Grécko končí záchranný program, problémy zostávajú

Ilustračný obrázok. [Grécko končí záchranný program, problémy zostávajú]

Vystúpenie Grécka európski politici oslavujú a nazývajú úspechom. Krajina však naďalej čelí veľkým problémom, ktoré vyvolávajú obavy o jej schopnosť stáť na vlastných nohách. Politika úsporných opatrení kvôli obrovskému zadlženiu bude pokračovať.

Grécko v pondelok (20. augusta) definitívne opúšťa posledný záchranný program v rámci Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval). Počas neho výmenou za zvýhodnené pôžičky od zahraničných veriteľov uskutočnilo stovky reforiem, ktoré pomohli reštartovať hospodárstvo.

Krajina tak teraz môže opäť zamieriť na kapitálové trhy a požičiavať si peniaze na vlastné výdaje tak ako ostatné krajiny. Hoci sa Grécko stavia na vlastné nohy, úplne voľnú ruku pri tvorbe hospodárskych politík mať zatiaľ nebude. Naplňovanie reforiem a stav verejných financií bude naďalej kontrolovať Európska komisia.

Problémy krajiny, ktorá sa v roku 2009 ocitla na prahu bankrotu a čelila najväčšiemu hospodárskemu prepadu v modernej histórii, totiž vystúpením zo záchranného programu ani zďaleka nekončia.

Masívny dlh je stále problém

Grécko aj napriek finančnej pomoci, ktorú šéf trvalého eurovalu Klaus Regling nazval „najväčším výrazom solidarity v dejinách ľudstva“ naďalej bojuje s obrovským verejným dlhom.

S hodnotou 180 percent HDP naďalej s prehľadom vedie rebríček najzadlženejších krajín eurozóny. Výška gréckeho dlhu činí 322 miliárd eur. Bez úsporných opatrení a reforiem, a zhruba 100-miliónovému oddlženiu zo strany súkromných veriteľov by ale grécky dlh bol ešte vyšší.

Kritici tvrdia, že takýto dlh nie je dlhodobo udržateľný, pričom podľa niektorých si s ním Atény bez ďalšieho záchranného programu neporadia. Nateraz sa ale o tejto možnosti oficiálne nehovorí.

Grécko v auguste opustí záchranný program. Kríza je za nami, tvrdí Moscovici

Ministri financií eurozóny sa  dohodli na podmienkach odchodu Grécka zo záchranného programu. Súčasťou dohody sú opatrenia na zmiernenie dlhu a posledná časť úveru pre Grécko, cieľom čoho je zabezpečiť Aténam dôveru trhov aj po opustení programu.

V júni sa ministri financií krajín eurozóny, ktoré vlastnia väčšinu gréckeho dlhu, dohodli na znížení gréckeho dlhového bremena. Aby sa Atény úspešne postavili na vlastné nohy, predĺžili lehotu splatnosti časti pôžičiek o desať rokov či čiastočne zmiernili úroky. Financmajstri zároveň odsúhlasili poslednú 15-miliónovú tranžu, ktorá má Grécku slúžiť ako kapitálový vankúš.

Nominálna hodnota dlhu sa ale meniť nebude. Z obavy o vytvorenie precedensu podporujúceho morálny hazard európski veritelia na čele s Nemeckom, ktoré má zo všetkých krajín v Grécku najviac peňazí, odmietli možnosť odpisu časti dlhu.

Medzinárodný menový fond má ale za takýchto podmienok z dlhodobého hľadiska pochybnosti o jeho udržateľnosti. Očakáva, že do roku 2037 klesne dlh krajiny pod 140 percent HDP, následne by mal však opäť rásť, nakoľko Grékom enormne stúpnu úrokové náklady. Washingtonská inštitúcia preto tvrdí, že krajina bude potrebovať ďalšie dlhové úľavy, pričom jednou z možností je aj dodatočný odpis časti dlhu u európskych veriteľov.

Tvrdé podmienky

K zmierneniu dlhovej záťaže Grécka vláda svojich partnerov z eurozóny presvedčila prísľubom, že bude robiť všetko pre zdravý vývoj jeho verejných financií.  Do roku 2022 má podľa dohody zaistiť primárny prebytok (bez nákladov spojených s obsluhou dlhu) na úrovni 3,5 percenta HDP, pričom do roku 2060 – kedy by Grécko malo splatiť posledné peniaze zo záchranných úverov –  nesmie v priemere presiahnuť 2,2 percenta.

Atény a menový blok veria, že stabilná a vyrovnaná rozpočtová politika pomôže osekať masívny grécky dlh a prinavrátiť dôveru potenciálnych investorov.

Minimálne do roku 2022 bude ale Grécko naďalej pod drobnohľadom Európskej komisie, nakoľko bude podliehať takzvanej procedúre zvýšeného dohľadu. Ak sa výrazne odkloní od cieľov v oblasti verejných financií, môže prísť o dohodnuté dlhové úľavy.

Zástupcovia Komisie, Európskej centrálnej banky a MMF budú každé tri mesiace navštevovať Atény a dohliadť na to, aby tamojšia vláda nezišla z nastolenej refromnej cesty. V prípade ostatných krajín, ktoré sa zúčastnili európskeho záchranného programu, vyhodnocovanie prebieha len dvakrát ročne.

Hoci vláda Alexisa Tsiprasa vykázala prebytok už za minulý rok (4,2 percenta), podľa gréckej opozície je dohodnutý cieľ z dlhodobého hľadiska pre domácu ekonomiku likvidačný. Ako argumentujú, vláda si týmto záväzkom značne obmedzila možnosti prebudiť rast spomalenej ekonomiky.

grecko-dva (3)

Po prudkom prepade počas krízových rokov, kedy sa tamojšia ekonomika scvrkla o štvrtinu, Grécko minulý rok zaznamenalo mierny hospodársky rast. Európska komisia predpovedá tempo rastu v ďalších dvoch rokoch úrovni dvoch percent; podľa MMF na úrovni 2,4 percenta.

Veľmi podobný pohľad na dohodu z júnovej Euroskupiny majú aj zástupcovia MMF, ktorí za uskutočniteľný považujú primárny prebytok na úrovni 1,5 percenta. „Pochybujeme, či (Grécko) dosiahne cieľ (3,5 percenta) za predpokladaného hospodárskeho rastu, ktorý je potrebný pre znižovanie dlhu,“ vyjadril obavy šéf misie MMF v Grécku Peter Dolman.

Reformy a ďalšie problémy

Grécka kríza ale naďalej ovplyvňuje životy bežných obyvateľov. Obrovským problémom zostáva vysoká nezamestnanosť, ktorá sa dotýka najviac mladých a žien. Kvôli slabému pracovnému trhu krajinu opustili tisíce Grékov.

Počas tohto roku sa miera nezamestnanosti dostala pod hranicu 20 percent, prvýkrát po ôsmich rokoch. V časoch vrcholiacej krízy bol bez práce každý tretí Grék.

grecko (2)

Škrty a osekávanie verejného dlhu sa tiež prejavili na finančnej situácii mnohých Grékov. Priemerný mesačný zárobok klesol od roku 2009 takmer o polovicu. Podľa údajov OECD sa až tretina z 10 miliónovej populácie priblížila k priepasti chudoby, pričom každý piaty Grék nie je schopný platiť základné výdavky ako nájom, energie či bankové pôžičky. Grécke domácnosti po tých francúzskych zároveň čelia najväčšiemu daňovému zaťaženiu v EÚ.

Znižovanie miezd sa týkalo predovšetkým prebujneného verejné sektora. Uťahovanie opaskov sa dotklo aj dôchodkov, ktoré pohlcujú väčšinu zdrojov zo sociálneho systému.

V problémoch sa naďalej topí aj grécky bankový sektor. Podiel nesplácaných úverov tvorí takmer polovicu (48 percent) všetkých úverov v gréckych bankách, čo niekoľkonásobne prevyšeuje európsky priemer.

Symbolická bodka za krízou

Napriek uvedeným problémom ale viacerí európski lídri označili záchrannú akciu za úspech a model pre riešenie krízových situácií v budúcnosti. Európska komisia v deň gréckeho „exitu“ označila program za „symbolickú bodku za existenčnou krízou“. „Rozsiahle reformy, ktoré Grécko vykonalo, položili základy udržateľného oživenia. Toto oživenie sa musí rozvíjať a udržiavať, aby Gréci mohli zbierať plody svojho úsilia a obety,“ vyhlásil v pondelok eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici.

Francúzsky politik však dôrazne upozornil, že „záväzky sa musia rešpektovať“, čím apeloval na Grécko, aby dbalo na dodržiavanie prísľubov, ktoré dalo zahraničným veriteľom.

„Tento program bola pre nás neuveriteľnou skúškou, tak ako aj záchranné programy ostatných krajín,“ uviedla nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Európsky záchranný program, ktorý v roku 2012 spôsobil pád vlády Ivety Radičovej, dnes Slovensko hodnotí pozitívne. Ako uviedol po júnovom stretnutí ministrov financií eurozóny v rámci Euroskupiny slovenský minister financií Peter Kažimír, Grécko „je z najhoršieho vonku“. „Pre nás je dôležité, aby Grécko získalo dôveru svetových finančných trhov, aby stálo na vlastných nohách a nezišlo z cesty reforiem a neprijímalo kontroverzné rozhodnutia,“ dodal.

Šéf Euroskupiny, Portugalec Mario Centeno vyjadril radosť z toho, že Atény „plne preberajú kontrolu nad tvorbou svojej politiky“. „Vláda bude mať viac voľnosti pri prispôsobovaní politík podľa preferencií svojich obyvateľov. To je dobré pre demokraciu a posilňuje to grécku suverenitu,“ dodal šéf portugalského rezortu financií.

Vývoj krízy

Keď v roku 2008 odštartovala globálna finančná kríza, do problémov sa dostalo viacero krajín eurozóny. Záchranných programov sa okrem Grécka zúčastnilo tiež Španielsko, Portugalsko, Írsko a Cyprus. Prepad v týchto krajinách ale nebol tak drastický ako na Peloponézskom polostrove a preto sa im podarilo osamostatniť výrazne rýchlejšie.

Grécke problémy v roku 2009 spustila informácia o tom, že grécke vlády poskytovali európskemu štatistickému úradu Eurostat skreslené údaje o fiškálnom stave krajiny. Šok a nedôvera investorov spôsobili, že sa Grécko ocitlo na prahu platobnej neschopnosti.

Grécka vláda prvýkrát požiadala eurozónu o pomoc v roku 2010. Prostredníctvom bilaterálnych pôžičiek od členských krajín Atény získali 73 miliárd eur. Výmenou za tieto peniaze sa vláda zaviazala k veľkým reformám na trhu práce, v zdravotníctve či dôchodkovom systéme. Medzi rokmi 2012 až 2015 krajine ďalšiu finančnú injekciu poskytol prechodný takzvaný dočasný euroval (Európsky nástroj finančnej stability).

Druhýkrát sa o vystúpení Grécka z menového spolku začalo hovoriť v roku 2015. Vláda Alexisa Tsiprasa preto opäť požiadala krajiny eurozóny o pomoc. Podmienky európskych veriteľov ale vyhnali do ulíc tisíce nahnevaných Grékov, ktorí ich nakoniec odmietli v referende z toho istého roku.

Napriek tomu sa Grécko dohodlo s európskymi veriteľmi na treťom záchrannom balíku v hodnote 86 miliárd eur. Z tejto sumy ale nakoniec krajina využila 64 miliárd eur.

Pôžičky Grécka od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu sa od roku 2010 vyšplhali na sumu bez mála 290 miliárd eur. V priebehu tohto obdobia krajina vykonala viac ako 450 reforiem.