Hodnotili Junkcerovu Komisiu, najlepšie je vnímaná Vestagerová

Komisárka EÚ pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová [TASR/AP /Thierry Monasse]

Maroš Šefčovič dostal v nereprezentatívnom prieskume medzi zainteresovanou verejnosťou v Bruseli a členských štátoch hodnotenie na úrovni 30 %, čo stačilo na 9. miesto spomedzi 28 členov Komisie.

Agentúra Burson Cohn&Wolfe (BCW) v spolupráci s EURACTIV pripravila anketu zameranú na výkon Junckerovej Komisie a jednotlivých komisárov. Účastníci prieskumu, ktorých bolo spolu 1769 mali komisárov ohodnotiť známkou od jedna do desať.

Z prieskumu vyšla najlepšie dánska komisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová so skóre 50,2 %. Vestagerová je jedinou členkou Komisie, ktorej sa podarilo prekonať hranicu 50 percent. Za ňou nasleduje šéfka unijnej diplomacie Federica Mogheriniová so 49,6 %, prvý podpredseda Komisie Frans Timmermans s 46,9 %, a komisárka pre obchod Cecilia Mälmstromová so 44,7 %.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker skončil piaty so skóre 44,4 %. Na opačnom konci rebríčku je komisár pre vzdelávanie Tibor Navrascics z Maďarska, ktorého prácu ohodnotili respondenti na 19 %.

S 30 % skončil komisár pre energetickú úniu a súčasný slovenský kandidát na prezidenta Maroš Šefčovič. Radí ho to v rebríčku vnímanej úspešnosti na 9. miesto z 28 členov Komisie.

Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 Juncker svoj tím prezentoval ako Komisiu „poslednej šance“.

Po piatich rokoch hodnotia respondenti Junckerov výkon so zmiešanými pocitmi. Agentúra BCW výsledok celkového hodnotenia vníma ako „mierne sklamanie“, veľmi sa ale nelíši od výsledkov minulých Komisií.

Celkovo považuje 41 % respondentov Junckerovu Komisiu za lepšiu v porovnaní s výkonom jeho predchodcu José Manuela Barrosa. 34 % si naopak myslí, že lepšiu prácu odviedla Barrosova Komisia.

Hviezdou Komisie sa stala Vestagerová

Podľa BCW nie je prekvapením, že s najlepším hodnotením skončila práve Margrethe Vestagerová.

„Vestagerovú mnohí vidia ako najjasnejšiu hviezdu Junckerovej Komisie,“ píše sa v správe BCW k výsledkom prieskumu. Dánska komisárka sa svojej úlohy zhostila ako „šikovná, tvrdá, sčítaná a empatická politička.“

Ako jeden z jej najviditeľnejších úspechov agentúra označila boj proti únikom na daniach. Vestagerová riešila prax nadnárodných gigantov ako Amazon, Fiat, McDonalds či Starbucks.

Najznámejšími prípadmi z jej úradovania sa stalo pokutovanie spoločností Google a Apple. Googlu dostal pokutu 4,3 miliardy eur za zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Apple musel zaplatiť írskej vláde 13 miliárd eur za nedoplatky na daniach. Írsko ich nakoniec pomerne neochotne prijalo.

Šefčovič dostal za svoju úlohu zmiešané hodnotenie

Slovenský nominant Maroš Šefčovič je za svoju úlohu v pozícii komisára pre energetickú úniu hodnotený nejednoznačne. Jeho prácu hodnotia respondenti v priemere na úrovni 30 %.

BCW jeho prácu komentuje ako „čiastočný úspech“. Pozitívne vyznieva ním vyrokovaná dohoda medzi 15 stredoeurópskymi, východoeurópskymi a balkánskymi krajinami k urýchleniu budovania plynovodov a zvýšeniu bezpečnosti dodávok.

Naopak za neúspech BCW považuje vyjednávanie medzi Kyjevom a Moskvou v ich dlhotrvajúcom plynovom konflikte, do ktorého napokon muselo vstúpiť Nemecko, pretože Moskva „odmietla akceptovať Šefčovičovu autoritu“. V správe BCW sa tiež píše, že vo svojej úlohe bol často zatienený komisárom pre energetiku Miguelom Caňetem.

Šefčovič v Komisii riešil hornú Nitru, Nord Stream 2 aj migračnú krízu. Čo presadzoval?

Slovenský eurokomisár sa s predsedom Smeru-SD nezhodol na modernizácii priemyslu, ani na utečeneckých kvótach. Na verejnosti s ním však nešiel do otvoreného názorového stretu.

Na niektoré úspechy sa zabudlo

BCW ako prekvapivé hodnotí skóre estónskeho komisára pre spoločný digitálny trh Andrusa Ansipa. Jeho prácu v prieskume respondenti ohodnotili na 26,1 %, napriek prepracovanej stratégii digitálneho trhu z roku 2015.

Bývalému estónskemu premiérovi sa podarilo pripraviť pôdu pre prijatie všeobecného nariadenia na ochranu osobných údajov (GDPR), ako aj pre reformu legislatívy o ochrane autorského práva.

Slabé ocenenie sa dostalo aj komisárovi pre energetiku a ochranu klímy Miguelovi Caňetemu, ktorý dostal skóre 27,6 %, napriek tomu, že presadil širokú škálu zákonov o zelenej energii. Tie zahŕňajú aj ambiciózne ciele využitia obnoviteľných zdrojov a energetickej efektivity.

Barnier svoju úlohu zvládol

Naopak, dobre dopadol hlavný vyjednávač Európskej únie so Spojeným kráľovstvom v procese brexitu Michel Barnier.

„Nebola to pozícia (hlavný vyjednávač), ktorú by Európska únia chcela vytvoriť, ale s Michelom Barnierom skutočne trafila klinec po hlavičke,“ píše sa v správe BCW. Bývalý francúzsky minister zahraničných vecí si vyslúžil pochvalu za komplexné rokovania so Spojeným kráľovstvom a za jeho príspevok k udržaniu jednotnej Európy v rokovaniach.

„Svojej úlohy sa zhostil s dôstojnosťou a gráciou. Jeho skúsenosti ho posunuli o svetelné roky pred jeho britských náprotivkov,“ píše ďalej BCW.

Šéfkou Komisie by sa mala stať Vestagerová

Na otázku, koho respondenti preferujú ako nasledujúceho šéfa Európskej komisie, sa najviac ľudí vyslovilo opäť za Margrethe Vestagerovú.  Ako šéfku Komisie by ju rado videlo 20 % respondentov. Za ňou nasleduje bývalý fínsky premiér Alexander Stubb so 7 %, Frans Timmermans so 6 % podporou a Michel Barnier, ktorého by ako predsedu rado videlo 5 % percent respondentov.

Spitzenkandidát Európskej ľudovej strany Manfred Weber má podporu iba 4 % respondentov.

Respondenti spomenuli aj niektorých nepravdepodobných kandidátov ako nemecká kancelárka Angela Merkelová s 5 % podporou či Nigela Faragea s 3 %. Tieto mená naznačujú, že prieskum treba brať s istou rezervou.

Za najväčšiu prioritu pre nasledujúcu Komisiu respondenti považujú životné prostredie a klimatické zmeny. Myslí si to až 38 % účastníkov prieskumu.

Podľa 28 % by prioritou mala byť ďalšia demokratizácia Únie. Migráciu a ekonomiku považuje za prioritu zhodne 24 % respondentov.

Z prieskumu vyplýva tiež silné volanie po rovnom zastúpení pohlaví a väčšej etnickej rozmanitosti v ďalšej Komisii. Myslí si to 54, respektíve 49 % účastníkov.