Grécko môže reštrukturalizovať dlh, euroval bude posilnený

Zdroj: Flickr

Lídri eurozóny rozhodli o uvoľnení podmienok pôžičiek poskytnutých Grécku, Írsku a Portugalsku. Ich splatnosť sa predĺži zo 7,5 na 15 rokov a úrok zníži na 3,5% zo súčasných 4,5-5,8%. Atény nebudú musieť desať rokov splácať istinu. Vďaka zmenám by sa mal stať dlh troch krajín udržateľný.

V prípade Grécka, ktoré dostane aj druhú pôžičku vo výške 109 miliárd eur, budú do pomoci zapojení aj súkromní investori. Grécke obligácie majú zameniť za iné s dlhšou dobou splatnosti a nižšou úrokovou mierou.

Je pravdepodobné, že to viaceré ratingové agentúry vyhodnotia ako obmedzený default Grécka – prvý takýto prípad v histórii eurozóny. Hoci bol ešte pred pár dňami takýto scenár tabu, vo štvrtok ho eurozóna akceptovala.

Francúzsky prezident Sarkozy podľa agentúrnych správ vyhlásil, že členské štáty sú pripravené chrániť grécke banky pred následkami a v prípade potreby im poskytnú garancie, vďaka ktorým budú schopné získať peniaze od Európskej centrálnej banky. ECB hrá v súčasnosti kľúčovú rolu pri udržaní likvidity gréckeho bankového sektora.

Európsky menový fond?

Obavy z rozšírenia krízy na ďalšie krajiny periférie eurozóny ( Španielsko, Taliansko ) sa lídri rozhodli posilniť právomoci EFSF – Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu.

Mechanizmus bude môcť pôsobiť preventívne – poskytovať pôžičky štátom ešte predtým, ako stratia prístup na finančné trhy. Poskytnuté pôžičky budú môcť slúžiť aj na rekapitalizáciu bánk.

EFSF bude môcť pôsobiť aj na sekundárnych trhoch a nakupovať dlhopisy krajín v prípade, že to Európska centrálna banka uzná za potrebné pre potlačenie krízy.

Francúzsky prezident označil na tlačovej konferencii po summite posilnený EFSF ako "Európsky menový fond".

Dohoda v hodine dvanástej

Ešte začiatkom týždňa prevládali skeptické predpovede, že krízový summit neprinesie žiadne prelomové riešenie. Názory hlavných aktérov boli príliš rozdielne: Paríž nesúhlasil so zapojením bánk, Nemecko nechcelo silnejší EFSF, ECB odmietala akýkoľvek default.

Prelom nastal až stredajších sedemhodinových bilaterálnych rokovaniach medzi francúzskym prezidentom a nemeckou kancelárkou (EurActiv.sk, 21.júl 2011).

Nemecko súhlasilo s posilnením EFSF a uvoľnením podmienok poskytnutých pôžičiek. Francúzi za to akceptovali zapojenie súkromných investorov a vzdali sa myšlienky bankovej dane, ktorá mala pomôcť financovať boj proti kríze. Nakoniec sa podarilo získať aj požehnanie ECB.

Atény si zas zo stretnutia odniesli prísľub "nového Marshalovho plánu" – programu verejných investícií z európskych zdrojov, ktoré majú pomôcť naštartovať grécku ekonomiku a politicky osladiť nepopulárne uťahovanie opaskov, naordinované ECB, Komisiou a Medzinárodným menovým fondom.

Reakcie na dohodu sú zmiešané. Niektorí analytici vnímajú pozitívne schopnosť dohodnúť spoločný postup, iní však pochybujú o účinnosti prijatých opatrení. Trhy reagovali pozitívne, po správach o dosiahnutí kompromisu narástla hodnota európskych cenných papierov.

Podrobnejšie informácie a ďalšie reakcie prinesie portál EurActiv.sk v priebehu dňa.