Holandské referendum nemusí torpédovať dohodu s Ukrajinou

Geert Wilders hlasuje v referende o asociačnej dohdoe s Ukrajinou, zdroj: Reuters

Približne 20 percentám Holanďanov sa podarilo vyslať šokovú vlnu naprieč celým kontinentom. Proti asociačnej dohode medzi EÚ a Ukrajinou sa totiž v referende  v utorok 6. apríla vyslovilo podľa predbežných výsledkov 60 percent z 32 percent zúčastnených voličov. Účasťou sotva prekročili kvórum. Aj to však stačilo, aby zatriasli celým kontinentom.

Holandsko je posledným členským štátom EÚ, ktorý dohodu ešte neratifikoval. „Ak bude účasť nad 30 percent s veľkým náskokom pre tábor „nie“, domnievam sa, že ratifikácia jednoducho nebude možná,“ povedal premiér Mark Rutte pred oznámením oficiálnych výsledkov. Dohodu síce podpísala holandská vláda, parlament však o nej zatiaľ nehlasoval. Ľudové hlasovanie má preň odporúčací charakter.

Dobrá správa pre euroskeptikov

Dôsledky referenda však budú skôr politické ako právne. Zakladajúci štát vyslal v prvom rade euroskeptický signál pred nadchádzajúcim hlasovaní Britov o ich vlastnom členstve v EÚ.

Kampaň proti dohode s Ukrajinou viedli holandské euroskeptické strany vrátane Strany slobody Geerta Wildersa, radikálnej ľavice či strany za práva zvierat. „Toto je začiatok konca EÚ,“ tweetoval Wilders. „Dúfam, že Veľká Británia, ako aj iné európske krajiny budú nasledovať.“

Briti budú o zotrvaní v EÚ hlasovať 23. júna. S právnymi dopadmi hlasovania na asociačnú dohodu s Ukrajinou je to však inak. Sú obmedzené.

Smerom k holandskej výnimke

Z právneho hľadiska je totiž dohoda podpísaná v roku 2014 takzvanou zmiešanou zmluvou. Veľká časť z nej spadá pod výlučné právomoci EÚ, upozornil na svojom blogu Peter Van Elsuwege, profesor európskeho právna Ghentskej univerzite. To je aj prípad komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA), ktorá je provizórne účinná od novembra 2014 a riadne aplikovaná postupne od januára 2016.

V prípade článkov, ktoré spadajú pod právomoc členských štátov, by bol riešením špeciálny protokol pripojený k dohode. Ten by Holandsko vyňal z ich platnosti. To sa týka napríklad mobility pracovníkov.

Odmietnutie celej asociačnej dohody nepredpokladá ani Alexander Duleba, šéf Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Viem si však predstaviť, že môžu žiadať nejaké výnimky z dohody pre seba. A keď nejaké dohodnú, vláda to bude môcť predať ako výsledok referenda,“ uviedol Duleba pre EurActiv.sk.

Holandské veto je v Bruseli nepravdepodobné

Dohodu s Ukrajinou už odobrili Európsky parlament aj ukrajinská Verchovna rada. Na ťahu je Rada EÚ. Tej práve predsedajú Holanďania, kým žezlo neodovzdajú v júli Slovensku.

Ani v Rade však nehrozí holandské veto celej dohody. „Holandské referendum bude potrebné rešpektovať, bude však potrebné tiež rešpektovať názor 27 krajín, ktoré túto zmluvu už ratifikovali,“ podotkol pre EurActiv.sk europoslanec Eduard Kukan.

Podobne to vníma aj europoslanec Boris Zala. „Ja by som to videl tak, že len malá menšina občanov má negatívny postoj. A negatívna menšina nesmie určovať osud krajiny.“ Dodáva, že je na holandskej vláde, ako bude chápať referendum.

Ak Holandsko zahlasuje v Rade proti dohode, negatívne to poznačí celé holandské predsedníctvo.

Hrozí po Brexite „Nederxit“?

Výsledok holandského ľudového hlasovania je tak prvom rade zlou správou pre vnútorné pomery v EÚ. V utorok vyslali Holanďania podobné politické posolstvo, ako keď neschválili európsku ústavu v roku 2005.

Bruselský korešpondent francúzskeho denníka Libération Jean Quatremer napísal, že pred hroziacim Brexitom je tak od utorka na stole aj otázka „Nederxitu“. Odchod zakladajúcej krajiny EÚ by bol podľa neho oveľa vážnejší ako odchod Londýna, ktorý sa už teraz teší mnohým výnimkám.