Tento článok je súčasťou Špeciálu: Prejav o stave Únie: Junckerov posledný rok
Predseda Európskej komisie v stredajšom prejave spomenul možnosť prejsť v niektorých oblastiach – ako je zahraničná politika alebo dane – na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Na Slovensku to vyvoláva nepokoj.
V tohtoročnom prejave o stave únie si takmer každý našiel niečo, čo ocenil. Jedna zmienka však predsa len vzbudzuje na Slovensku nervozitu a tentokrát to nie je migrácia.
Zahraničná politika a dane
Jean-Claude Juncker zopakoval myšlienku zo svojho prejavu z minulého roku, kedy povedal, že by sa mali rozšíriť oblasti, v ktorých sa v Rade EÚ bude rozhodovať kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľnosti. Okrem niektorých presne definovaných oblastí v zahraničnej politike spomenul aj tému daní.
„Okrem toho si myslím, že by sme kvalifikovanú väčšinu mali uplatňovať aj pri rozhodovannie o niektorých daňových záležitostiach,“ povedal Juncker.
Znepokojilo to napríklad europoslanca Ivana Štefanca (KDH, Európska ľudová strana). „Myslím si, že by sme si mali zachovať právo veta,“ komentoval bezprostredne po prejave v rámci diskusie, ktoré sa konala v Európskom informačnom centre v Bratislave.
Aj podľa poslanca Národnej rady za stranu SaS Martina Klusa to bola najdôležitejšia zmienka v prejave. Chcel by sa vyhnúť situácii, kedy by niektoré štáty jednoznačne nesúhlasili so zmenami v daňovej politike, ale budú ich donútené realizovať.
Po odchode Veľkej Británie z EÚ, ktorá túto tému blokovala sa Klus obáva, že by sa to mohlo obrátiť proti malých krajinám ako Slovensko, Estónsko, či Írsko. „Tu by som nabádal na opatrnosť,“ hovorí Klus.
Slovensko návrh analyzuje
Generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Alexander Micovčin hovorí, že tento návrh ministerstvo dôkladne analyzuje.
Súhlasí, že hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pomáha posúvať proces dopredu, na druhej strane, treba podľa neho brať do úvahy citlivosť prerokovávaných tém. Zahraničná politika môže byť podľa neho rovnako citlivá ako daňová.
„Za seba hovorím, aby sme sa nedostali do problémov v implementačnej fáze pri veciach, ktoré sa cez kvalifikovanú väčšinu schvália,“ upozorňuje.
To bol aj prípad rozhodnutia o kvótach na prerozdelenie žiadateľov o azyl, ktoré Slovensko doteraz nevykonalo.
Vnútorný rozpor
Podľa Micovčina bol v Junckerovom prejave vnútorný rozpor – na jednej strane apel na jednotu EÚ, na strane druhej návrhy o kvalifikovanej väčšine, ktoré podľa neho s tým nie sú celkom v súlade.
Generálna riaditeľka sekcie medzinárodných vzťahov na Ministerstve financií Eva Goncalvesová hovorí, že diskusia v oblasti daní je v EÚ do veľkej miery paralyzovaná, z tohto pohľadu chápe, prečo predseda Komisie toto navrhuje. “Za Slovensko to ale nepodporujeme, to by som si nedovolila tvrdiť,” povedala.
V obalsti zdaňovania digitálnych firiem sa ale podľa nej budeme vedieť posunúť do konca roka.
Politológ Pavol Baboš z Katedry politológie FiF Univerzity Komenského hovorí, že prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v niektorých oblastiach má potenciál spôsobiť spätné negatívne reakcie obyvateľstva.
O tom, či sa stane stane rozhodne, či to politici odkomunikujú ako ohrozenie suverenity alebo ako niečo konštruktívne, čo nám naopak pomôže vyriešiť napríklad zdaňovanie nadnárodných digitálnych spoločností.
Prax v Rade EÚ je taká, že aj oblastiach, o ktorých je už dnes možné hlasovať kvalifikovanou väčšinou, sa v prvom rade hľadá konsenzus.
„Možnosť kvalifikovanej väčšiny zvyšuje ochotu hľadanie spoločných výsledkov,“ komentuje vedúci Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko. Podľa neho treba hovoriť o európskej suverenite, ktorá nenahradí národné suverenity ale je ich nadstavbou.
Záznam celej diskusie nájdete tu:
