Európsky parlament hlasovaním oficiálne posunul problém Maďarska na členské štáty. Zo slovenských 13 europoslancov správu podporili traja.
V ostro sledovanom hlasovaní poslanci Európskeho parlamentu schválili v stredu v Štrasburgu kritickú správu o stave demokracie v Maďarsku.
Za prijatie hlasovalo 448 poslancov, 197 bolo proti a 48 poslancov sa zdržalo hlasovania.
K schváleniu správy bolo potrebných najmenej 376 hlasov (dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, ktoré predstavujú väčšinu všetkých jeho poslancov).
Článok 7
Maďarskej vláde vyčíta zásahy do fungovania ústavného a volebného systému obmedzovanie nezávislosti súdnictva, korupciu, potláčanie slobody slova, akademickú slobodu, práva menšín a žiadateľov o azyl.
Najdôležitejšie však je, že schválená správa otvára cestu postupu podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy voči Maďarsku lebo konštatuje v Maďarsku jednoznačné nebezpečenstvo vážneho porušovania princípov právneho štátu ako jednej zo základných hodnôt EÚ.
V prípade Poľska, kde procedúra podľa článku 7 už beží, to bola Európska komisia, ktorá podala podnet na aktiváciu článku.
Prvá správa svojho druhu
Lisabonská zmluva ale pozná aj cestu kedy je spúšťačom Európsky parlament, ktorý je spravidla v politickom hodnotení autonómnejší a sebavedomejší.
Kým by však vôbec malo prísť na otázku reálnych sankcií v podobe odobratia hlasovacích práv, musela by sa s hodnotením Európskeho parlamentu stotožniť Rada EÚ, čiže členské štáty.
V prvom štádiu aspoň 4/5 väčšinou. Ak by v Maďarsku potom nedošlo k náprave, o uvalení sankcií sa hlasuje jednomyselne na Európskej rade. Štát o ktorom je reč, nehlasuje.
Správu Európskeho parlamentu vypracovala odborná komisia zostavená holandskou europoslankyňou z frakcie Zelených Judith Sargentiniovou. Dokument schválil Výbor EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) ešte 25. júna.
Hlasovanie po ostrej debate
Dnešné hlasovanie nasledovalo po ostreje výmene názorov poslancov Európskeho parlamentu, maďarského premiéra Viktora Orbána a prvého podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa.
Orbán povedal, že uznesenie je útokom na celú krajinu a jej obyvateľov, na čo Timmermans reagoval, že je zbabelé označovať kritiku krokov jeho vlády za útok na krajinu ako celok.
Rozdelení poslanci EPP
Viacero poslancov Európskej ľudovej strany, kam patrí aj Obánova strana Fidesz už včera avizovalo, že uznesenie podporí.
Slovenská delegácia tiež nemala jednoznačný postoj.
Csáky: Je to súčasť kampane
Pál Csáky (SMK), ktorý má zo všetkých slovenských poslancov Európskeho parlamentu najbližšie k Orbánovi, v rozhovore pre TASR uviedol, že bude hlasovať proti správe. Vraj pre nešťastné načasovanie správy, na prahu kampane pred eurovoľbami.
„Vidím určité problémy v Maďarsku, ale treba ich riešiť po eurovoľbách alebo ich bolo treba riešiť skôr ako teraz.“
Csáky pripustil, že po prijatí Sargentiniovej správy vznikne tlak na to, aby europoslanci za Fidesz opustili EPP.
Mikolášik: Správa obsahovala aj nepravdy
Miroslav Mikolášik z KDH pre TASR označil spravodajkyňu Sargentiniovú za neskúsenú političku, ktorá podľahla tlakom a jej správa obsahuje polovičaté informácie alebo nepravdy. Správu podľa neho podporujú hlavne liberáli, socialisti a komunisti.
Podľa Mikolášika sú v správe sporné veci, napríklad týkajúce sa Stredoeurópskej univerzity alebo postavenie rómskej menšiny, čo možno vyčítať aj Slovensku. Dodal tiež, že v súčasnosti by sa EP mohol otázkou právneho štátu zaoberať skôr v prípade Rumunska, kde sociálnodemokratická vláda čelí mohutným protestom proti „vláde korupcie“.
Záborská: Nie je dôvod strieľať ťažkým kalibrom
Proti správe hlasovala aj poslankyňa Anna Záborská (KDH). V Maďarsku sú podľa nej mnohé znepokojujúce veci, napríklad korupcia a nakladanie so štátnymi financiami, to však neznamená, že na pôde EP treba „strieľať ťažkým kalibrom“ v podobe otvorenia článku 7 Lisabonskej zmluvy.
Pripomenula tiež, že vláde v Budapešti sa vyčítajú aj veci spojené s ochranou rodiny, manželstva a života, čo je však výlučná právomoc každej členskej krajiny EÚ, aj preto diskusiu o článku 7 vníma ako spolitizovanú, čo podľa nej ešte viac prispeje k polarizácii európskej spoločnosti.
Za správu hlasovali Kukan, Štefanec a Zala
Inak to vidia Ivan Štefanec a Eduard Kukan.
Ivan Štefanec (KDH), šéf slovenskej delegácie EPP v EP, Sargentiniovej správu podporil. Orbánov prejav v Štrasburgu opísal ako „čistú demagógiu“. Maďarský premiér podľa neho nehovoril o tom, čoho sa správa týka, ale hovoril o dejinách Maďarska a o veciach, ktoré nesúvisia s kritickým postojom europarlamentu k situácii v Maďarsku.
„Keď chceme byť členmi nejakého klubu, tak musíme dodržiavať pravidlá a EÚ je o hodnotách, o ich zdieľaní. Vystúpenie Orbána svedčí o tom, že sa týmto hodnotám vzďaľuje. Hlasovanie o Maďarsku je aj hlasovanie o budúcnosti Únie,“ dodal.
Správu podporil aj slovenský europoslanec Eduard Kukan (EPP). „Som presvedčený, že zo strany maďarskej vlády dochádza k vážnemu porušovaniu základných hodnôt EÚ. Európska únia môže fungovať len vtedy, keď jednotlivé členské štáty dodržiavajú európske zmluvy a európske právo“.
Dodáva, že jeho hlasovanie nie je nijako namierené proti Maďarsku, ale proti krokom, ktoré prijala súčasná a predošlá vláda.
Sulík a Žitňanská sa zdržali
Europoslanec a šéf strany Sloboda a solidarita Richard Sulík (ECR) sa v hlasovaní zdržal.
„Zdržal som sa, nakoľko Komisia úspešne vedie voči Maďarsku niekoľko súdnych konaní a aktivácia článku 7 sa preto v súčasnosti nejaví ako adekvátne riešenie. Pridaná hodnota by bola otázna a pokračovanie dialógu sa javí ako lepšia možnosť než vyhrotenie situácie,‟ uviedol.
Branislav Škripek (ECR, OĽaNO) hlasoval proti. „Správa je skôr snahou potrestať iný názor. Štáty strednej Európy majú právo vyjadriť sa k tomu, ako má európsky projekt vyzerať. Maďarská vláda ani zďaleka nie je takou hrozbou, ako zdeformovaná podoba demokracie, akú nám prezentuje ľavicový liberalizmus,‟ uviedol poslanec.
Jana Žitňanská (ECR, NOVA) sa v hlasovaní zdržala.
Slovenskí europoslanci za Smer-SD (zo skupiny Socialistov a demokratov) Monika Beňová, Monika Smolková, Vladimír Maňka sa v hlasovaní tiež zdržali.
Boris Zala správu podporil.