Fiškálna dohoda možno narazí na írske referendum

Zdroj: TASR/AP Photo/Peter Morrison

Rokovania o detailoch medzivládnej zmluvy, ktorá zakotvuje fiškálnu dohodu o rozpočtovej disciplíne, postupne prichádzajú do záverečnej fázy. Pozornosť sa pomaly začína sústreďovať na ratifikačný proces. Niektoré krajiny chcú, aby o pripojení k dohode rozhodli občania v referende. Živo sa o tom diskutovalo minulý týždeň v Českej republike (EurActiv, 20/01/2012).

Otázka referenda začína rezonovať v Írsku. Krajina čerpá medzinárodnú pomoc a hospodárska kríza má negatívny vplyv na írsky postoj voči EÚ. Výsledok referenda sa preto dá len veľmi ťažko odhadnúť.

Premiér Enda Kenny včera (24. januára) v národnom parlamente uviedol, že počká na vyjadrenie právnikov. Ak mu povedia, že referendum je nevyhnutné, tak ho vyhlási. Najprv sa však lídri EÚ musia dohodnúť na finálnej podobe medzivládnej zmluvy.

Opozičné strany zdôrazňujú, že budú na vypísaní referenda trvať tak či tak. Opozičný nezávislý poslanec Richard Boyd Barrett, vyhlásil, že „určite dôjde ku právnemu napadnutiu ak by vláda rozhodla, že referendum nie je nutné“. Skupina strán včera dokonca spustila kampaň požadujúcu hlasovanie občanov („Kampaň proti úspornej zmluve“).

Osud fiškálnej dohody v Írsku môže výrazne ovplyvniť aj prezident Michael Higgins, ktorý chce na ústavný súd podať podnet na konanie o jej súlade s ústavou. Súd môže nakoniec rozhodnúť, že referendum je nutné.

„Ak vláda rozhodne, že referendum nie je potrebné, predpokladám, že to prezident posunie na ústavný súd,“ povedal pre Reuters Ronan McCrea, írsky právnik a prednášajúci o európskom ústavnom práve na University College v Londýne.

Od roku 1937 sa írski prezidenti obrátili na ústavný súd pätnásťkrát. Po tom, čo mu parlament predstaví finálnu podobu návrhu zmluvy, má prezident sedem dní na to, aby rozhodol, či ho dá alebo nedá preveriť ústavným súdom.

Ak sa nakoniec rozhodne podnet podať, ústavný súd by sa mohol zísť už v priebehu niekoľkých dní.

Opozičným stranám by tento proces trval oveľa dlhšie, pretože by museli počkať na to, kým by prezident podpísal legislatívu uzákoňujúcu zmluvu. V tomto prípade by sa záležitosťou najprv zaoberal najvyšší a potom možno ústavný súd.