Juncker bude čeliť pokusu o odvolanie

Zdroj: EP

Návrh na vyjadrenie nedôvery Európskej komisii predložila predsedovi Európskeho parlamentu jedna desatina členov parlamentu. EP preto bude musieť o návrhu diskutovať a hlasovať počas plenárneho zasadnutia na budúci týždeň.

Dôvodom je tzv. škandál LuxLeaks. Pár dní po nástupe Jean-Clauda Junckera do úradu prišla medzinárodná sieť investigatívnych novinárov s informáciami, podľa ktorých malo Luxembursko pod vedením Junckera ako dlhoročného premiéra a ministra financií, uzatvárať s medzinárodnými korporáciami nadštandardné daňové dohody.

Návrh predložila euroskeptická parlamentná skupina, združujúca britského europoslanca Nigela Faragea zo Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) a talianskeho komika a politika Beppeho Grilla. Medzi signatármi návrhu je aj francúzska europoslakyňa Marine Le Penová, ktorá stojí na čele Národného frontu. Minulý týždeň aj skupina Európskej zjednotenej ľavice/Severskej zelenej ľavice (GUE/NGL) uviedla, že zbiera podporu pre hlasovanie o vyjadrenie nedôvery EK.

„Škandál LuxLeaks ukázal, že predseda EK Juncker vo svojom politickom živote vždy konal tak, aby obohatil svoju krajinu na úrok jej európskych partnerov, v rozpore s… duchom spoločenstva, ktoré dúfa, že bude reprezentovať,“ uviedol taliansky europoslanec z Grillovho Hnutia piatich hviezd Marco Zanni.

Ak má návrh uspieť, musí získať podporu najmenej dvoch tretín členov Európskeho parlamentu. To by si vynútilo rezignáciu celej EK. Tento scenár je nanajvýš nepravdepodobný, nakoľko má Juncker podporu najpočetnejšej  stredopravej Európskej ľudovej strany. Ani poslanci z ostatných mainstreamových stráb (socialisti, liberáli) by nepodporili takéto radikálne riešenie, hoci volajú po nezávislom vyšetrovaní daňových praktík v Luxembursku z hľadiska európskeho práva.

Juncker minulý týždeň (12. novembra) v EP poprel akýkoľvek "konflikt záujmov" v súvislosti s aférou LuxLeaks, ktorú odhalili investigatívni novinári. Povedal, že nie je architektom daňového systému Luxemburska, ktorý umožnil údajné dohody o zdaňovaní medzi krajinou a 340 nadnárodnými spoločnosťami. Juncker pripustil, že v Luxembursku pravdepodobne dochádzalo k "daňovému inžinierstvu", ale v súlade so zákonom.

Na druhej strane Juncker priznal, že takáto prax môže viesť k daňovým situáciám, ktoré nezodpovedajú "všeobecne uznávaným etickým a morálnym normám". A vyzval europoslancov, aby mu opäť dôverovali a spoločne bojovali proti fenoménu daňových únikov a usilovali sa o daňovú harmonizáciu v Európe. Prísny postoj k daňovým únikom zaujal aj na summite skupiny G20 v Brisbane počas uplynulého víkendu.

 EurActiv/TASR