Jourová na híringu: Komisia nebude ministerstvom pravdy

Vera Jourová, dezignovaná podpredsedníčka Európskej komisie počas vypočutia v Európskom parlamente [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: „Geopolitickej“ Komisii ukázal svaly Parlament

Budúca podpredsedníčka eurokomisie Věra Jourová prešla hearingom hladko. Nezaobišlo sa to bez potreby vyhraniť sa voči výrokom Andreja Babiša.

Česká eurokomisárka pre oblasť spravodlivosti, spotrebiteľov a rodovej rovnosti sa v novej eurokomisii vynorí ako jedna z jej šiestich podpredsedov. Na starosti dostala „hodnoty a transparentnosť“. Sama svoje portfólio nazvala „dušou Európy“. Časť tém sa jej bude prekrývať, ale väčšiu si prevezme po prvom súčasnom prvom podpredsedovi Komisie Fransovi Timmermansovi.

Jourová si v úvodnej reči pred europoslancami výborov pre ústavné záležitosti (AFCO) a občianske slobody a vnútorné záležitosti (LIBE) zadefinovala priority v troch oblastiach. Na prvom mieste je európska demokracia. Sľúbila reformovať a oživiť systém spitzenkandidátov, ktorý dostal po májových eurovoľbách vážnu ranu. Ako presne to chce urobiť ale poslancom nevysvetlila. Nemecká europoslankyňa Gabriele Bischoff to nazvala „herkulovskou úlohou“. Podľa Jourovej treba zabezpečiť, aby neboli niektoré krajiny pri obsadzovaní top pozícií v EÚ znevýhodnené.

Jourová hovorila aj o nadnárodných kandidátkach, koncepte, ktorý sa takisto zatiaľ Európskemu parlamentu nepodarilo presadiť. Tento návrh so sebou nesie výhody aj nevýhody, myslí si Jourová.  V oblasti ochrany európskej demokracie pred zásahmi z vonku by podľa Jourovej mali pomôcť väčšia transparentnosť v platenej politickej reklame na internete a jasnejšie pravidlá pre financovanie európskych politických strán.

Právny štát

Druhou prioritou Jourovej je právny štát a sloboda médií. V právnom štáte sa prihlásila k pravidelnému monitoringu všetkých členských štátov, ktorý by mal pokrývať nezávislosť súdnictva, systém bŕzd a protiváh, korupciu ale aj slobodu médií. Spolupracovať bude s belgickým eurokomisárom Didierom Reyndersom. Európskemu parlamentu sľúbila, že bude do tohto monitoringu zapojený. K podmieňovaniu eurofondov dodržiavaním princípov právneho štátu uviedla, že by sa sankcie mali uplatňovať „len keď naozaj uvidíme, že nad peniazmi nie je kontrola alebo dochádza k ich zneužívaniu.“ Ubezpečovala, že uplatňovať sa bude spôsobom, ktorý nebude trestať konečných prijímateľov.

Keď sa Jourovej pýtali, či Komisia plánuje posudzovať aj stav v oblasti korupcie samostatne na pravidelnej báze, Jourová povedala, že korupcia je súčasťou posudzovania v oblasti právneho štátu ale posudzuje sa aj v rámci Európskeho semestra, v tzv. špecifických odporúčaniach pre krajiny a tiež v rebríčku pre oblasť spravodlivosti (Justice Scoreboard).

Treťou prioritou sú základné práva, kde avizuje aktualizovanú stratégiu EÚ v tejto oblasti.

Ministri vypočúvali maďarskú delegáciu kvôli právnemu štátu

Rada neprijala žiadne hodnotenie ani nerozhodla o ďalšom postupe. Frans Timmermans navrhuje, aby si ministri pozvali aj zástupcov medzinárodných organizácií, ktoré stav v Maďarsku vyhodnocovali. Ubezpečuje, že aj keď sa sám posúva k inému portfóliu, téma vlády zákona nikam neodchádza.

Zaostrené na médiá

Hneď v prvej otázke od poslancov, konkrétne od europoslankyne Roberty Metsoly, zaznela pripomienka na vraždy novinárov Daphne Caruana Galizie a Jána Kuciaka. Jourovej sa pýtala, čo sa dá robiť pre ochranu novinárov nie len pred vraždou ale aj pred konštantným šikanovaním.

Odpovedala, že sa stretla s rodinou Caruany Galizie a že im sľúbila pomoc a že sa bude snažiť o lepšiu ochranu novinárov v EÚ. Právny štát a sloboda médií sú podľa Jourovej spojené. Chce mapovať situáciu, nakoľko sa zneužívajú právne nástroje na zastrašovanie novinárov. Komisia sa pozrie na možnosti, poskytnúť právnu pomoc alebo finančnú pomoc novinárom, ktorí čelia takýmto praktikám.

Jasne sa vyhranila proti útokom na novinárov. „Som veľmi znepokojená, keď počujem, ako niektorí politici v členských štátoch slovne útočia na novinárov. Svojim spôsobom tým posväcujú útoky v skutočnom svete,“ povedala.

Pri otázkach k boju proti dezinformáciám na platformách sa vyhýbala hovoriť o regulácii, skôr je podľa nej dôležité budovať v tejto oblasti „kapacity“ a výskum. Prihovára sa skôr za vzdelávanie, ktoré pomôže verejnosti dezinformácie rozpoznávať. Uznáva, že je potrebné mať nástroje na stiahnutie nelegálneho obsahu, ak sú však pochybnosti, prihovára sa za opatrnosť. Sloboda slova je podľa nej nedotknuteľná. Odpoveďou na dezinformácie nemôže byť, že „z Európskej komisie urobíme ministerstvo pravdy“.

Pre projekty mimovládne organizácie v  oblasti plurality médií a dezinformáciám prisľúbila financovanie či už z Európskeho sociálneho fondu alebo z  navrhovaného programu pre hodnoty a práva, ktorý by mal byť tiež súčasťou nového 7-ročného európskeho rozpočtu.

Otvoriť trialógy

Od poslancov opakovane zaznela požiadavka na väčšiu transparentnosť tzv. trialógov. Tak sa volajú trojstranné rokovania medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou EÚ (členskými štátmi), ktoré musia vyprodukovať dohodu, pred tým než sa schváli finálne znenie smerníc, či nariadení. Tieto stretnutia sa dejú za zavretými dverami. Poslanci za to do veľkej miery vidia Radu. Jourová prisľúbila, že sa bude snažiť o to, aby pozície jednotlivých aktérov boli verejne prístupné. V písomných odpovediach spomenula napríklad zverejňovanie zhrnutia, o čom sa na stretnutí diskutovalo.

Znovu sa bude otvárať aj otázka povinného registra lobistov pre všetky inštitúcie EÚ. Momentálne je mimo tohto systému Rada EÚ. Poslanci by radi videli zjednotené pravidlá, napríklad kto a kedy je povinný zverejňovať informácie o stretnutiach. Jourová vidí priestor aj zlepšiť prístup verejnosti k dokumentom EÚ. Poslanci tlačili aj na vytvorenie orgánu, ktorý by posudzoval etiku konania vo všetkých inštitúciách.

Domáca politika

Jourová čelila dvom otázkam, ktoré sa týkali diania v Českej republike. Český europoslanec Jiří Pospíšil (Top09/EPP) sa pýtal na výrok premiéra Andreja Babiša o tom, že si v Českej republike je možné objednať si trestné stíhanie. Babiš sa tak vyjadril v súvislosti s vlastnou kauzou Čapí hnízdo. Jourová, ktorá v roku 2006 strávila niekoľko mesiacov vo väzbe za podvod, ktorý, ako sa neskôr ukázalo nespáchala, zahrala otázku do autu. České súdnictvo podľa nej prešlo dlhú cestu. Povedala, že dôveruje českým súdom aj českej prokuratúre.

Spokojnejší s odpoveďou bol slovenský europoslanec Vladímír Bilčík (Spolu/EPP).

„Mojím cieľom bolo vo vypočúvaní dostať odpoveď na otázku, nakoľko bude vo svojej práci nezávislá a či sa dokáže sebavedome vyjadriť k výrokom premiéra Babiša,“ komentoval Bilčík. Babiš sa v minulosti vyjadril, že „v Európskom parlamente sa vedú tie isté nezmyselné rozpravy, aké poznáme z českého parlamentu.“

„V tomto ohľade som bol spokojný – pani komisárka sa od týchto výrokov jednoznačne dištancovala. Parlamentnú diskusiu si, podľa vlastných slov, váži,“ povedal europoslanec.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU

Sledujte

Mediálny partner