Füle: presvedčil viac ako barónka Ashtonová

Pozadie

Dezignovaný český komisár Štefan Füle sa narodil v roku 1962 v Sokolove. Po ukončení štúdia filozofie na Karlovej univerzite vstúpil do Komunistickej strany Československa. Jej členom bol od roku 1982 až do roku 1989. Zároveň študoval na diplomatickom inštitúte MGIMO v Moskve.

Po páde režimu získal post prvého tajomníka v Stálej misii ČSFR pri OSN v New Yorku. Tri roky pôsobil ako veľvyslanec v Litve (1998-2001) a neskôr ako veľvyslanec vo Veľkej Británii (2003-2005).

V rokoch 2005 až 2009 bol stálym zástupcom krajiny pri NATO. Po páde českej vlády počas českého predsedníctva v marci 2009 bol menovaný za Ministra pre európske záležitosti.

Pomoc Ashtonovej

Predpokladá sa, že skúsený český diplomat využije po schválení celej Komisie všetky svoje schopnosti na to, aby pomocou svojho portfólia dotýkajúceho sa otázky rozširovania EÚ ako aj Európskej susedskej politiky, zvýšil vpyv Európy vo svete.

Vo svojom otváracom prejave sa český kandidát vyjadril, že vníma rozširovanie ako „niečo viac než len politické portfólio.“ Poukázal na vlnu rozširovania v roku 2004, ktoré je podľa neho dôkazom, že členstvo v Európskej únii má schopnosť zjednotiť rozdelené či nestabilné regióny.“

Füle zároveň zdôraznil, že bude svojim konaním výrazne pomáhať Catherine Ashtonovej, Vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničnú politiku a dodal, že budú spolupracovať v záujme dosiahnutia spoločného dobra pre EÚ.

Podčiarkol však, že on sa zodpovedá výlučne Parlamentu, zatiaľ čo Ashtonová sa svojimi činmi zodpovedá aj jednotlivým členským štátom.

Vzťahy „šité na mieru“

Pri odhaľovaní hlavných zásad, podľa ktorých sa bude pri riadení svojho portfólia riadiť, Fule povedal, že sa bude snažiť vytvoriť si so štátmi uchádzajucimi sa o členstvo v EÚ ako aj so susedskými krajinami vzťahy šité na mieru.

Budúci eurokomisár vyhlásil, že najväčším problémom rozširovania doteraz bol nedostatok komunikácie. Navrhol preto, že z rozširovania spraví „politickejšiu“ záležitosť tým, že bude europolitikov podporovať, aby vysvetľovali výhody rozširovania občanom priamo vo svojich krajinách.

Naznačil tiež, že sa bude v oblasti susedskej politiky zameriavať rovnakou mierou na región Stredozemného mora ako i na región Východnej Európy. Politika Východného partnerstva je pritom projekt zahájený českým predsedníctvom, v ktorom chce český kandidát naďalej pokračovať.

Pokračujúce rokovania s Tureckom

Predpokladalo sa, že hlavným testom Füleho počas trojhodinového híringu bude práve otázka Turecka.

Füle jasne naznačil svoj zámer „pokračovať vo vyjednávacom procese s Tureckom.“ Toto vyhlásenie sa dá chápať ako jasné zamietnutie alternatívneho riešenia členstva – napríklad pomocou „privilegovaného partnerstva“ navrhovaného francúzskym prezidentom Nicholasom Sarkozym. (EurActiv 25/11/09)

Členovia parlamentu zároveň opakovane vyjadrili obavy z uplatnenia Ankarského protokolu – dokumentu, ktorý Turecko podísalo v roku 2005. Ten rozširuje colnú úniu na celú Európsku úniu vrátane Cypra. Turecko však stále odmieta priamy obchod s Cyperskou republikou, čo predstavuje jednu z najväčších prekážok rokovaní.

Keď sa Füleho spýtali, ako by on riešil daný problém, odpovedal, že bude naďalej vyvíjať tlak na Turecko. Poukázal tiež na prebiehajúce rokovania medzi severocyperským lídrom Mehmetom Ali Talatom a cyperským prezidentom Demetrisom Christofiasom ako na jednu z možností riešenia tejto neprechodnej situácie.

Na otázky o náboženskej slobode, ochrane menšín a slobode slova a vierovyznania v Turecku Füle obratne zdôraznil, že Ankaru bude hodnotiť za jej pokrok a nie so zaujatím.

Západný Balkán: Ďalšia vlna rozšírenia

Pri výzve, aby okomentoval situáciu na Západnom Balkáne, ktoré je miestom najbližšieho rozširovania Európskej únie, Füle priznal, že najproblematickejšou krajinou ostáva Bosna a Hercegovina.

Dezignovaný komisár sa zároveň vyjadril pozitívne o žiadosti Srbska o členstvo keď vyhlásil, že „Srbsko skutočne prešlo dlhú cestu a teraz sa viac ako kedykoľvek predtým javí, že kráča správnym smerom k Európskej únii.“

Kosovo však ostáva výraznou prekážkou a v svetle predchádzajúcich skúseností, nebude tlačiť EÚ do toho, aby prijala krajinu s nevyriešenými územnými spormi, dodal Füle k Srbsku.

Podčiarkol tiež, že neberie vstup Chorvátska do EÚ ako istú záležitosť. „Všetky kapitoly acquis musia byť splnené, bez výnimky.“

Povzbudivé slová adresoval Macedónsku, Albánsku a Čiernej Hore. Načrtol tiež, že sa pokúsi vyriešiť spor medzi Macedónskom a Gréckom ohľadne názvu krajiny.

Rusko, Východná dimenzia a zmrazené konflikty

S miernou narážkou na jeho komunistickú minulosť sa pokúšali poslanci Füleho pritlačiť k tomu, aby predniesol svoju víziu vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskom. Zameriavali sa najmä na východných susedov EÚ, ktorí v minulosti patrili pod vplyv Sovietskeho zväzu.

Füle presvedčivo potlačil tvdenie o tom, že Európa a Rusko spolu bojujú o vplyv vo Východnej Európe a na Kaukaze. Povedal, že by v budúcnosti radšej videl ako si tieto krajiny samé riadia svoj vlastný osud.  

Pri vzťahoch s Ruskom dodal: „Obdobie hry s nulovým súčtom (zero sum game) sa skončilo, potrebujeme sa pohnúť smerom k win-win stratégii.“

Niektorí poslanci však poukázali na situácia, kedy sú záujmy Európy a Ruska nezlúčiteľné, ako napríklad v prípade Gruzínska. Na to Füle odpovedal, že EÚ vo svojich zásadach nepoľaví a bude tlačiť na Rusko, aby si plnilo svoje medzinárodné záväzky.

Füle tiež povedal, že ostáva otvorený voči možnému vstupu Ukrajiny do EÚ. Pri Bielorusku sa vyjadril, že bude podporovať ďalšie reformy v „poslednej diktatúre“ Európy, no iba výmenou za výrazný posun krajiny smerom vpred k dodržiavaniu ľudských a občianskych práv.  

Plénum ho za jeho vystúpenie odmenilo potleskom. Podľa ich vyjadrení ide o jeden z doteraz najpresvedčivejších híringov.

Názory

„Jeho odpovede boli perfektne zvládnuté. Dokázal, že zahraničnej politike rozumie a rešpekt si získal aj od zástupcov ďalších frakcií,“ povedal člen výboru a podpredseda Parlamentu Libor Rouček.

„Pozitívne hodnotím, že radí kvalitu prípravy krajín na vstup do EÚ nad tempo rozširovania, ako to naznačil pri debate o Turecku. Myslím, že tento profesionál bude silnejším hráčom v zahraničnej politike EÚ ako Vysoká predstaviteľka baronka Ashtonová,“ zhodnotila Füleho vystúpenie europoslankyňa Zuzana Roithová. Tá sa kandidáta sama spýtala na jeho postoj k Rusku a k nezávislosti postsovietskych republík.

„Som veľmi spokojný. Myslím, že to bolo jedno z doposiaľ najlepších vypočutí. Viem, že on vie o svojom portfóliu ešte viac ako povedal. To bola len otázka nedostatku časiu. Má ale jasnú, silnú víziu a myslím, že bude jedným z pilierov Komisie,“ povedal rakúsky poslanec Hannes Swoboda.

„Nehovoril frázy, dokázal vytvoriť príjemnú atmosféru. Potlesk po vypočutí bol najmenej dva a pol krát dlhší a srdečnejší ako u barónky Ashtonovej,“ povedal slovenský europoslanec za SDKÚ – DS Eduard Kukan.