Kaczynski podpísal

Zdroj: Prezydent.pl

Poľský prezident čakal 557 dní od momentu, keď Lisabonskú zmluvu schválil parlament. Pri podpise mu zlyhalo pero a musel požiadať o nové. Nakoniec však ratifikáciu dokončil a platnosť Lisabonskej zmluvy je tak plne v rukách českého prezidenta.

Lech Kaczynski pri podpise zdôraznil, že integrácia nemá zájsť priďaleko. „Únia je združením suverénnych štátov a taká aj ostane. Spolupráca však bude ešte bližšia.“ Ceremóniu tiež využil na podporu ďalšieho rozširovania o bývalé komunistické krajiny. Varšava je dlhodobo podporovateľom členských ambícií Ukrajiny.

„Únia ako mimoriadne úspešný experiment nemôže ostať zatvorená ostatným, ktorí chcú vstúpiť. Nie len balkánske krajiny, ale aj Ukrajina, Gruzínsko, v budúcnosti ďalší.“

V sobotu sa objavili správy, že 60 poľských poslancov podpisuje petíciu, aby Lisabonskú zmluvu preskúmal Ústavný súd pre jej kompatibilitu s národnými zákonmi. Tento krok už na poľskej ratifikácii nič nezmení, no premiér Donald Tusk môže byť prinútený posilniť slovo parlamentu v európskych záležitostiach. Podobný scenár prebehol v Nemecku.

Klausova „poznámka pod čiarou“

Posledným míľnikom teda ostáva český prezident Klaus. Vo štvrtok oznámil telefonicky švédskemu premiérovi Reinfeldtovi, že svoj podpis podmieňuje dodaním „poznámky pod čiaru“. Reinfeldt oznámil informáciu médiám a tak musel český prezident verejne odkryť karty. Chce, aby Českej republike na summite 29. októbra priznali výnimku z Charty základných práv, podobnú ako má Poľsko či Británia.

Dôvod je však špecificky český – Pražský hrad sa obáva, že by na základe tejto charty mohli rodiny sudetských Nemcov žiadať späť svoje majetky prostredníctvom Európskeho súdneho dvora.

Európski predstavitelia reagovali na Klausove slová opatrne. Švédsky premiér zdôraznil, že sa v žiadnom prípade nebude otvárať zmluva, pretože to by znamenalo opätovnú ratifikáciu vo všetkých členských krajinách. Klausovu požiadavku by mohol spojiť protokol pripojený k Zmluve.

Nie je vôbec jasné, či má Klaus z právneho hľadiska právo na podobné požiadavky. Prahu zastupuje na rokovaniach Rady česká vláda. Oficiálne by si teda musel jeho podmienku „adoptovať“ premiér Fischer.

Dnes sa koná mimoriadne zasadnutie českej vlády s jediným bodom programu – ako presvedčiť prezidenta, aby "podpísal".

Sklamanie pre eurokritikov?

Rôzne skupiny kritické k súčasnej podobne integrácie dúfali, že hlavným cieľom Klausovej taktiky je zdržať ratifikáciu do budúcoročných parlamentných volieb v Británii. S najväčšou pravdepodobnosťou v nich zvíťazia konzervatívci a tí sľúbili, že o Lisabonskej zmluve zorganizujú referendum. Briti by v ňom dokument pravdepodobne odmietli, čo by ho mohlo nadobro potopiť.

Ak sa však ukáže, že Klausovi stačí zábezpeka pred požiadavkami sudetských Nemcov, zmluvu by mohol podpísať do konca roka, po rozhodnutí Ústavného súdu o jej nekonfliktnosti s českým právnym poriadkom. Dokument by tak definitívne vstúpil do platnosti.