Finalitu EÚ spoznáme tak, že francúzsko-nemecký motor už nebude potrebný

Alain Lamassoure: Zdroj: TASR

Iveta Radičová: meritom je občan

„Našim spoločným cieľom nemá byť spájanie štátov a národov, ale spájanie Európanov ako občanov“, povedala v úvodnom vstupe bývalá predsedníčka vlády Iveta Radičová.

„Európa dnes je prefackávaná zo všetkých strán, obviňovaná zo všetkých neduhov.“ Ako ďalej uviedla „pulzujúci vývoj v Európskej únii“ charakterizuje aj pulzujúca dôvera obyvateľstva voči národným inštitúciám a k európskym inštitúciám. Za ostatných  50 rokov je celkovým trendom, napriek sínusoidám, stúpajúca dôvera  v pohyby a zmeny v Európe, hovorí.

„Som presvedčená, že riešenia, ktoré Európa priniesla svetu v podobe mieru, demokratizácie a sociálneho štátu sú najväčším prínosom pre ľudských rozvoj a najväčšou výzvou pre budúcnosť“, myslí si Iveta Radičová.

Prominentný francúzsky europoslanec a predseda výboru EP pre rozpočet, Alain Lamassoure, pripomína, že „na začiatku bola vojna“.  Jeho starý otec aj otec bojovali proti Nemcom v rôznych vojnových konfliktoch. Zmierenie medzi Francúzskom a Nemeckom považuje za „zázrak európskej konštrukcie“.

Táto konštrukcia sa podľa neho ešte neskončila a bude trvať ďalších 30 až 40 rokov. „Prečo je to také náročné? Pretože je to originálne. Nestaviame tu Spojené štáty európske, pretože Slovensko nie Texas a Nemecko nie je Wyoming.“

Euro ako spoločnú menu podľa neho nemožno opustiť. „Ak raz urobíte omeletu, vajíčka z nej už späť nedostanete“, konštatuje europoslanec a bývalý francúzsky minister.

Lamassoure ocenil Ivetu Radičovú za to, že v záujme „závažného politického rozhodnutia“ nechala padnúť vládu. „Vo Francúzsku to veľmi obdivujeme“, vyhlásil. Záchranné fondy, resp. trvalý euroval, ktorý dnes v eurozóne existuje je podľa neho treba doplniť „skutočnou rozpočtovou solidaritou“.

Ako funguje francúzsko-nemecký tandem?

Pochopiť význam vzťahu Francúzska a Nemecka pre Európu je podľa hostí z týchto krajín veľmi dôležité. Tieto dve krajiny nemajú ani podľa Alaina Lamassoura ani podľa Güntera Verheugena špeciálne právomoci v rámci EÚ, no majú špeciálnu zodpovednosť. Ak majú veci v Európe napredovať, je ich vzájomný súzvuk dôležitý, hovorí Verheugen.

„Politická konštrukcia Európy bude dokončená vtedy, keď nebudeme potrebovať nemecko-francúzsky motor“, myslí si Alain Lamassoure. Európa podľa jeho slov potrebuje vlastných lídrov.

Günter Verheugen však kritizuje prax nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a bývalého francúzskeho prezidenta  Nicolasa Sarkozyho komunikovať navonok svoju bilaterálnu dohodu pred jej prerokovaním s partermi.

EÚ mala zodpovednosť za budúcnosť mladých demokracií v strednej a východnej Európe. Pokiaľ ide o rozšírenie z roku 2004, ktorý v úlohe eurokomisára pre rozširovanie EÚ Günter Verheugen riadil, „mám pocit, keď sa teraz prechádzam po Bratislave, že to bolo dobré rozhodnutie“.

Británia: Ak to nejde, treba sa rozísť

„Britom bol vždy politický aspekt EÚ podozrivý“, vysvetlil na konferencii Günter Verheugen v deň, kedy britská vláda predložila návrh zákona k avizovanému referendu o vystúpení z EÚ. Bývalý eurkomisár považuje za správne, že si chcú vyjasniť vzťah k EÚ. Britský premiér David Cameron vo svojom januárovom prejave podľa Verheugena otvoril oprávnené otázky, ktoré sa pýta veľa Európanov.

Podľa Lamassoura by sa mali Briti rozhodnúť, či chcú byť oboma nohami dnu alebo von. „Ja si želám, aby ostali, ale ak to nefunguje odchod je lepší pre všetky strany“. Briti však potom musia znášať všetky následky. Sťažuje sa na ich nekonštruktívny prístup k práci a návrhom Európskeho parlamentu.

Gunter Verheugen koncept Europe a la carte, ktorý by David Cameron rád uplatnil, odmieta, je ale podľa neho potrebné dodať Britom v konfrontácii, ktorá ich čaká, relevantné argumenty.

Iveta Radičová si myslí, že nastolenie referendovej otázky 3 roky vopred jasným zámerom formovať vnútornú politickú diskusiu a zahmlievať ďalšie témy, napríklad vzťah so Škótskom a Walesom.

Predseda Komisie: Bude naozaj rozhodovať Parlament?

Podľa Lamassoura Európa získa svoju vlastnú tvár budúci rok, kedy politické frakcie v Európskom parlamente prídu so svojimi kandidátmi na post predsedu Európskej komisie. Europoslanec ale priznáva, že pre jeho skupinu európskych ľudovcov (EPP) to môže byť veľmi zložité.

Predstava je, že Európska rada sa pri nominácií bude striktne držať výsledkov volieb do Európskeho parlamentu.

Günter Veheugen tento postup, teda, že EP reálne vyberie predsedu EK označuje len za jednu možnú politickú interpretáciu.

Lisabonská zmluva tento postup definuje nejednoznačne. Európsky parlament musí schváliť nomináciu Európskej rady. Európska rada pri nominácií musí počkať na výsledky Európskych volieb.

Riešením by bol podľa neho v Európe naozajstný parlamentný systém, kde by Európska rada nezohrávala v tomto žiadnu úlohu.

Transparentnosť alebo legitimita?

Výčitku netrasparentosti voči EÚ nepovažuje bývalý podpredseda Európskej komisie za neopodstatnenú. Európska komisia je podľa neho omnoho transparentnejšia ako akákoľvek národná vláda. Eurokomisári sú na požiadanie povinný zverejňovať svoju korešpondenciu. „Chcel by som vidieť ako francúzsky minister zverejní svoju korešpondenciu so šéfom Pegueot“.

Európska rada nikdy nebude transparentná. Problémom je skôr schopnosť komunikovať.

Rovnako Iveta Radičová hovorí, že ide skôr o problém legitimity než transparentnosti. „Ak budeme naďalej hovoriť len o kompetenciách európskych inštitúcií, budeme od občana ešte ďalej“. Kritizuje aj „mýtotvorbu“ médií o EÚ a preto je kritická, že by napríklad televízna diskusie medzi top kandidátmi na post predsedu Európskej komisie vzbudila veľký záujem.

„Netlačme na pílu“.