K víťazstvu v rakúskych voľbách kráča mladučký šéf diplomacie

Sebastian Kurz

Sebastian Kurz. FOTO: TASR/AP/Ronald Zak

Do dolnej komory rakúskeho parlamentu kandiduje desať subjektov, šancu dostať sa do nej má šesť.

Prah zvoliteľnosti prekračujú Sociálno-demokratická strana Rakúska (SPÖ, na čele súčasný kancelár Christian Kern), Rakúska ľudová strana (ÖVP, pod vedením súčasného ministra zahraničia Sebastiana Kurza) a Slobodná strana Rakúska (FPÖ, ktorej predsedá Heinz-Christian Strache). Na hrane zvoliteľnosti kolísajú Zelení (s volebnou líderkou Ulrike Lunacek), Neos (predseda Matthias Strolz) a Pilzova listina (líder Peter Pilz, ktorý sa odštiepil od Zelených).

Voľby do rakúskej Národnej rady sa konajú v nedeľu 15. októbra.

Prieskumy favorizujú Kurza

V doterajších prieskumoch verejnej mienky stabilne vedie ÖVP. Sebastian Kurz, 31-ročný minister zahraničných vecí, prebral vedenie strany len v tomto roku.

Aj keď podpora ľudovcov ešte v marci kolísala na úrovni 20 percent, sériou pragmatických krokov sa Kurzovi podaril zásadný obrat, ktorý stranu katapultoval do čela prieskumov.

https://euractiv.sk/clanky/narodne-volby/rakusko-bude-kritika-eu-klucom-k-vitazstvu/

Predvolebná podpora ÖVP sa pohybuje okolo 33 percent, zatiaľ čo sociálni demokrati a slobodní sa bijú o druhé a tretie miesto s podporou medzi 23 a 26 percentami.

Niektoré prieskumy vidia na druhom mieste SPÖ, iné FPÖ.

Zelení riskujú vypadnutie

Posledný prieskum agentúry OGM pre denník Kurier z 9. októbra pripisuje ľudovcom 33 percent, na druhom mieste vidí sociálnu demokraciu s 27 percentami a na tretej priečke slobodných s 25 percentami.

Od mája sú preferencie strán na prvých troch pozíciách takmer rovnaké a ich spoločný potenciál dosahuje takmer 85 percent.

Prekvapenie môže nastať na ostatných priečkach, kde s podporou okolo 5 percent pohybujú tri subjekty: Zelení, od Zelených nedávno odštiepená kandidátka Petra Pilza a liberáli Neos. Aj Zeleným však hrozí, že neprekročia 4-percentný prah zvoliteľnosti. V rakúskej Národnej rade by nezasadli prvýkrát od roku 1986.

Ich kandidát, Alexander Van der Bellen, bol len vlani v decembri zvolený za prezidenta.

Migrácia, bezpečnosť, islam

FPÖ, populistická strana s konzervatívne nacionalistickým programom zameraným proti imigrantom (vrátane Východoeurópanov) a kritická voči európskej integrácii Rakúska, disponuje – v kontraste s minulosťou – najvyšším koaličným potenciálom.

Dôvodom je postupné programové zbližovanie sa slobodných a ľudovcov, ale aj dlhodobá neschopnosť ľudovcov a sociálnych demokratov prekonať spory na vládnej úrovni a efektívne spolupracovať.

V povojnovej histórii Rakúska sa už niekoľkokrát opakoval scenár, že nesúhlas s veľkou koalíciou ÖVP a SPÖ zvýšil volebné preferencie FPÖ. Najvyšší volebný výsledok tato strana získala vo voľbách v roku 1999 (26,9 percenta).

Súčasné preferencie naznačujú, že jej zisk môže byť tento rok ešte vyšší.

ÖVP bojuje o voliča FPÖ

Ľudovci sú pravicovou stranou s programom ekonomického liberalizmu a politického konzervativizmu s kresťansko-demokratickým zameraním.

V predvolebnej kampani dominuje jej pravé krídlo, ktoré reprezentoval práve Sebastian Kurz. Toto krídlo zdôrazňovalo témy týkajúce sa migrácie, ochrany vonkajších hraníc a vnútornej bezpečnosti (zvýšení trestov za priestupky).

https://euractiv.sk/clanky/kultura-a-media/rakusko-zakaze-burku-nidzab/

ÖVP tiež zintenzívnila boj o voliča FPÖ, keď nasadila tvrdší kurz voči moslimom žijúcim v Rakúsku a ich komunitám (zákaz buriek, budúcnosť škôl zriadených náboženskými organizáciami). Neváha šíriť strach, keď intenzívnejšie upozorňuje na nebezpečie teroristických útokov.

V ekonomickom programe ÖVP sľubuje znížiť dane, zato však ušetriť na dávkach, podporách a dotáciách.

SPÖ ťahá za kratší koniec

V porovnaní s ÖVP ťahá sociálna demokracia vedená Christianom Kernom za kratší koniec.

Ťažko sa jej obhajujú výsledky vládnych koalícií, ktoré viedli. Ani ďalšie riešenia, ktoré strana navrhuje – zvýšenie minimálnej mzdy, intenzívnejší boj proti sociálnemu dumpingu či reforma školstva – rozhodne nedominujú predvolebnej kampani.

V prístupe k migračnej kríze je z troch najväčších strán SPÖ najmenej radikálna. I tak je jej rétorika veľmi vzdialená od Willkommenskultur, ktorú rakúski sociálni demokrati na počiatku migračnej krízy vyznávali.

https://euractiv.sk/clanky/buducnost-eu/rakusko-prezidentske-volby-van-der-bellen/

Ani sociálna demokracia sa nechce vzdať možnosti spolupracovať na vládnej úrovni. Ale priepasť medzi SPÖ a ÖVP a ich lídrami je príliš hlboká. Ďalším problémom je, že prípadná spolupráca s FPÖ by v strane viedla k veľkým sporom. Situáciu by ešte viac skomplikovalo, keby sociálna demokracia skončila tretia a v koalícii by bola menším partnerom. Jej ochota do takejto vlády vstúpiť je takmer nulová.

Pravdepodobná vláda ÖVP a FPÖ

Najpravdepodobnejším výsledkom nedeľňajších volieb bude vytvorenie novej vládnej koalície ÖVP a FPÖ.

V ekonomike môže koaličná spolupráca ÖVP a FPÖ priniesť liberálne orientovanú vládu, ktorá bude tlačiť na menšiu mieru prerozdeľovania, zníženie daní, ale tiež zníženie sociálnych a rodinných dávok a dotácií. V oblasti vnútornej bezpečnosti bude vláda sprísňovať pravidlá pre pobyt cudzincov na rakúskom území, klásť dôraz na ochranu vonkajších hraníc, posilňovanie bezpečnostných zložiek a sprísňovanie zákonov, ktoré riešia súžitie s moslimami.

V oblasti európskej integrácie bude Rakúsko partnerom kritickým voči inštitúciám EÚ. Integráciu v oblasti voľného pohybu pracovníkov bude sťažovať. V Rakúsku môžeme očakávať stále diskusiu o budúcnosti obchodnej dohody s Kanadou CETA, ku ktorej si FPÖ stále želá vypísať celonárodné referendum, čo vyhlasuje za podmienku účasti vo vláde.

Protieurópska rétorika bude silnejšia predovšetkým v prípade, že do kresla ministra zahraničných vecí zasadne Norbert Hofer, podpredseda FPÖ a neúspešný kandidát na prezidenta v nedávnych voľbách. Hoferovo ďalšie pôsobenie v tejto pozícii predseda FPÖ definoval ako svoju druhú podmienku pre budúce diskusie o koaličnej spolupráci.

>> Viac: Ako sa Rakúsko postaví k Únii a migrantom po voľbách? (INFOGRAFIKA)

Najmladší premiér v EÚ

Nedeľňajšie voľby do rakúskej Národnej rady môžu priniesť viaceré zaujímavé momenty.

Doterajšie predvolebné prieskumy naznačujú scenár, podľa ktorého sa do kancelárskeho kresla dostane najmladší predseda vlády členskej krajiny EÚ v histórii. A  predseda, ktorý svoju domovskú stranu zachránil pred hrozbou historicky najhoršieho výsledku.

Slobodní sa budú môcť po jedenástich rokoch v opozícii vrátiť do vládnej koalície.

Sociálnym demokratom sa zrejme nepodarí využiť efekt novej tváre Christiana Kerna a budú mať historicky najhorší výsledok v povojnovej histórii. A Zelení môžu skončiť mimo parlamentu.