Juncker sa lúčil s poslancami výpočtom úspechov a sklamaní

Jean-Claude Juncker počas svojho posledného vystúpenia pred plénom Európskeho parlamentu v Štrasburgu. [EPA-EFE/Patrick Seeger]

Som hrdý, že za posledných 5 rokov som bol súčasťou niečoho omnoho väčšieho a dôležitejšieho, než ktokoľvek z nás, povedal odchádzajúci predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Za silného potlesku sa Juncker poslednýkrát postavil pred plénum Európskeho parlamentu. Stalo sa tak presne 5 rokov odo dňa, kedy ho poslanci predchádzajúceho europarlamentu potvrdili vo funkcii.

Predsedom Európskej komisie sa stal ako spitzenkandidát Európskej ľudovej strany, niečo čo sa po nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu kvôli odporu členských štátov nepodarilo zopakovať Nemcovi Manfredovi Weberovi.

Štafetu po Junckerovi preberie Ursula von der Leyen. Nestane sa tak 1. novembra ako sa plánovalo, ale pre zdržania v zostavovaní kolégia komisárov, pravdepodobne až 1. decembra.

Von der Leyen zaželal Juncker veľa šťastia a označil ju za tú pravú na pozíciu šéfky Komisie.

Európskemu parlamentu sa poďakoval sa za podporu. „Mali sme náročné vzťahy, ale vždy boli zdvorilé,“ zhodnotil. Lúčil sa aj predsedom Európskej rady, Poliakom Donaldom Tuskom, ktorý v utorok (22.10.) tiež poslednýkrát referoval europoslancom o výsledkoch summitu EÚ.

„Boli sme ako bratia, aj medzi bratmi môžu byt nezhody, ale tie sa dajú prekonať. Bez neho by som nedokázal, to čo sa podarilo,“ povedal, pričom zásadnú zásluhu na úspechoch pripísal n aj svojim komisárom.

Zvyšok prejavu venoval bilancovaniu. Európa v roku 2014, keď sa ujímal úradu, podľa neho nebola obľúbená. „Preto som hovoril o Komisii poslednej šance. Chcel som politickú Komisiu, aby to boli ľudia, ktorí prešli voľbami, ktorí boli známi vo svojich krajinách, nie ľudia, ktorí sa prišli skryť.“

Europoslanci schválili Junckerovu Komisiu „poslednej šance“

Najviac v systéme riadenia novej Komisie strácam ja, povedal europoslancom jej nový šéf Jean-Claude Juncker. Europarlament jeho tímu a programu dnes vyslovil dôveru.

Jedným z hesiel Junckerovej Komisie bolo robiť „viac vo veľkých veciach a menej v malých“. Komisia pod jeho vedením predložila o 84 % menej legislatívnych iniciatív v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, 142 návrhov stihla a 162 nariadení či smerníc modernizovala.

Juncker sa nepriamo pochválil makroekonomickými výsledkami, dlhým obdobím neprerušeného rastu v EÚ, vznikom 14 miliónov pracovných miest a najnižšou nezamestnanosťou od roku 2000. Takzvaný Junckerov investičný plán pomohol generovať 452 miliárd investícií a milióny pracovných miest, tvrdí. „Ľudia si mysleli, že tento plán zlyhá a ostanú len slová na papieri,“ pripomenul.

Za úspech považuje aj väčšiu flexibilitu v uplatňovaní Paktu stability a rastu v eurozóne, „čo bolo proti vôli mnohých“. O tom, že tento prístup fungoval, podľa neho svedčí pokles deficitu v EÚ z 6,6 % na 0,7 %.

Luxemburský politik hovoril aj o sklamaniach svojho mandátu. Sem radí zlyhanie rokovaní o znovuzjednotení Cypru, nedotiahnutie zmluvy so Švajčiarskom alebo stále nedokončenú Bankovú úniu. Nič z toho ale podľa neho nie je kvôli nedostatku návrhov na strane Komisie, skôr kvôli nedostatku odpovede z členských štátov. Dokončenú Bankovú úniu v podobe európskeho poistenia bankových vkladov podľa neho Únia akútne potrebuje inak nebude schopná odpovedať na budúce makroekonomické šoky, vnútorné alebo vonkajšie.

Grécku sme vrátili dôstojnosť

Ako úspech hodnotí aj prijatie Európskeho piliera sociálnych práv a dohodu o smernici o vysielaní pracovníkov. Pristavil sa aj pri Grécku, ktoré, ako hovorí, mu „robilo veľké starosti“. „Vrátili sme mu dôstojnosť a rešpekt, ktorú si zaslúži,“ povedal Juncker, pričom si neodpustil poznámku, že mnohé vlády nechceli, aby sa Komisia príliš angažovala.

„Pamätám si telefonáty viacerých premiérov, ktorí hovorili, že je na členských štátoch, aby riešili grécky problém. Ja som si, snáď naivne, myslel, že by sme mali rešpektovať zmluvy. Zmluva jasne hovorí, že Komisia sa stará o všeobecný záujem EÚ a ja verím, že bolo vo všeobecnom záujme Únie, vyhnúť sa rozpadu eurozóny,“ hovorí.

Apeloval na EÚ, aby nezabúdala na susedov. Konkrétne spomenul len Afriku, „ktorá potrebuje našu solidaritu, nie charitu“. „Má to byť rovné partnerstvo, chceme v Afrike investovať a vytvárať pracovné miesta. Nemôžeme vnímať Afriku len vo svetle utečeneckej krízy.“

Na margo migrácie povedal, že treba urobiť, čo sa dá, aby sa ľudia „netopili v našich moriach“. Vďaka Európe sa podľa jeho slov zachránilo 760 000 ľudí, ktorí sa inak mohli utopiť v Stredozemnom mori. Pri slabom potlesku ukázal do publika so slovami: „Len jeden preživší, čo tlieska?“

Únia v meniacom sa svete

Šéf Komisie je spokojný s 15 novými medzinárodnými obchodnými dohodami s tretími krajinami, čo celkový počet obchodných dohôd EÚ posúva na 60. Podľa Junckera to však nestačí a treba hovoriť o úlohe EÚ vo svete. Ak chce mať Únia na rozhodovaní vo svete vplyv, malo by sa v zahraničnej politike rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, nie jednomyseľne, ako je to v súčasnosti. „Možno nie o všetkom, ale je to dôležité,“ dodal.

Ilustroval to epizódou z Washingtonu, kde sa v júli 2018 stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Ako sme sa vtedy vyhli obchodnej vojne?, kladie si sám otázku Juncker.

„Trump mal dlhú reč, ako je jeho zvykom. Hovoril o rôznych lídroch v Európe, s ktorými hovoril. Ja som povedal, že to nestačí, lebo je to Komisia, ktorá je zodpovedná za medzinárodný obchod. Predseda Európskej komisie hovorí v mene celej EÚ. To na neho urobilo dojem. Bola to bezprecedentná ukážka sily.“

Svoj 20 minútový príhovor zakončil vyhlásením: „Som hrdý, že za posledných 5 rokov som bol súčasťou niečoho omnoho väčšieho, niečoho, čo je omnoho dôležitejšie než ktokoľvek z nás. Musíte naďalej bojovať za Európu a proti hlúpemu nacionalizmu. Nech žije Európa,“ odkázal europoslancom.