Hlasovanie o zmrazení eurofondov štátom podkopávajúcim právny štát rozdelilo europarlament

Plenárna schôdza Európskeho parlamentu. [Zdroj: Európsky parlament.]

Väčšina slovenských europoslancov hlasovala proti návrhu podmieňovať prístup k peniazom z rozpočtu EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu. Nový sankčný mechanizmus podporili len Eduard Kukan a Boris Zala.

Európsky parlament vo štvrtok 17. januára schválil návrh zmraziť platby z rozpočtu EÚ členským krajinám, ktoré nerešpektujú zásady právneho štátu.

Prijatý text bude slúžiť ako mandát europoslancov na rokovania s Komisiou a členskými štátmi o konečnej podobe legislatívy sankčného nástroja.

Zo slovenských europoslancov za schválený text zahlasoval iba Eduard Kukan (EPP) a Boris Zala (S&D). Hlasovania sa zdržali len Ivan Štefanec (KDH,EPP) a Vladimír Maňka (SMER, S&D), ostatní slovenskí europoslanci hlasovali proti návrhu.

Nový sankčný mechanizmus predstavila v máji Európska komisia. Jeho hlavným cieľom je chrániť peniaze európskeho rozpočtu pred podvodmi a korupciou.  Nové pravidlá by sa nemali vzťahovať iba na eurofondy, ale na prístup k všetkým prostriedkom z európskeho rozpočtu.

Právny štát: Slovensko si sankcie vie predstaviť, má však pripomienky

Ministerstvo zahraničia chce, aby mali v procese väčšie slovo členské štáty na úkor Európskej komisie. Hlasovanie o sankciách v Rade navrhuje sťažiť.

Čo navrhujú europoslanci zmeniť?

Nové pravidlá umožnia Únii pozastaviť, znížiť alebo obmedziť prístup k európskym peniazom. Veľkosť sankcie by podľa Bruselu mala „závisieť od závažnosti a rozsahu všeobecného nedostatku v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu“.

Kľúčové ale je vymedzenie pojmov „právny štát“ a „všeobecný nedostatok“. Europoslanci obidve definície z pôvodného návrhu Komisie navrhujú rozšíriť.

Eurofondy a právny štát (INFOGRAFIKA)

EÚ chce chrániť európsky rozpočet novým nariadením, ktoré umožní zastaviť platby z európskeho rozpočtu, ak členský štát zlyháva v dodržiavaní princípov právneho štátu. Prinášame prehľad návrhu Európskej komisie.

Europoslanci tiež navrhujú zriadenie „poradnej skupiny,” o ktorú sa Komisia pri rozhodovaní bude môcť oprieť.

„Úlohou poradnej skupiny je pomôcť Komisii zisťovať všeobecné nedostatky v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu v členskom štáte, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvňovať zásady riadneho finančného hospodárenia alebo ochranu finančných záujmov Únie,” píše sa v materiáli.

Europoslanci zároveň chcú, aby mal Európsky parlament väčšie slovo v procese rozhodovania o udelení sankcie.

Tú podľa návrhu európskej exekutívy členským krajinám odporučí Komisia. Pozastavenie financií vstúpi do platnosti, ak sa v Rade EÚ nenájde kvalifikovaná väčšina štátov proti postihu. Európsky parlament by v novom sankčnom mechanizme mal len konzultatívnu úlohu.

Vo štvrtok prijatom návrhu ale europoslanci požadujú, aby o zmrazení platieb, ako aj o obnovení prístupu k peniazom z rozpočtu EÚ spolurozhodoval aj europarlament.

Európski zákonodarcovia ďalej odporúčajú rozšíriť návrh Komisie o ustanovenie, podľa ktorého by aj napriek zmrazeniu platieb dotknuté členské štáty museli konečným prijímateľom vyplácať prisľúbené financie.

Maďarsko: Je to vydieranie

Nové pravidlá proti zneužívaniu fondov EÚ prichádzajú v čase, kedy v Únii rastú obavy o dodržiavanie demokratických princípov v niektorých členských krajinách.

Európska komisia v roku 2017 kvôli obavám z ohrozenia právneho štátu spustila voči Poľsku článok 7 Lisabonskej zmluvy, o rok neskôr ho zažalovala na Súdnom dvore EÚ pre zákon o poľskom Najvyššom súde

V septembri Európsky parlament odhlasoval správu holandskej europoslankyne Judith Sargentiniovej, ktorá je kritická k stavu demokracie v Maďarsku a otvorila cestu postupu podľa článku 7 aj voči Budapešti.

Európska komisia ale niekoľkokrát zopakovala, že navrhovaný mechanizmus necieli na žiadnu konkrétnu krajinu Únie. Ak inštitúcie dotknutého štátu nedokážu garantovať riadne narábanie s európskymi peniazmi, musíme zasiahnuť, tvrdia predstavitelia európskej exekutívy.

Maďarská vláda má na to ale opačný názor. Podľa štátneho tajomníka pre európske záležitosti na úrade maďarského premiéra Szabolcsa Takácsa ide zo strany EÚ o vydieranie Maďarska pre jeho postoj v migračnej otázke.

„Dnešné hlasovanie Európskeho parlamentu o rozpočte a právnom štáte je ďalším pokusom o potrestanie strednej Európy s jasným politickým pozadím a spôsobí len ďalšie konflikty v EÚ,“ napísal na sociálnej sieti Twitter.

V minulosti iniciatívu Komisie odmietlo aj Poľsko, Rumunsko a Bulharsko. Na stranu Bruselu sa, naopak, postavilo Holandsko, Nemecko, Francúzsko či Švédsko. Táto téma môže nakoniec zásadne skomplikovať prebiehajúce rokovania o sedemročnom rozpočte EÚ po roku 2020.

Rozdelený Európsky parlament

Názorové rozdiely na podmieňovanie čerpania finančných prostriedkov EÚ sa takisto prejavila počas štvrtkového hlasovania v Štrasburgu.

Hlasovanie rozdelilo aj najväčšiu frakciu v Parlamente, Európsku ľudovú stranu, ktorá formálne prijatý text podporovala. Ako si všimol portál EURACTIV.com, proti návrhu hlasovali všetci zástupcovia frakcie z poľskej vládnucej strany Právo a Spravodlivosť a Orbánovej strany Fidesz.

Nemôžeme sa prizerať, ako sa oslabovanie právneho štátu šíri do ďalších krajín, hovorí český europoslanec

Do spoločného rozpočtu EÚ by podľa LUDĚKA NIEDERMAYERA mali smerovať peniaze z digitálnej dane. Nové vlastné zdroje rozpočtu EÚ považuje za lepšiu a politicky priechodnejšiu cestu ako navyšovanie národných príspevkov.

Naopak, zo západoeurópskych strán zastúpených v EPP sa k nim pridal iba jediný europoslanec – Brice Hortfeux, zástupca francúzskych Republikánov.

Z druhej najväčšej frakcie, Socialistov a Demokratov, návrh nepodporili 18 europoslanci zo štyroch krajín – Rumunska (10), Bulharska (3), Česka (3) a Slovenska (2).

„Z nálady na plenárnej schôdzi bolo citeľné rozdelenie členských štátov na tie, v ktorých existujú pochybnosti o stave právneho štátu a zvyšok,“ uviedol pre portál Politico spravodajca návrhu, Fín Petri Sarvamaa.

Slovenskí europoslanci chcú chrániť peniaze EÚ, ale..

Keď európska exekutíva v máji zverejnila svoj prvý návrh, slovenskí europoslanci súhlasili s väčšou ochranou peňazí z rozpočtu EÚ, no neskrývali svoje obavy ohľadom nastavenie sankčného mechanizmu.

Väčšina zo slovenských zástupcov v Parlamente nakoniec hlasovala proti prijatému návrhu. Podporili ho len dvaja europoslanci bez straníckej príslušnosti na národnej úrovni – Eduard Kukan a Boris Zala (pozastavené členstvo v strane SMER-SD).

József Nagy (Most-Híd, EPP) priznáva, že sa s eurofondami často spája klientelizmus. Tým vy sa ale podľa neho mala skôr zaoberať Európska prokuratúra. „Je nerealistická predstava donútiť voličov cez EU dotácie voliť demokratickejšie politické strany a bol by zlým precedensom trestať niektoré krajiny, okresy či mestá zastavením dotácií z politických dôvodov,“ uviedol po hlasovaní Nagy.

Európske peniaze za právny štát: Politický nátlak na členské štáty alebo nevyhnutnosť?

ŠPECIÁL / Názory na nový mechanizmus z dielne Komisie, podľa ktorého by sa čerpanie peňazí z rozpočtu EÚ podmieňovalo doržiavaním zásad právneho štátu, sa medzi slovenskými europoslancami líšia. Väčšina z nich sa obáva jeho finálneho nastavenia. 

Ďalší slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH EPP) súhlasí, že je potrebné zvýšiť dohľad nad nadkladaním s prostriedkami EÚ. „Odmietam však, aby boli posudzované oblasti, ktoré sú vo výhradnej kompetencii členských štátov,‟ vyjadril obavy slovenský europoslanec.

Ich kolega z frakcie Eduard Kukan (EPP) za návrh hlasoval, pretože ho považuje za „jeden z pilierov EÚ“. Tvrdí, že pokiaľ nie je zaručené jeho fungovanie, nie je ani možné garantovať, že finančné prostriedky EU budú spravované poctivo.

„Preto je tiež opodstatnené využitie konkrétnych sankčných mechanizmov pri nedodržiavaní základných pravidiel Únie. Fungujúci právny štát vyžadujeme od krajín, ktoré vstupujú do EÚ, mali by sme preto taký istý štandard požadovať od všetkých krajín, ktoré sú členmi EÚ,“ odpovedal Kukan na otázku portálu EURACTIV.sk.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner