Juncker sa obáva rumunského predsedníctva v Európskej únii

Rumunsko preberá predsedníctvo od Rakúska. Na obrázku premiér Sebastian Kurz a premiérka Viorica Dancilová. [EPA-EFE/Robert Ghement]

Predseda Európskej komisie považuje Rumunov za technicky pripravených, predsednícku zodpovednosť ale podľa neho nechápu úplne. Bukurešť preberá pomyselné žezlo 1. januára 2019.

Šéf najvyššieho výkonného orgánu Európskej únie Jean-Claude Juncker má pochybnosti, či je Rumunsko pripravené na politické kompromisy v rámci predsedníctva v Európskej únii, ktorého sa čoskoro ujme – aj keď, ako predseda Európskej komisie zároveň zdôrazňuje, krajina je na to technicky dobre pripravená.

Rumunsko preberá 1. januára na šesť mesiacov rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie. Prakticky to znamená, že bude musieť dohliadať na agendu Európskej únie a byť diplomatickým sprostredkovateľom medzi 28 členskými štátmi.

Rumuni budú Únii predsedať v roku 2019, logo už dávno majú

Charakteristický symbol predsedníctva predstavili v tichosti už minulý rok, a to na škole študenta – autora víťazného návrhu. Rozpočet na všetky aktivity ale Bukurešť zverejní až po ukončení svojho mandátu.

Počas šiestich mesiacov sa Rumuni chcú zamerať na rast, bezpečnosť, európskych susedov, no veľa budeme počuť aj o regiónoch, vrátane rozvoja Dunajskej stratégie, ktorá by mala vplyv aj na Slovensko.

Štyri oblasti, ktoré si vláda vybrala sa budú dotýkať udržateľného rasu, kohézie, kompetetívnosti a prepojenia, ďalej bezpečnej Európy, zahraničných vzťahov EÚ, najmä s Balkánom a krajinami Východného partnerstva, a v neposlednom rade aj spoločných európskych hodnôt. Práve tie chce predsedníctvo pripomínať a na základe zmlúv rozpracovať aj koncept „ľudskej dôstojnosti“.

Nepokojná situácia v Rumunsku

Juncker sa k otázke rumunského predsedníctva v Rade EÚ vyjadril pre najnovšie vydanie nemeckého nedeľníka Welt am Sonntag.

„Myslím si, že vláda v Bukurešti ešte úplne nepochopila, čo to znamená prevziať predsedníctvo nad krajinami EÚ,“ poznamenal.

Šéf Európskej komisie poukázal aj na hlbokú roztrieštenosť na vnútropolitickej rumunskej scéne a povedal, že ak chce niekto vychovávať k jednote Európu, musí mať najprv „zjednotený front“ sám u seba doma.

Nespolupracujúci prezident, Soros, pokus o prevrat a vraždu: Rumunská vládna strana vysvetľuje masové protesty

Líder vládnej strany, ktorý pre vlastné korupčné škandály nemohol prebrať úrad premiéra, spôsobil svojimi komentármi po masových demonštráciách a tvrdom zásahu polície rozčarovanie doma aj v Európe.

Politická situácia v krajine je napätá a mnohí európski kritici ju prirovnávajú k Poľsku či Maďarsku. Hoci sa na európsku protikorupčnú mapu zapísalo Rumunsko najmä vďaka procesom a platným odsúdeniam za korupciu politikov na najvyššej úrovni, trend upadá.

Protivládne protesty v Rumunsku sa s väčšími či menšími prestávkami organizujú už od januára minulého roka. Týkajú sa najmä zmien, ktoré vláda robí v oblasti súdnictva a trestného zákonníka.

Kontroverzný je aj politik v pozadí vládnej strany. Liviu Dragnea, ktorý pre vlastné korupčné škandály nemohol prebrať úrad premiéra a v súčasnosti čelí je v súčasnosti v dvojročnom období odkladu výkonu trestu odňatia slobody za volebné podvody. Práve on ale má byť tým, ktorý v pozadí vládnej strany PSD ťahá za povrazy a rovnako hľadá spôsoby, ako svoje odsúdenie zvrátiť.

Šéf vládnej strany z „podnecovania násilia“ obvinil aj prezidenta Klausa Iohannisa. Iohannis, do roku 2014 líder druhej najväčšej strany a dnes opozičnej Národnej liberálnej strany, totiž kritizoval kroky polície. Ostáva aj jedným z najhlasnejších vládnych kritikov.

Rumunský prezident: Na európske predsedníctvo sme pripravení

Nástup skúseného diplomata na post rumunského ministra zahraničných vecí primäl Klausa Iohannisa k zmene názoru. Jednou z priorít jeho krajiny na čele EÚ bude jej rozširovanie.

Summit Európskej únie, ktorý má symbolicky zavŕšiť pôsobenie súčasnej Európskej komisie a jej predsedu Jeana-Clauda Junckera sa bude konať v polmiliónovom rumunskom meste Sibiu.