Francúzsko a Nemecko: Zvláštne priateľstvo

Nemecká kancelárka Merkelová a francúzsky prezident Hollande. Zdroj: TASR/AP Photo/Michel Spingler

Dňa 22. januára 1963 podpísali nemecký kancelár Konrad Adenauer a francúzsky prezident Charles de Gaulle, tzv. Elyzejskú zmluvu. Po dvoch svetových vojnách a stáročiach, lokálnych európskych konfliktov sa krajiny zaviazali „dospieť v najvyššej možnej miere k podobnému postoju“ vo všetkých dôležitých ekonomických, politických a kultúrnych otázkach. Ich vzťah desaťročia poháňal európsku integráciu.

„Po päťdesiatich rokoch, je Zmluva stále aktuálna. Východiská jej preambuly – zmierenie, mládež, solidarita a Európa – popisujú podstatu nášho partnerstva. V priebehu rokov sa tým umožnilo, pomimo zmien každodenného života, vytvoriť blízkosť a priateľstvo, ktoré zdieľa len málo národov“, píšu ministri zahraničných vecí oboch krajín Laurent Fabius a Guido Westerwelle v spoločnom texte pre francúzsky denník Le Monde. V texte demonštrujú odhodlanie napriek príležitostným rozdielnym postojom „spoločne odpovedať na najväčšie výzvy dnešnej doby“.

Rozdiely v zásadných otázkach

„Nemci mali vždy inú ekonomickú kultúru, ktorá presahuje politickú hru medzi ľavicou a pravicou,“ hovorí Claire Demesmay, analytička nemeckého think-tanku Deutsche Gesellschaft fur Auswärtige Politik (DGAP). Výsledkom podľa nej je, že to boli sociálno-demokratickí kancelári, Helmut Schmidt a Gerhard Schröder, ktorí začali v Nemecku s úspornými politikami.

V súčasnom období Nemecko zvolilo „politiku podpory priaznivého prostredia pre investície v priemysle pri kontrole ceny práce na úkor reálnych miezd“, vysvetľuje Jean-Marc Troille, špecialista na európsku integráciu na univerzite v britskom Bradforde. Francúzsko však sleduje „politiku dopytu, aby stimulovalo rast cez spotrebu a služby, pričom prioritou je príjem.“

Tieto rozdiel v doktrínach prirodzene ovplyvnili Paríž a Berlín v ich analýzach ekonomických problémov eurozóny. Kým v Nemecku vidia dlhovú krízu, vo Francúzsku sa hovorí o  kríze finančnej. Jedni obhajujú zníženie verejných výdavkov a druhí investície do rastu.

Rozdiely v názoroch existujú takmer vo všetkých hlavných európskych témach dnešných dní: priama a retroaktívna rekapitalizácia španielskych a írskych bánk, vykupovanie dlhu od ECB, eurobondy, bankový dohľad -spoločný rezolučný bankový fond, európska ochrana vkladov, rozpočet 2014-2020,  rozpočet eurozóny, alokácia FFT či reciprocita vo verejnom obstarávaní.

Logicky potom ani koncept európskej solidarity nemá pre krajiny rovnaký obsah. Francúzsky prezident Francoise Hollande ho využíva pri projekcii vízie Európy, ktorá sa neobmedzuje len na striehnutie na deficity jednotlivých krajín. V Nemecku, zase, sa poslanci stále zapálene diskutujú o legitímnosti a legalite pomoci Grécku.

Po 50 rokoch od podpisu Elyzejskej zmluvy majú Francúzsko a Nemecko pravdepodobne najbohatšiu sieť bilaterálnych kontaktov, vrátane pravidelného spoločného zasadnutia vlády, spoločných ekonomických a finančných orgánov, výmeny diplomatov, parlamentných návštev a výmen v oblasti vzdelávania. Podarilo sa im napísať spoločnú učebnicu histórie, majú spoločnú vojenskú francúzsko-nemeckú brigádu aj francúzsko-nemecký televízny kanál – Arte.

Podľa EurActiv.de však francúzske elity čoraz častejšie hovoria o „nemeckom probléme“ tam,  kde vnímajú, že Berlín pretláča svoje názory zvyšku eurozóny.

Paradoxne sa Paríž a Berlín približujú v otázke inštitucionálnej integrácie, tu sú rozdiely aktuálne najmenej viditeľné, hovorí Hans Stark, analytik Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov. „Karikatúra, že Nemecko je viac post-nacionálne, pro-federalistické a naopak Francúzsko chladné, orientované na národný štát a suverenitu už viac neplatí.“

Kľúčovou prísadou je pragmatizmus, čo znamená nedráždiť verejnosť, ktorá nechce počúvať o federalizme. Čas, kedy Valéry Giscard d’Estaing a Helmut Schmidt načrtli utopistickú a nepopulárnu myšlienku európskeho monetárneho systému sú podľa neho nadobro a skutočne za nami.

„Chýbajúce projekcie do budúcnosti nie sú typické len pre nemecko-francúzsky vzťah, existujú v celej Európe“, dodáva socialistická europoslankyňa Estelle Grelier.

Slúžiť európskemu projektu

Ministri oboch krajín napriek tomu, píšu, že chcú „naďalej pokračovať v tom, aby francúzsko-nemecké priateľstvo slúžilo“ európskemu projektu.  Pozývajú pri tom ďalších, ktorí sa v tom nim chcú pridať.

„V rámci Weimarského trojuholníka sa Poľsko plne zapojilo po našom boku do európskej integrácie. Prvý okruh dobrovoľných krajín sa už podľa nich rysuje. Odmietajú ale „Európu na želanie“, v ktorej by len niektorí využívali výhody Únie bez rešpektovania jej záväzkov.

„Všetci chápeme, že treba bojovať proti riziku erózie Európskej únie… Ako ministri zahraničných vecí a európski občania, sme presvedčení, že v inom kontexte, vojnovej a povojnovej generácie sa musí „európsky reflex“ neustále udržiavať a pestovať aj do budúcnosti.“

Dnes večer si v bratislavskej Redute spoločne pripomenú 50. výročie podpisu Elyzejskej zmluvy nemecké a francúzske veľvyslanectvá na Slovensku. Na podujatí vystúpi okrem veľvyslancov oboch krajín, Alexa Hartmanna a Jean-Marie Bruna, aj minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.

V prvej polovici roka sa na Slovensku budú pri príležitosti výročia Elyzjeskej zmluvy konať viaceré podujatia, ktoré vyvrcholia konferenciou naplánovanou na 14. mája.