Iba štvrtina žien a prevaha Bratislavy. Ako vyzerajú kandidátky do europarlamentu?

Slovenskí europoslanci zvolení po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014.

Ktorá strana dáva v eurovoľbách najväčšiu šancu ženám? Koľko mladých kandidátov môže zasadnúť do kresla Euróspkeho parlamentu? A aké je geografické rozloženie uchádzačov o post europoslanca? Portál EURACTIV.sk prináša prehľad kandidátiek do májových eurovolieb.

Do májových eurovolieb ide výrazne menej žien ako mužov. Vekový priemer kandidátov sa oproti posledným eurovoľbám zvýšil a každý štvrtý kandidát má trvalé bydlisko v Bratislave, ukazuje analýza kandidátskych listín do Európskych volieb.

Slováci volia 14 poslancov

O priazeň voličov sa v európskych voľbách uchádza 31 politických strán a volebných koalícií. V roku 2014 vo volebnej miestnosti voliči dostali o tri kandidátky menej, teda 29.

Celkovo kandiduje 343 kandidátov (na kandidátnych listinách bolo pôvodne 349 kandidátov, šiesti sa vzdali), čo je o 10 viac ako v predošlých eurovoľbách. Vtedy si však voliči na volebných lístkoch vyberali z trinástich kandidátov, kým tentokrát ich bude o jedného viac.

EÚ sa minulý rok totiž dohodla, že po prípadnom brexite a odchode britských europoslancov klesne počet kresiel v europarlamente zo 751 na 705. V počte mandátov si prilepší 14 krajín, jeden europoslanec pribudne aj Slovensku. Slováci budú bez ohľadu na výsledok brexitových rokovaní voliť 14 europoslancov.

Nevyhnutnou podmienkou pre zisk mandátu je prekročenie päťpercentnej hranice vo voľbách. Ani to však politickej strane na zisk mandátu nemusí stačiť, nakoľko prirodzené kvórum za istých okolností môže byť aj vyššie.

Podľa posledného prieskumu agentúry Focus k eurovoľbám by hranicu piatich percent prekonalo osem politických strán a koalícií. Účasť v európskych voľbách ale na Slovensku býva nízka, ich výsledok sa preto ťažko predpovedá.

Zdroj: Agentúra Focus (marec 2019) pre FiF UK

Slovenskí voliči si europoslancov budú vyberať v sobotu 25. mája. Väčšina členských štátov ale volí až v nedeľu. Výsledky sa preto oficiálne zverejnia až v priebehu nedeľnej noci.

Tradičný pomer žien a mužov

Aj v májových voľbách kandiduje výrazne viac mužov ako žien. Spolu ide do volieb 81 žien, čo nie je ani štvrtina všetkých kandidátov (23,6 percenta). Tento podiel sa pomerne stabilne drží na rovnakej úrovni od roku 2002. Veľmi podobne vyzerali kandidátne listiny aj v predošlých eurovoľbách (24 percent), ale aj vo voľbách do Národnej rady (NR SR) v roku 2016 (24,7 percenta).

Málo žien na kandidátnych listinách má dopad na rozloženie síl vo volených inštitúciách. Podľa Eurostatu majú ženy v legislatívnych orgánoch nižšie zastúpenie iba v šiestich krajinách EÚ, pričom veľmi podobný stav je aj v exekutíve.

Keď vynecháme dve kandidátky s jedným uchádzačom (Korektúra – Andrej Hryc a Strana rómskej koalície), aspoň jednu ženskú kandidátku má každá strana alebo koalícia. Najviac – spolu päť – ich predstavili strany OĽaNO, Doma dobre a Maďarská kresťanskodemokratická aliancia (MKDA).

V Európskom parlamente dnes sedí vyše 36 percent žien, čo je najviac od jeho vzniku. Slovensko v ňom zastupujú štyri europoslankyne, čo pri 13 poslancoch znamená 30-percentný podiel.

Sú ženy na voliteľných miestach?

Samotné počty na kandidátkach ale nenapovedajú nič o volebných šanciach žien. Na to, či bude počet europoslankýň vyšší alebo nie, výrazne vplýva ich umiestnenie na kandidátke.

Na základe preferencií nameraných agentúrou Focus má tak na prvý pohľad najväčšiu šancu na zvolenie Monika Beňová, volebná líderka SMER-SD.

Voliči ale do poradia kandidátov môžu prehovoriť dvoma preferenčnými hlasmi.

V posledných európskych voľbách sa Borisovi Zalovi na kandidátke Smeru podarilo prekrúžkovať do Parlamentu až z piatej pozície. Podobne krúžky do Bruselu pomohli kandidátovi OĽaNO Borisovi Škripekovi, kandidátke NOVA Jane Žitňanskej, Józsefovi Nagyovi za Most-Híd, či šéfovi SaS Richardovi Sulíkovi.

Z prvého miesta do volieb povedú kandidátky dve súčasné europoslankyne – okrem Beňovej aj Anna Záborská z novovzniknutej Kresťanskej únie a tiež poslankyňa NR SR Martina Šimkovičová na kandidátke subjektu Starostovia a nezávislí kandidáti.

Na prvých päť pozícií sa dostalo dohromady 32 žien, do prvej trojky o polovicu menej. V obidvoch prípadoch je podiel žien na popredných pozíciách nižší ako vo voľbách v roku 2014.

Najviac žien – až tri – do prvej päťky umiestnila strana Doma dobre.

Strany nad päť percent majú na prvých piatich miestach 10 žien. Po dve sú na lístkoch strán SMER-SD, KDH, SaS a koalície PS-SPOLU. Z nich v prvej trojke popri Monike Beňovej kandidujú ešte poslankyne NR SR Lucia Nicholsonová za SaS, Petra Krištúfková za Sme rodina, Simona Petrík za koalíciu PS-SPOLU a Miriam Lexmann za KDH.

SNS a ĽSNS v prvej päťke nemajú ani jednu ženu.

Prerazia tentokrát aj mladí?

Oproti predošlým eurovoľbám sa kandidátne listiny o niečo výraznejšie líšia vo vekovej štruktúre. Priemerný vek kandidátov je bezmála 47 rokov, čo je o skoro o tri roky viac ako vo voľbách v roku 2014. Najčastejším vekom uchádzačov je 42 rokov.

Najmladšiu kandidátku do eurovolieb predkladá MKDA (37 rokov). Z preferenčne najsilnejších strán má kandidátku s najnižším priemerným vekom parlamentná SaS.

S najmladším volebným lídrom do volieb idú kotlebovci. Martin Beluský, ktorý ĽSNS zastupuje aj v NR SR, má 32 rokov. Medzi stranami, ktorým Focus nameral viac ako päť percent, je najmladším kandidátom 21-ročný Dominik Drdul kandidujúci z piateho miesta kandidátky OĽaNO.

A akú šancu na úspech teda majú mladí kandidáti? Na popredných piatich pozíciách kandidujú len štyria uchádzači vo veku do 25 rokov. V prvej trojke je dokonca iba jeden – Milan Mazurek z ĽSNS.

Z kandidátov do 35 rokov sa ich do prvej päťky zmestilo 24 a do prvých troch miest iba deväť. Aj napriek celkovo menšiemu počtu uchádzačov v predošlých eurovoľbách kandidovalo z čelných piatich pozícií viac uchádzačov – až 33. Z nich dokonca 14 išlo do volieb z prvých troch miest. Ani jeden z nich sa však napokon do Európskeho parlamentu nedostal.

Šanca, že niektorý z mladých kandidátov prenikne do europarlamentu, je napriek tomu tentokrát o niečo vyššia. Vzhľadom k predvolebným preferenciám strán majú najväčšiu možnosť práve dvaja spomínaní členovia ĽSNS – Beluský a Mazurek. Pridať by sa k nim mohol 35-ročný volebný líder koalície PS-SPOLU Michal Šimečka.

Najvyšší vekový priemer (vyše 46 a pol roka) má, naopak, kandidátna listina KDH. Najstaršou volebnou líderkou je Anna Záborská z Kresťanskej únie. Úplne najstarším kandidátom je Dušan Katuščák z Demokratickej strany. Sedemdesiat a viac rokov má šesť kandidátov. Na rozdiel od predošlých eurovolieb nekandiduje ani jeden osemdesiatnik.

Bratislava verzus zvyšok Slovenska?

Čoraz častejším motívom predvolebných kampaní je zdôrazňovanie problému rozdeleného Slovenska na Bratislavu a zvyšok krajiny.

Čiastočný centrizmus je viditeľný aj pri prvom pohľade na volebné kandidátky. Bratislavu ako trvalé bydlisko uvádza každý štvrtý kandidát (92). Bratislava vedie aj v počte kandidátov na obyvateľa. Kým v hlavnom meste na kandidáta pripadá 4 705 obyvateľov, v druhom najzástupenejšom krajskom meste, v Nitre, je to 7 665.

 

Celkovo z ôsmich krajských miest kandiduje 148 kandidátov, teda vyše 42 percent z celkového počtu. Väčšina kandidátov – vyše 57 percent – tak má trvalé bydlisko v menších obciach a mestách.

Najviac „bratislavskou stranou“ je s prehľadom koalícia PS-SPOLU, ktorá má na kandidátke deväť kandidátov s trvalým bydliskom v hlavnom meste, pričom ďalší dvaja sú z bratislavského kraja. Sedem kandidátov s trvalým bydliskom v Bratislave má Slovenská národná jednota, po šesť ich je na listine strán Sloboda a Solidarita (SaS), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Národná koalícia.

Volebné hárky ale obsahujú iba informáciu o trvalom bydlisku, ktorá nehovorí nič o tom, kde kandidáti skutočne žijú, alebo odkiaľ pochádzajú.

Podobne nerovnomerne rozloženie kandidátov je zreteľné aj z mapy vyšších územných celkov. Bratislavský kraj, ktorý je z hľadiska počtu obyvateľov až piaty najväčší kraj, má vo voľbách až 30 percentné zastúpenie.

Po ňom nasledujú dva kraje z východu Slovenska – prešovský (13,1 percenta) a košický (12,6 percenta). Najmenej kandidátov pochádza zo žilinského kraja (22 kandidátov – 6,3 percenta).

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner