Kandidáti Rumunska a Francúzska na eurokomisárov uspeli, maďarský nominant nepresvedčil

Maďarský dezignovaný komisár pre politiku susedstva a rozšírenie Oliver Várhelyi. [EPA-EFE/Olivier Hoslet]

Europoslanci chcú v komisii Bretona a Valeanovú. Strana Fidesz vidí za Várhelyiho neúspechom útok promigračných síl.

Rumunská nominantka Adina-Ioana Valeanová a francúzsky kandidát Thiery Breton sa pravdepodobne stanú členmi nastupujúcej Európskej komisie. Po štvrtkovom vypočúvaní dostali odporúčanie od koordinátorov príslušných pracovných výborov. Maďarský nominant Oliver Várhelyi však europoslancov neuspokojil, musí odpovedať na dodatočné písomné otázky. Potvrdil to hovorca Európskeho parlamentu (EP) Jaume Duch, informuje TASR.

Tento krok nepotešil šéfku budúcej Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, ktorá stále dúfa, že sa jej kabinetu podarí prevziať úrad 1. decembra tohto roku. Pôvodný termín nástupu novej eurokomisie bol 1. november, k čomu nedošlo práve v dôsledku odmietnutia prvých nominantov na eurokomisárov za Francúzsko (Sylvie Goulardovej), Rumunsko (Rovany Plumbovej) a Maďarsko (Lászlóa Trócsányiho).

Várhelyi sľubuje nezávislosť

Várhelyi by mal byť v novej exekutíve EÚ komisárom pre politiku susedstva a rozšírenie. V priebehu vypočúvania vo Výbore EP pre zahraničné veci vyhlásil, že Maďarsko aj EÚ majú spoločný cieľ: vytvoriť silnú a úspešnú európsku spoločnosť.

Maďarský nominant si okrem iného vypočul otázky poslancov, či bude schopný presadzovať princípy právneho štátu a základné práva v kandidátskych krajinách EÚ. Tieto obavy súviseli s tým, že Maďarsko čelilo v posledných rokoch značnej kritike EP práve kvôli „prešľapom“ v oblasti právneho štátu.

Várhelyi odmietol podozrenie, že by v exekutíve EÚ mohol pôsobiť ako „hovorca“ maďarského premiéra Viktora Orbána. Zdôraznil, že ako eurokomisár nebude akceptovať zásahy žiadnej z vlád členských krajín do svojho portfólia.

Načrtol taktiež kľúčové prvky politiky susedstva a rozširovania EÚ na nasledujúcich päť rokov. K tým podľa neho patrí otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom. Maďarský kandidát chce okrem iného pôsobiť ako hlavný sprostredkovateľ kontaktu medzi európskymi inštitúciami a krajinami v susedstve EÚ. Zdôraznil tiež, že EÚ musí trvať na územnej celistvosti a suverenite Ukrajiny. Takisto navrhol zníženie štatútu Turecka z kandidátskej krajiny na úroveň strategického partnera.

Neúspešné vypočúvanie Várhelyiho komentovala aj maďarská vládna strana Fidesz. Podľa nej dal Várhelyi jednoznačne najavo, že voči nemu v Bruseli prebieha politický a nie odborný útok. „Na kandidáta Maďarska na eurokomisára útočia tí istí zástancovia prisťahovalectva, ktorí doposiaľ útočili na maďarskú politiku prisťahovalectva,“ zdôraznil Fidesz. Strana je údajne rozčarovaná z agresívneho a bezprecedentného podkopávania kandidátov – najskôr Lászlóa Trócsányiho a teraz Várhelyiho.

„Geopolitickej“ Komisii ukázal svaly Parlament

Vzhľadom na budúce výzvy dostala nová Európska komisia prívlastok „geopolitická“. Zakopla však už pri prvej méte: vypočúvaniach v Európskom parlamente. 

Breton vylúčil konflikt záujmov 

Francúzskeho nominanta Thierryho Bretona, ktorý by mal zodpovedať za vnútorný trh EÚ, vypočúvali poslanci EP z Výboru pre vnútorný trh a priemysel. Bývalý francúzsky minister hospodárstva poukázal na digitálne, environmentálne a sociálne výzvy, ktorým EÚ čelí, a naznačil, ako ich chce počas svojho mandátu riešiť. Priznal, že za prioritu považuje digitálnu transformáciu a klimatické zmeny.

Poukázal, že pre rozvoj EÚ – ak chce zostať hlavným priemyselným aktérom – budú kľúčové technológie spojené s 5G sieťami, blockchain, umelá inteligencia, kybernetická bezpečnosť či cloudové a kvantové technológie. Vyslovil sa za „ambicióznu priemyselnú politiku“ EÚ, ktorá by však mala byť spoločensky únosná.

Breton zároveň zdôraznil potrebu regulovať technický a kybernetický priestor a riadne vykonávať pravidlá jednotného trhu, aby mohla Únia riešiť problémy, ktoré vznikajú v dôsledku zahraničnej konkurencie. „Musíme pracovať na našej technologickej suverenite,“ uviedol pred poslancami. Dodal, že chce zaviesť opatrenia na zjednodušenie prístupu malých a stredných podnikov a start-upov k financovaniu, ako aj na reguláciu digitálnych platforiem prostredníctvom nového zákona o digitálnych službách.

Breton čelil viacerým otázkam spojeným so svojím možným konfliktom záujmov ako bývalý predseda a generálny riaditeľ informačnej spoločnosti Atos. Vo svojich odpovediach prisľúbil, že bude „radikálny“ v tom, aby predišiel akémukoľvek konfliktu záujmov. Jeho široké portfólio bude totiž pokrývať aj sektory, ktoré sú úzko spojené s jeho bývalou firmou (umelá inteligencia, supervýkonné počítače, kyberbezpečnosť). V tejto súvislosti poukázal aj na kódex správania eurokomisárov, ktorý musí rešpektovať a ktorý zamedzuje prieniku osobných záujmov s výkonom funkcie. Zároveň poslancom pripomenul, že predal všetky akcie uvedenej firmy za sumu 45 miliónov eur a vzdal sa členstva vo všetkých správnych radách, kde predtým pôsobil.

Valeanovej prioritou je ekologická doprava

Rumunskú nominantku Adinu-Ioanu Valeanovú, ktorej bol pridelený rezort dopravy, vypočúvali členovia Výboru EP pre dopravu a cestovný ruch. Pripomenula, že občania EÚ si vysoko cenia právo na voľný pohyb, čo im doprava umožňuje. S odkazom na novú zelenú politiku a tzv. Európsky ekologický pakt uviedla, že ju nemožno realizovať bez účasti rezortu dopravy. Ekologickejšia mobilita však musí slúžiť záujmom občanov. V tejto oblasti sa vyslovila za multimodálnu dopravu a dokončenie prepojení aj pre ľudí žijúcich v odľahlejších oblastiach krajín Únie.

Valeanová súhlasí s cieľmi uhlíkovej neutrality (do roku 2050), podľa jej slov to však musí byť ekonomicky uskutočniteľné. Verí, že digitalizácia a automatizácia so sebou prinášajú obrovské zmeny pre dopravu, avšak nesmie to byť na úkor „ľudských nákladov“. Aj preto sa budúca Európska komisia musí viac zamerať na odbornú prípravu a rekvalifikáciu.

Rumunská nominantka je taktiež odhodlaná pracovať v prospech zvyšovania bezpečnosti cestnej premávky v EÚ. Do roku 2030 chce znížiť počet obetí na európskych cestách o polovicu. Plánuje znovu otvoriť „zmrazené“ rokovania v leteckej doprave o jednotnom európskom nebi, kde je cieľom znížiť preťaženie vzdušných koridorov a uhlíkových emisií. Okrem toho chce vynaložiť úsilie na podporu zavádzania ekologických vozidiel a hustejšej siete verejne dostupných čerpacích a nabíjacích staníc pre elektromobily. Spresnila, že pri rokovaniach o podobe dlhodobého rozpočtu EÚ (2021 až 2027) bude obhajovať zvýšenie investícií do európskej infraštruktúry cez podporu Nástroja na prepájanie Európy.

Valeanová čelila viacerým otázkam ohľadom zavedenie leteckej dane. Uviedla, že sa treba dopredu uistiť, aby letecké spoločnosti zvýšené náklady nepreniesli na plecia cestujúcich.

Konferencia predsedov EP 21. novembra rozhodne, či sú všetky úkony spojené s vypočúvaním eurokomisárov ukončené. Poslanci EP budú hlasovať o dôvere novej Európskej komisii 27. novembra na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.