Iná Európa bola možná

V roku 2013 si pripomíname 50. výročie podpisu Elyzejskej mierovej zmluvy medzi Francúzskom a Nemeckom a zároveň 20. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Obe tieto výročia ponúkajú ideálnu príležitosť reflektovať budúcnosť Európskej únie cez diskusiu o význame francúzsko-nemeckej spolupráce a jej vnímaní na Slovensku. 

Veľvyslanectvá Nemecka a Francúzka sa v spolupráci s Francúzskym inštitútom a portálmi Jetotak.sk a EurActiv.sk podujali na zorganizovanie konferencie s touto témou.  Koná sa dnes o 13. hodine v Zrkadlovej sieni Primciálneho paláca. Vzhľadom na to, že všetky tri krajiny zdieľajú priestor so spoločnou menou v rámci väčšej EÚ, musia tiež spoločne uvažovať o ekonomických, politických aj demokratických dôsledkoch súčasnej krízy a o budúcnosti európskeho projektu.

Bývalý podpredseda Európskej komisie, ktorý zodpovedal za rozširovanie Únie v čase vstupu Slovenska do EÚ Günter Verheugen bude jedným z panelistov. V nedávnom rozhovore pre EurActiv.com napríklad povedal, že je dnes na diskusie o Spojených štátoch európskych alebo federálnom štáte ešte príliš skoro. Štáty na to podľa neho nie sú pripravené, hoci myšlienku silnejšej Európy treba propagovať.

Jedným z problémov presunu suverenity medzi EÚ a členskými štátmi je podľa neho jeho jednosmernosť. Vidí priestor na návrat niektorých právomocí na národnú či lokálnu úroveň. Európa však podľa neho potrebuje plnohodnotný parlamentný systém, v ktorom je výkonná moc výsledkom volebného procesu.

Francúzsky hosť, Alain Lamassoure ako predseda výboru pre rozpočet vedie opozíciu Európskeho parlamentu voči dohode členských štátov v otázke sedemročného rozpočtového rámca únie.

V interview pre časopis nadácie Roberta Schumana hovorí, že EÚ musí dopredu potiahnuť eurozóna, pretože má viac spoločných záujmov a ukázala, že pre ňu záväzok člena EÚ veľmi dôležitý. Myšlienku samostatnej fiškálnej kapacity (rozpočtu) pre eurozónu preto už neodmieta.

Iveta Radičová, tretia panelistka prvej časti konferencie, viedla vládu, ktorá sa, po prvýkrát v slovenskej histórii, rozpadla na európskej otázke. Hlasovanie o posilnení tzv. dočasného eurovalu spojila premiérka s hlasovaním o dôvere. 

„Už nikdy nechceme byť označení za čiernu dieru Európy. EÚ je náš spoločný val proti totalite a vojne“, povedala už po páde vlády na konferencii  SFPA Iveta Radičová.  Hoci prijímané proti krízové nástroje ako trvalý euroval hodnotila v zásade pozitívne, odovzdanie „ďalších právomocí do Bruselu“ musia podľa Radičovej odobriť občania – „nemôžu to robiť politici, to je vylúčené“. Jedinou šancou Slovenska je podľa nej ostať v „core“ skupine. „Máme šancu, výzvou je sa o ňu nepripraviť.“

Podľa francúzskeho ekonóma Jean-Marca Daniela kríza ukázala, že Francúzsko a Nemecko nemajú úplne rovnakú predstavu o nástrojoch hospodárskej politiky. Vystúpi v druhom paneli konferencie k ekonomickým témam.

„Francúzi, podobne ako Američania, si myslia, že na získanie času než nastane skutočná obnova môžete využiť buď infláciu, alebo verejný deficit. Od summitu G7 v Bonne v roku 1978 Nemci zasa opakujú, že dnešná inflácia alebo verejný deficit je nezamestnanosťou zajtrajška,“ vysvetľuje v rozhovore pre EurActiv.sk podstatu odlišných názorov .

Na otázku, či sa je nemecký ekonomický model replikovateľný aj inde odpovedá nemecký hosť, ekonóm a bankový manažér Wolfgang Roth, že prvky sociálno-ekonomickej štruktúry „Soziale Marktwirtschaft“ sú veľmi užitočné práve v krajinách strednej a východnej Európy.

„Neoliberálna stratégia prezidenta Klausa nebola taká úspešná ako sa očakávalo. Avšak úspešná nie je ani príliš kontrolovaná ekonomika, takže nemecká politika strednej cesty je užitočná. No vzhľadom na ideologický vplyv neoliberalizmu nie je vždy jednoduché držať sa tohto kurzu.“ 

Roth podporuje ideu eurobodnov, ktorú podľa neho „zabila práve kancelárka Merkelová, ktorá má veľmi jendostranne orientovaných poradcov. Teší sa, že na ich strane je aj „najšikovnejší zo špekulantov“ Geoge Soros.

Posledný panelista konferencie, slovenský publicista a ekonóm Juraj Draxler na margo snahy Slovenska, Poľska a Českej republiky, primknúť sa k Nemecku hovorí, že do určitej miery dáva táto stratégia zmysel aj sa snažia byť novým východným jadrom EÚ. „Myslím si ale, že to nie je všetko. Napríklad Slovensko je síce je mimoriadne naviazané na rast v eurozóne a v Nemecku, no podľa mňa by sme sa mali v budúcnosti oveľa viac orientovať na vytváranie vnútorných zdrojov rastu a tiež diverzifikovať.“

Viac informácií o konferencii: 50 rokov Elyzejskej zmluvy: Iná Európa bola možná