K vyrovnaniu zdravotníckych štandardov v Únii musia dať podnet občania

Nemecko dáva na zdravotníctvo viac peňazí v pomere k svojmu HDP, než Slovensko. [EPA/ Sascha Steinbach]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Slovensko a Konferencia o budúcnosti Európy

Prieskumy ukazujú, že Európania chcú v zdravotníctve silnejšiu Úniu. Komisia predstavila svoju iniciatívu, ktorá by posilnila existujúce nástroje. Na zmazanie rozdielov medzi kvalitou starostlivosti by ale bolo treba zmeniť základné zmluvy. Impulz môže vyjsť z Konferencie o budúcnosti Európy.

Dve tretiny Európanov súhlasia s tým, aby mala Európska únia viac kompetencií na riešenie pandémie. Čoraz častejšie sa začína skloňovať pojem zdravotnícka únia, napríklad pri programe EU4Health alebo digitálnych očkovacích pasoch.

Aktivisti volajú po zavedení minimálnych štandardov, pre ktoré by sa ale museli meniť základné zmluvy. S tým môžu mať problém členské štáty, ktoré si doteraz zdravotníctvo držali blízko pri sebe.

Zhoda je na tom, že Konferencia pre budúcnosť Európy môže dať prípadnej reforme silný základ, keďže jej požiadavky budú vychádzať priamo od občanov.

Eurokomisia predstavuje očkovací pas: QR kódy, „digitálna brána“ a (ne-)schválené vakcíny

Európske očkovacie pasy by mali znovu umožniť cestovanie po Európe. Európska komisia predstaví ich očakávaný návrh už dnes (17. marca). Portál EURACTIV má podrobnosti.

Nevyrovnaný stav

Za zdravotníctvo sú dnes zodpovedné členské štáty a politiky Únie ich iba dopĺňajú. V praxi to vyzerá tak, že štáty organizujú vlastné systémy poistenia a poskytovania starostlivosti, kým Únia má koordinovať napríklad práva pacientov pri prekročení hraníc, zdaňovanie tabaku alebo vážne medzinárodné hrozby.

Výsledkom takéhoto systému je, že medzi členskými štátmi sú výrazné rozdiely. Nemecko dalo v roku 2018 do zdravotníctva 11,5 percenta svojho hrubého domáceho produktu. Slovensko napríklad iba 6,7 percenta. A odlišné sú potom aj výsledky takýchto systémov. Na sto tisíc obyvateľov pod 75 rokov pripadne v Nemecku 155 odvrátiteľných úmrtí. Na Slovensku 239.

Zástancovia posilnenia kompetencií si myslia, že takýto systém je primalý. „Nadmerná úmrtnosť spôsobená COVID-19 odhalila tragické následky minimalistického zapojenia Únie,“ myslí si Vytenis Andriukaitis, bývalý eurokomisár pre zdravie a bezpečnosť potravín a člen iniciatívy European Health Union.

Európania v tohtoročných prieskumoch vyjadrujú, že zdravie je pre nich priorita. Zdravotnícke hrozby označujú za jednu z troch najväčších výziev pre budúcnosť Európy. Spoločná zdravotnícka politika je tretia najbežnejšia odpoveď na otázku, čo by bolo pre budúcnosť Európy najviac nápomocné. Predbehli ju iba silnejšia solidarita medzi členskými krajinami a porovnateľná kvalita života.

Krajiny V4 váhajú s prenášaním kompetencií v zdravotníctve na Úniu

Krajiny Vyšehradu neboli spokojné s nákupom zdravotníckeho materiálu a vakcín, ktoré organizoval Brusel, napriek tomu, že z programov EÚ značne ťažia. Peniaze z post-pandemického fondu Únie chcú vo veľkej miere využívať na svoju značne podfinancovanú a zastaranú zdravotnícku infraštruktúru.

Tri scenáre zdravotníckej únie

Andriukaitis odprezentoval 11. marca na podujatí European Health Forum tri možné formy zdravotníckej únie. Prvá z nich by zachovala existujúce kompetencie, ale snažila sa v rámci nich viac pomáhať členských štátom.

To je podstatou napríklad programu EU4Health, cez ktorý Európska komisia navrhuje investovať 5,1 miliardy eur. „Náš nový program EU4Health je základom odolnej a silnej Európskej únie v oblasti zdravia. Je to naša odpoveď na medzery odhalené pandémiou COVID-19 a na urgentnú potrebu modernizácie zdravotných systémov Únie,povedala Stella Kyriakides, eurokomisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín. Program už schválil Európsky parlament a ak tak urobí aj Rada Európskej únie, peniaze pôjdu napríklad na nákupy zdravotníckeho materiálu alebo školenie personálu.

Druhý scenár by podľa Andriukatisa znamenal isté zmeny v legislatíve, nie však v základných zmluvách. Na to cieli aj program eurokomisie, ktorý nesie názov Európska zdravotnícka únia. Komisia by v rámci neho chcela posilniť mandáty európskych hygienikov, teda Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskej liekovej agentúry (EMA).

Patrí sem aj iniciatíva na založenie takzvaného HERA inkubátora, ktorý má koordinovať boj s novými variantami koronavírusu. Okrem toho v rámci neho chce podporiť európsky farmaceutický priemysel a priniesť komplexný plán boja proti rakovine.

Únia spúšťa program vývoja druhej generácie vakcín proti covidu

Eurokomisia požiada členské štáty o viac peňazí na výskum nových mutácií koronavírusu, ale aj vývoj nových vakcín.

Zdravotná únia rovná vnútornému trhu

Podľa Andriukatisa však nastal čas na to, aby sa zdravotnícka únia dostala až do základných zmlúv EÚ. „Pokračovaním so súčasným znením zmlúv riskujeme, že myšlienka Európskej zdravotníckej únie nevydrží dlhšie, než nosenie masiek,“ hovorí bývalý eurokomisár.

Súčasné nastavenie je podľa neho dôsledkom podriadeniu sa textu, ktorý sa sústredí najmä na ekonomiku. „Zdravotníctvo je považované za dôležité pre Úniu len do tej miery, do akej ovplyvňuje vnútorný trh,“ hovorí Andriukatis s tým, že právomoci komisárky v oblasti bezpečnosti potravín sú silnejšie, než v oblasti verejného zdravia.

Podľa Alberta Alemanna, talianskeho odborníka na európske právo, by takýto scenár mal v praxi znamenať ustanovenie minimálnych štandardov pre zdravotnícke systémy. Tie by boli určené počtom nemocničných lôžok, doktorov na obyvateľa a podobnými parametrami. Únia by takto monitorovala a zabezpečovala konvergenciu systémov v krajinách.

Zo slovenských europoslancov z výboru zdravotníctva a bezpečnosti potravín (ENVI) je takémuto návrhu najviac naklonený Martin Hojsík (PS, Renew Europe). „Ak chceme budúce krízy zvládnuť, potrebujeme skutočnú zdravotnícku úniu,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko Hojsík. „Program EU4Health je dobrým prvým krokom, ktorý nám umožní nielen reagovať na krízy, ale vyrovnávať rozdiely. Súčasne dúfam, že sa podarí aj stanoviť minimálne štandardy starostlivosti v oblasti zdravotníctva.“

Takáto požiadavka by bola pre Slovensko prínosná aj podľa Michala Wiezika (Spolu, EPP), ktorý tiež pripúšťa istý nárast právomocí. „Únia naďalej operuje v rámci kompetencií poradného orgánu, no v kontexte cezhraničných hrozieb v podmienkach spoločného trhu potrebujeme zjednotenú a efektívnu reguláciu,“ hovorí Wiezik.

Podpora však nie je univerzálna. Europoslanec Eugen Jurzyca (SaS, EKR) má odmietavý postoj už aj k dnešnej iniciatíve Komisie. „Každý má robiť to, čo vie najlepšie, aj Európska komisia,“ hovorí Jurzyca. „Ak chce disponovať novým fondom a novými právomocami, tak musí mať lepšie výsledky. Momentálne by som v zdravotníctve nepresúval právomoci z Rady, teda z členských štátov, na Komisiu.“

Konferencia o budúcnosti Európy: Otvorí Únia základné zmluvy?

Reformy Európskej únie majú byť založené na vôli jej občanov. Aj keď lídri EÚ zdôrazňujú, že žiadna téma nemá byť tabu, niektoré členské štáty nechcú o otváraní základných zmlúv diskutovať.

Konferencia o budúcnosti Európy

Monika Beňová (SMER, S&D) predpokladá, že samotná Komisia nebude mať ambície zmeniť inštitucionálne nastavenie tak, aby sa kompetencie členských štátov preniesli na úroveň Európskej únie. Otvoriť k tomu cestu by však podľa nej mohla práve Konferencia o budúcnosti Európy. „Pokiaľ z tých rozhovorov vyplynie silná podpora a záujem na ďalších zmenách vo fungovaní zdravotníctva v Európskej únii, nevylučujem, že iniciatívy Komisie týkajúce sa zdravotnej únie bude potrebné ďalej prehlbovať,“ hovorí Beňová.

Konferencia odštartuje už v máji a počas dvanásť mesiacov trvajúcich diskusii má zistiť, akú budúcnosť chcú Európania. Lídri pri jej predstavovaní zdôrazňovali, že na stole je všetko. Aj zmena zmlúv – ak to budú chcieť občania.

Hojsík však vidí na strane členských štátov možný odpor. Upozorňuje, že aj rozpočet pre EU4Health bol znížený na polovicu práve z ich iniciatívy. Wiezik súhlasí s tým, že reforma bude závisieť od konsenzu členských štátov, pripomína však, že rozhodnutia tých sú vždy ovplyvnené mienkou spoločnosti.

„Z konferencie takýto podnet môže vzísť a považujem to dokonca za veľmi pravdepodobné,“ myslí si Petr Kaniok, docent európskych štúdií na Masarykovej univerzite v Brne. „Posilnenie nadnárodnej roviny by som považoval za žiaduce, to isté možno ale povedať napríklad o digitálnej agende či regulácií nadnárodných monopolov.“

Štáty by sa podľa neho mali správať racionálne a očakávané volania občanov vypočuť. „Koniec koncov, vírusy hranice a suverenitu nepoznajú, tým je národnosť úplne ľahostajná,“ hovorí Kaniok s tým, že z konferencie ale môže vyjsť aj požiadavka, aby sa „Brusel“ z niektorých iných oblastí zase stiahol.