Klausova výnimka možno nebude

Zdroj: Európsky parlament

Jednou z tém aktuálnej schôdze EP je tzv. Klausova výnimka, presnejšie Protokol o uplatňovaní Charty základných práv EÚ v Českej republike. Poslanci schválili návrh správy, ktorá odporúča, aby členské štáty proces ratifikácie Klausovej výnimky nezačali do tej doby, kým nebude dokončená ratifikácia v samotnej Českej republike.

Správu podporili štyri hlavné politické skupiny v EP – ľudovci, socialisti, liberáli aj zelení. Proti sa naopak postavila skupina Európskych konzervatívcov a reformistov, ktorej členom je aj česká vládna strana ODS.

Europoslanci poukazujú na to, že pri súčasnom rozložení síl v českom parlamente by výnimka veľmi pravdepodobne nebola schválená. Už na sklonku roka 2011 totiž Senát, v ktorom má väčšinu opozičná ČSSD, vydal uznesenie, v ktorom vyzval vládu, aby od požiadavky na protokol ustúpila. Nesúhlas sa dá podľa správy britského liberála Andrew Duffa očakávať aj od nového českého prezidenta Miloša Zemena.

Europoslanec Jan Březina (EĽS) hovorí, že sa mu ako najpravdepodobnejší javí scenár, že Európska rada na základe stanoviska Európskeho parlamentu českú výnimku schváli, ale s jej ratifikáciou členské štáty počkajú až na výsledok ratifikácie v Českej republike.

Tieňová spravodajkyňa Zuzana Brzbohatá z ČSSD hovorí, že českí občania sa nemôžu stať občanmi „druhej kategórie“ a majú mať právo na rovnakú ochranu sociálnych práv ako všetci občania EÚ.

Úloha Európskeho parlamentu je v tomto prípade len konzultačná, stanovisko europoslancov je ale potrebné na to, aby mohol ratifikačný proces prebehnúť.

Európsky parlament sa k českej výnimke dokázal vyjadriť až po tri a pol roku od jej vyjednania českou delegáciou po tom, čo ňou vtedajší prezident Klaus podmienil podpis Lisabonskej zmluvy.

Podľa člena gestorského výboru pre ústavné záležitosti, Györgyho Schöpflina (EPP) bol prísľub výnimky prezidentovi Klausovi politickým gestom pre zabezpečenie schválenia Lisabonskej zmluvy. „Problém je, že právna užitočnosť tejto výnimky je dosť pochybná, čo má za dôsledok, že tu máme politický sľub, ktorý ale reálne nemá žiadny význam“.

Bývalý český prezident Václav Klaus odôvodnil nutnosť prijatia protokolu obavou, že by mohlo dôjsť pripojením sa k Charte základných práv k prelomeniu Benešových dekrétov. Väčšina odborníkov sa ale zhodovala v tom, že retroaktívne pôsobenie Charty nie je možné.

Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) vysvetľuje, že táto výnimka nie je výnimkou zo záväzných ustanovení charty. "Je to doložka o neúčasti. Nemení a nedopĺňa chartu. V danom znení protokol nemení právny stav, ktorý by existoval bez protokolu. Samotná existencia protokolu však dala podnet na vznik právnej neistoty a politického zmätku." 

Nepriaznivý vplyv to preto môže mať podľa nej nielen na Spojené kráľovstvo, Poľsko, či potenciálne Českú republiku, ale na všetky štáty EÚ. "Dnes sme nehlasovali o tom, či sa Česká republika môže alebo nemôže pripojiť k výnimke z uplatňovania Charty. Parlament rozhodol o tom, či je v takejto situácii potrebné zvolanie konventu. Ja som hlasovala za, pretože si nemyslím, že je potrebné konvent zvolať."