Je dosť silná? Kandidáti na europoslancov sa sporia o schválenú envirostratégiu

Zásah proti lesnému požiaru v Polomke v septembri 2018. [TASR/MV SR/Vladimir Benko]

Vláda odobrila dokument, ktorý určuje environmentálnu politiku na 12 rokov dopredu. Expertovi Progresívneho Slovenska Martinovi Hojsíkovi v ňom chýba viac záväznosti a ambicióznosti.

„Ministerstvo životného prostredia Envirostratégiou 2030 iba jemne hryzká.“ Takto charakterizoval expert Progresívneho Slovenska (PS) Martin Hojsík dokument, ktorý schválila vláda v stredu (27. februára). Podľa stanoviska, ktoré Hojsík zaslal do redakcie EURACTIV.sk, potrebuje Slovensko „omnoho ambicióznejšiu, progresívnejšiu, ale aj záväznejšiu stratégiu“.

Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla (nom. Most-Híd) Envirostratégiu 2030 bráni. „Po dvoch rokoch intenzívnej práce, na ktorej sa podieľalo 160 odborníkov, sa podarilo presadiť modernú environmentálnu stratégiu, ktorú rešpektuje celá spoločnosť,“ reagoval Kurilla pre EURACTIV.sk s tým, že k nej prišlo 800 pripomienok. Vláda, na ktorej Kurilla zastupoval ministra, podľa neho schválila materiál zvyšujúci ochranu životného prostredia „významným spôsobom“.

Hojsík kandiduje v májových eurovoľbách na šiestom mieste spoločnej kandidátky PS – Spolu. Kurilla sa uchádza o zvolenie do Európskeho parlamentu z druhého miesta na listine Mostu-Híd.

Podradená či nadradená?

Pôvodný návrh stratégie podľa experta PS zaväzoval ostatné rezorty rešpektovať Envirostratégiu 2030 v iných strategických a legislatívnych dokumentoch.

„Na základe pripomienky Lesy SR bola táto veta vypustená. To by ministerstvá pôdohospodárstva či hospodárstva pri ich stratégiách nepripustili. Ukazuje to pretrvávajúce podradné postavenie ministerstva životného prostredia medzi rezortmi napriek tomu, že minister je podpredsedom vlády,“ tvrdí Hojsík.

Envirostratégia 2030 je hotová, počíta aj so zmenou označenia potravín

Dokument z dielne ministerstva životného prostredia plánuje prioritne bojovať s odpadom, zabezpečiť čistejšie ovzdušie a ochrániť biotopy. Dokončený bol po vyše roku konzultácií s verejnosťou.

Kurilla oponuje, že ostatné rezorty sú zaviazané uznesením vlády o Envirostratégii 2030. Uložilo im „podieľať sa na plnení stratégie a zabezpečiť súlad nových strategických dokumentov (s ňou)“. Okrem ministerstva životného prostredia to platí pre úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a ministerstvá pôdohospodárstva, vnútra, hospodárstva, dopravy, školstva a zdravotníctva.

Kurilla ubezpečuje, že Envirostratégia 2030 má „veľmi silný mandát v nadrezortnom priestore“. Vyzdvihuje, že dokument schválila vláda po diskusii o 347 zásadných pripomienkach, z ktorých sa mnohé týkali ochrany prírody.

Záujmy ochrany prírody

Hojsík ďalej envirorezortu vyčíta, že upustil od ambície prevziať pod svoju správu štátne pozemky v treťom a vyššom stupni ochrany. To bolo podľa neho aj súčasťou návrhu novely zákona o ochrane prírody.

Kurilla tvrdí opak. „V Envirostratégii je jasne uvedené, že dané štátne pozemky prejdú pod integrovanú, teda jednotnú správu,“ reagoval kandidát Mostu-Híd. Dodal, že o tejto otázke sa diskutuje v rámci novely zákona o ochrane prírody.

Ministerstvo životného prostredia podľa Hojsíka ustúpilo Lesom SR aj v tom, že záujmy ochrany prírody „nebudú uprednostňované“ pred ťažbou dreva a nerastných surovín, poľovníctvom či výstavbou.

Kurilla hovorí, že ochranu prírody uprednostňuje už súčasná legislatíva. Priznáva však, že tú nepovažuje za dostatočnú. „Preto sme pripravili novelu zákona o ochrane prírody,“ argumentuje štátny tajomník envirorezortu.

Nízkouhlíková stratégia

Expert PS napokon kritizuje vládny materiál za to, že „nereflektuje potrebu udržať globálne otepľovanie pod 1,5 stupňa Celzia“. Takéto obmedzenie otepľovania do konca storočia v porovnaní s predpriemyselným obdobím je podľa Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy nevyhnutné, aby sa zabránilo najhorším dopadom skleníkového efektu.

„Absentuje odpis nerastných zásob uhlia, ktorý by napomohol dosiahnutiu klimatických cieľov,“ dodáva Hojsík. Environmentalista vláde už dávnejšie vyčítal, že schválila skorší odrub zásob uhlia namiesto toho, aby ich vyhlásila za odpísané v mene ochrany životného prostredia a klímy.

Slovensko má šancu zbaviť sa uhlia medzi prvými

Potrebujeme odpísať zásoby uhlia, píše o návrhu nového všeobecného hospodárskeho záujmu MARTIN HOJSÍK.

Štátny tajomník sa k odpisu neprihlásil. Tvrdí však, že jeho ministerstvo „intenzívne pracuje“ na nízkouhlíkovej stratégii do roku 2050.

„V súčasnosti už je hotová nízkoemisná štúdia, ktorú sme pripravili v spolupráci so Svetovou bankou. Samotná nízkoemisná stratégia si kladie zacieľ dosiahnuť uhlíkovo neutrálne hospodárstvo do roku 2050,“ prízvukuje Kurilla.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner