Hraničná stráž napreduje rýchlejšie, reforma azylu len opatrne

Eurokomisár pre migráciu Dimitrios AVRAMOPOULOS a holandský minister Klaas DIJKHOFF

Európska komisia na štvrtkovom stretnutí Rady ministrov vnútra v Luxemburgu informovala o pokroku legislatívnych prác na Európskej pohraničnej a pobrežnej stráži.

Slovensko opakovane žiadalo, aby tento útvar vznikol čo najskôr s ohľadom na očakávané vyššie počty migrantov v letných mesiacoch.

Hlavné prípravy by sa mohli stihnúť ešte počas holandského predsedníctva. Stáli zástupcovia krajín pri EÚ sa na spoločnej rokovacej pozícii dohodili ešte začiatkom apríla. Čaká sa na postoj Európskeho parlamentu.

Ministri ale zároveň hovoria, že s niektorými prípravami treba začať už teraz, aby sa proces vzniku pohraničnej stráže, spočívajúcej najmä na posilnenej agentúre Frontex, čo možno najviac urýchlil.

Európska komisia má podľa nich už teraz pracovať na zhromažďovaní technického vybavenia a personálu, posudzovaní slabých miest v súčasnom manažmente vonkajších hraníc EÚ a na príprave nových úloh v oblasti návratov migrantov.

Komisia by tiež mala pripraviť návrh modelovej dohody s tretími krajinami o spolupráci s novovzniknutou pohraničnou strážou.

Reforma azylu

Ministri zatiaľ nenašli konsenzus ani o jednom z variantov reformy azylového systému a dublinského nariadenia, ktoré Komisia načrtla.

Čítajte: Reforma azylového systému sa kvótam nevyhne

„Mali sme prvú prieskumnú diskusiu o budúcnosti európskeho azylového systému,“ povedal po rokovaní predseda Rady, holandský minister pre migráciu Klaas Dijkhoff.

„Všetci sme sa zhodli, že ten súčasný nefunguje a potrebujeme lepší. Status quo nemôže pretrvať.“

„Musíme sa posunúť od systému do dobrého počasia k takému, ktorý vie zvládať náhle a veľké migračné toky. Zároveň by mal prispieť k znižovaniu počtov príchodov“, dodáva predstaviteľ holandského predsedníctva Rady.

Najprv o tom, kde je dohoda

Členské štáty sa zatiaľ k dvom navrhnutým možnostiam nevyjadrovali. Druhý, pokiaľ ide o zdieľanie bremena medzi štátmi ambicióznejší model, preferujú najmä Taliani a Gréci, teda krajiny v prvej línii utečeneckej krízy.

Holandské predsedníctvo si uvedomuje, že niektoré časti návrhu sú populárnejšie ako iné. „Postupom pri menej náročnejších častiach môžeme dláždiť cestu diskusii o náročnejších častiach,“ povedal Dijkhoff na tlačovej konferencii.

Podľa informácii EurActiv.sk podobne uvažuje aj slovenská diplomacia, teda v prvom rade sa sústrediť na otázky, kde je možné nájsť zhodu. Čaká sa tiež na ostatné časti balíka k azylovej politike, čiže aj na návrhy EK, ktoré sa týkajú prijímacej, procedurálnej a kvalifikačnej smernice.

Všeobecne nie je medzi členskými štátmi chuť na traumatizujúce diskusie.

Čo s utečencami dovezenými z Turecka?

Na Rade sa nenašla ani podpora pre holandský návrh, ktorý predpokladal presne stanovené kvóty na obdobie nadchádzajúcich štyroch mesiacov, ktoré sa týkajú utečencov prijatých z Turecka na základe marcovej dohody medzi úniou a Ankarou.

Čítajte: Grécko deportovalo do Turecka prvých migrantov

Proti boli nielen krajiny strednej a východnej Európy.

“Mnohé členské krajiny preukázali vôľu urobiť tak, ale nie sme ešte tak ďaleko,” citovalo rakúsky verejnoprávny rozhlas Dijkhoffa.

„Musíme ďalej pracovať, aby sme dosiahli výsledok, ktorý si želáme.“