Jednorazové plasty končia. Čo bude ďalej?

Vydra sa hrá s plastovou fľašou v Brazílii. [WWF]

Nová európska smernica, ktorú sa chystá transponovať aj Slovensko, nedokáže vyriešiť rastúcu svetovú produkciu plastového odpadu. Kým globálna diplomacia zlyháva, Francúzsko a Holandsko prišli s dobrovoľnými záväzkami pre nadnárodné firmy.

Na konci marca schválil Európsky parlament zákaz niektorých jednorazových plastov, na začiatku apríla slovenské ministerstvo životného prostredia oznámilo jeho včasné uvedenie do praxe.

Európska únia sa však nechystá zastaviť boj proti neekologickým plastom na tomto bode. Vyjadrenia europoslancov, eurokomisárov a národných vlád naznačujú, že prioritou v najbližších rokoch bude jednak predchádzať tvorbe odpadu z obalov a zmeniť výrobný proces, a jednak zaviesť nové pravidlá na globálnej úrovni.

Marcová štúdia WWF ukázala, že od roku 2000 rastie celosvetová produkcia novovyrobených plastov o štyri percentá ročne. Organizácia vyzvala 200 vlád, ktoré sa krátko po tom schádzali na Zhromaždení OSN pre životné prostredie v kenskom Nairobi, aby prijali ambiciózne globálne záväzky. To sa nestalo. Náhradou za chýbajúcu celosvetovú dohodu však môžu byť dobrovoľné záväzky nadnárodných koncernov, na ktoré apelujú Paríž a Haag.

Zákaz jednorazových plastov

Celoeurópsky zákaz predaja niektorých jednorazových plastových výrobkov schválil Európsky parlament 27. marca. Odhlasoval skoršiu politickú dohodu na smernici o jednorazových plastoch, ktorú dosiahol s Radou EÚ (členské štáty) a Európskou komisiou.

Nová právna úprava podľa tlačovej správy Parlamentu zakazuje od roku 2021 predaj jednorazových plastových príborov, tanierov, slamiek, vatových tyčiniek a paličiek na balóny. Z obchodov musia zmiznúť aj produkty z oxo-degradovateľných plastov, jednorazové plastové nádoby na potraviny (obaly rýchleho občerstvenia) a poháre vyrobené z expandovaného polystyrénu.

Nová európska legislatíva o plastoch je podľa slovenských výrobcov „šalamúnska“

Európsky parlament schválil smernicu o zákaze niektorých jednorazových plastov. Tá uvaľuje aj kvótu na recyklovateľnú zložku v PET fľašiach a na ich zber.

Ďalšou povinnosťou členských štátov je dosiahnuť do roku 2029 cieľ zberu plastových fliaš na úrovni 90 percent. Do roku 2025 musí podiel recyklovaného obsahu v plastových fľašiach dosiahnuť 25 percent, do roku 2030 sa musí zvýšiť na 30 percent.

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorým dnes financujú recykláciu viacerých typov odpadov, sa bude po novom vzťahovať aj na tabakové spoločnosti a producentov rybolovných nástrojov obsahujúcich plasty.

Nový slovenský zákon

Členské štáty majú dva roky, aby smernicu transponovali do národnej legislatívy. Slovenský envirorezort 5. apríla oznámil, že to chce stihnúť „minimálne o pol roka skôr“. Novelizovaný zákon o odpadoch, ktorý bude transpozíciou smernice, má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021.

Novelu zákona o odpadoch avizoval envirorezort v januári s tým, že jej znenie predloží na medzirezortné pripomienkové konanie v marci 2019. Doteraz tak neurobil.

Odpadový zákon sa opäť zmení, aby Slovensko splnilo európsky cieľ

S cieľom dosiahnuť európske méty ide envirorezort zvýhodniť recyklovateľné výrobky a zadefinovať potravinový odpad. V roku 2035 musia krajiny recyklovať až 65 percent komunálneho odpadu.

„Legislatíva prešla interným pripomienkovým konaním a v najbližších dňoch vstúpi do medzirezortného pripomienkové konanie. Ak bude postup tak ako sme ho nastavili v rámci harmonogramu, tak novela sa dostane na vládu na jeseň tohto roku, pretože materiál predtým musí prejsť vnútrokomunitárnym pripomienkovým konaním, teda na úrovni Európskej únie,“ vysvetlil v tlačovej správe z 5. apríla riaditeľ odboru odpadového hospodárstva a integrovanej prevencie ministerstva Peter Šimurka.

Zoznam výrobkov, ktoré budú zakázané, sa stotožňuje s európskou smernicou. Ministerskí analytici tvrdia, jednorazové plasty tvoria „významnú časť“ zo 14 tisíc ton neobalových plastových výrobkov, ktoré sa ročne dovezú na Slovensko. „Pritom na rozdiel od iných plastových výrobkov je jednoduché ich nahradiť ekologickejšími alternatívami napríklad z papiera alebo výrobkami na viacnásobné použitie,“ píše sa v tlačovej správe.

Zmena vlastností plastov

Rozprava pred hlasovaním o novej európskej smernici v Európskom parlamente naznačila smer, ktorým sa bude regulácia plastov uberať ďalej: podpora opätovne použiteľných, recyklovateľných a kompostovateľných plastov.

Spravodajkyňa smernice o jednorazových plastoch a belgická europoslankyňa Frédérique Riesová (ALDE) nazvala recyklovateľné zložky, ktoré majú plastové fľaše povinne obsahovať, „motorom obehového hospodárstva“. Poľa jej kolegu z frakcie liberálov, švédskeho europoslanca Nilsa Torvaldsa, nie sú všetky plasty zlé. Vo Fínsku máme vo vode rozpustné plasty, ktoré nám môžu pomôcť, povedal Torvalds a vyzdvihol inovácie.

Eurokomisár: Zákaz jednorazových plastov je len prvý krok

Európska komisia chce vidieť pokrok v celom cykle životu plastov. Vyžadovať si to bude viac obnoviteľných zdrojov, nové podnikateľské modely aj nové technológie, hovorí eurokomisár pre životné prostredie KARMENU VELLA pre EURACTIV.sk.

Francúzska zelená europoslankyňa Karima Delliová zašla ešte ďalej, keď povedala, že „nejde o jednotlivcov, ktorí prestanú používať slamky“. Zmeniť podľa nej treba výrobné procesy.

„Potrebujeme vidieť pokrok vo všetkých etapách cyklu života plastov. Od dizajnu cez produkciu a recykláciu až po posilnenie trhu pre recyklované plasty. Potrebujeme zmenu vo všetkých týchto oblastiach. To znamená obnoviteľnú energie a suroviny, nové podnikateľské podniky, logistiku a zlepšené technológie pre recykláciu. Máme pred sebou veľa práce,“ povedal pre EURACTIV.sk eurokomisár pre životné prostredie Karmenu Vella.

Úsilie Európy nestačí

Holandský europoslanec a Spitzenkandidát európskych zelených Bas Eickhout považuje novú smernicu za úspech. Kandidát zelených na šéfa Komisie však zdôrazňuje „veľký problém“ množstva vyrobených plastov a obalov, ako aj chýbajúce naceňovanie dopadov na životné prostredie. „Budúca Európska komisia (ktorá nastúpi po májových eurovoľbách) by sa mala pozrieť na obrovskú produkciu plastov. Plastový problém sme ešte nevyriešili,“ povedal Eickhout pre EURACTIV.sk.

Akékoľvek úsilie zo strany Európy pritom nemusí stačiť. Niektorí europoslanci v rozprave pripomenuli, že väčšinu plastov do morí vypúšťajú ázijské a africké krajiny. Päť ázijských štátov je pôvodcom 60 percent znečistenia v oceánoch.

Holandská aktivistka: Želám si, aby ľudia o desať rokov nemali doma žiadne plasty

Zálohovanie aj bioplasty sú dobrými myšlienkami, ale samé osebe nestačia, hovorí odborníčka na svojpomocnú recykláciu TIRSA VAN DER LAANOVÁ z holandskej nadácie Precious Plastic.

Ani to však podľa iných európskych zákonodarcov neznamená, že Európa by mala poľaviť. Naopak, mala by byť lídrom v celosvetovom znižovaní spotreby plastov.

Jedným, opakujúcim sa argumentom je, že znečistenie plastovým odpadom pociťujú nielen svetové moria, ale intenzívne aj európsky kontinent. Jednak je to odpad na súši a jednak plasty a mikroplasty v telách živočíchov, ktoré potom Európania konzumujú.

Obalový priemysel vedie

WWF zverejnila v marci celosvetovú štúdiu o plastoch. V roku 2016 bolo podľa nej vyrobených 396 miliónov ton nových plastov. V prepočte na každého jedného človeka na Zemi to vychádza 53 kilogramov.

Najviac novovyrobených plastov spotrebuje na svete obalový priemysel – až 40 percent. Nasleduje automobilový a stavebný priemysel. Trendom je rast.

Máte zero waste? Boj proti plastom sa preniesol do supermarketov

Na základe impulzu z Bruselu prichádza štát s iniciatívami proti odpadom z obalov. Tie však budú aj v budúcnosti plniť dôležitú úlohu v marketingu a udržovaní čerstvosti potravín.

„Väčšina – v roku 2016 až 40 percent nových plastov – bola pritom určená len na jedno použitie a mala životný cyklus kratší ako rok. Išlo najmä o tašky, obaly na potraviny a fľaše,“ napísala organizácia v tlačovej správe k štúdii. Celosvetovo sa podľa nej zrecykluje iba 9 percent plastového odpadu.

Podľa vládnych dokumentov, ktoré WWF cituje, vznikne na Slovensku ročne 120 tisíc ton plastových odpadov. Až 29 percent z nich predstavujú obaly.

Dobrovoľné záväzky firiem

WWF pri príležitosti zverenia štúdie vyzvalo vlády na celom svete, aby prijali globálnu dohodu o znížení plastového odpadu v oceánoch. Bolo to tesne pred zasadnutím Zhromaždenia OSN pre životné prostredie (UNEA).

Závery zo zasadnutia zástupcov približne 200 štátov skutočne hovoria o „výraznom znížení jednorazových plastových výrobkov do roku 2030“. Ako však píše portál Deutche Welle, environmentálni aktivisti dohodu považujú za slabú.  Európska únia a India napríklad navrhovali „útlm najproblematickejších jednorazových plastov do roku 2025“. Ambicióznejšie záväzky však odmietli Spojené štáty, ale aj Saudská Arábia a Kuba. „Je ťažké nájsť jedno riešenie pre všetky štáty,“ priznal predseda UNEA a estónsky minister životného prostredia Siim Kiisler.

Čo sa môže Slovensko naučiť od Holandska v obehovej ekonomike

Posun k obehovej ekonomike v Slovinsku dokázal zasiahnuť celý región. Podobné ohnisko v strednej Európe si bude vyžadovať konkrétne ciele a plány aj pre automobilový sektor, píše FREEK VAN EIJK.

Zostávajú ešte dobrovoľné záväzky celosvetových výrobcov. Na tie sú orientované nové iniciatívy Francúzska a Holandska v oblasti plastového odpadu, o ktorých informuje portál EURACTIV.com. Medzi prvých signatárov sa zaradili holandská mliekarenská firma FrieslandCampina a nadnárodné firmy Carrefour, Coca-Cola Európa a Danone.

Signatári holandského plánu sa zaviazali využívať recyklovateľné plasty na úrovni aspoň 70 percent a celkovo znížiť spotrebu plastov o 20 percent do roku 2025. Francúzska iniciatíva počíta v rovnakom roku s využívaním len opätovne použiteľných, recyklovateľných a kompostovateľných obalov.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner