Klimatická kríza vs klimatické šialenstvo. Summit prezidentov V4 ukázal jednotu aj odchýlky

Zľava český prezident Miloš Zeman, slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, maďarský prezident János Áder a poľský prezident Andrzej Duda počas summitu prezidentov V4 [TASR/Marián Garaj/Kancelária prezidenta SR]

Hlavy štátov V4 a Slovinska našli jednotu v podpore rozširovaniu Únie o krajiny západného Balkánu. V diagnóze Únie sú rozdiely.

Prezidenti V4 sa stretli na zámku v Lánoch, neďaleko Prahy. Okrem slovenskej prezidentky, hostiteľa, českej hlavy štátu, Miloša Zemana, sa zúčastnili aj poľský prezident Andrzej Duda a maďarský prezident János Áder. Česko momentálne drží rotujúce ročné predsedníctvo vo V4.

V stredu V4 diskutovali v dvoch častiach, prvá s názvom „V4 ako nová Európa“ a druhá „Aktuálna situácia a výzvy EÚ“. V druhý deň prezidenti V4 rokovali aj so srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom a slovinským prezidentom Borutom Pahorom.

https://twitter.com/ZuzanaCaputova/status/1179455794447880193

V okamihu, kedy vlak s prezidentkou Zuzanou Čaputovou zastavoval v Prahe, vyšla v médiách správa o úmrtí speváka Karla Gotta. Mnoho z médií, ktoré prišli pokrývať prezidentský summit V4 sa počas dňa presunulo z parku v Lánoch naspäť do Prahy, informovať o tejto udalosti.

Témami stretnutia boli podľa prezidentky Čaputovej miesto zoskupenia v EÚ, výzvy, ktorým čelí ako je brexit, migrácia, klimatická kríza a sloboda prejavu na internete. „Môžem skonštatovať, že celá debata prebiehala v konštruktívnom a otvorenom duchu,“ povedala po prvom dni Čaputová.

„Máme konkrétne záujmy, ktoré sa týkajú našej budúcnosti v súvislosti so štruktúrou priemyslu. Budeme čeliť automatizácii a robotizácii. Týka sa to aj 7-ročného finančného rámca EÚ, ktorý tiež bol predmetom debaty,“ dodala.

Na tlačovej konferencii zopakovala, že V4 by mala prichádzať s konkrétnymi konštruktívnymi návrhmi a hľadať aj partnerov mimo regiónu. Slovensko podľa nej nevolá po návrate kompetencií členským štátom.

Prezident ČR Miloš Zeman medzi výpočet úspechoch V4 zaradil zabránenie migračným kvótam a zmarenie nominácie Holanďana Fransa Timmermansa na post predsedu Európskej komisie. V brexite vidí chyby na strane Európskej komisie, ktorá svojimi „nezmyselnými reguláciami“ popudila britskú verejnosť a aj na strane britských politikov, ktorí hovorili britskej verejnosti, „že na brexite zarobia, čo bola chyba“.

Všetci prezidenti spomenuli budúci sedemročný európsky rozpočet, ktorý krajiny regiónu intenzívne zaujíma. Za rovnako štedrú podporu z nového európskeho rozpočtu ako je to v súčasnosti, najmä v poľnohospodárstve a regionálnej politike sa prihováral maďarský prezident János Áder. Tieto kapitoly sú pod tlakom nových priorít a bude sa v nich škrtať. Podľa Ádera sa proces socioekonomického približovania regiónov ešte neskočil a treba v ňom pokračovať aj s pomocou eurofondov.

Čaputová na klimasummite: Užívame si pokrok, ale zabudli sme zaplatiť účet

Slovenská prezidentka sa na klimatickom summite prihlásila k iniciatíve svojho rakúskeho kolegu, ktorá je kritická k fosílnym palivám. Vyšehradskú skupinu, ani jadrovú energiu nespomenula.

Čaputová naproti tomu hovorí, že nové priority v rámci európskeho rozpočtu treba vnímať ako príležitosť v kontexte výziev ako je automatizácia, digitalizácia, klimatická kríza alebo transformácia uhoľných regiónov.

Poľský prezident Andrzej Duda v kontexte klimatickej výzvy zdôrazňoval „spravodlivú tranzíciu“ bez drastického rastu cien energií pre domácnosti a bez radikálneho zvýšenia nezamestnanosti. Pri tom ako sa EÚ stavia k novým výzvam musia byť podľa neho vnímané aj problémy vyšehradského regiónu.

Miloš Zeman zdôraznil, že priority musia určovať štáty a nie Európska komisia. Upozornil, že každá krajina má iný energetický mix a pokiaľ ide o klimatické politiky „nebolo by dobré, aby sme sa vrhali do chomúta nezodpovedného klimatického šialenstva“. Proti „rozumným“ opatreniam nenamieta, ale tie nemôžu obmedzovať rozvoj poľnohospodárstva alebo priemyslu.

Vučić: Povedzte nám áno alebo nie. V4 nás aspoň vypočula.

Srbský prezident Aleksandar Vučić sa na V4 a Slovinsko počas rokovaní obrátil s prosbou, aby všemožne pomáhali jeho krajine v rokovaniach s EÚ. Hovorí, že si je vedomý, že môže len poprosiť a „nemôže požadovať vôbec nič.“ Poďakoval sa lídrom, že ho aspoň vypočuli, lebo „niektorí neurobili ani to“. „Nechcem žobrať, chcem úctu pre náš štát a vieme to isté aj oplatiť,“ dodal.

Vadí mu predovšetkým, že dnes nikto v EÚ nedokáže povedať, či sa v roku 2025, za predpokladu splnenia podmienok, EÚ Srbsku skutočne otvorí. „Môžeme s tým počítať, alebo nie? Len nám to povedzte,“ hovoril na tlačovej konferencii v Lánoch.

Sťažoval sa aj na to, že sa čoraz viac sa pokrok podmieňuje uznaním Kosova. Zeman kontroval, že predloží ostatným najvyšším ústavným činiteľom návrh na „oduznanie Kosova“ zo strany ČR.

Všetci lídri V4 aj Slovinska vyjadrili jednoznačnú podporu ambíciám Srbska a ďalších krajín západného Balkánu stať sa členom EÚ po splnení povinností. Vučića sa pýtali na vládu zákona v Srbsku aj na ruský vplyv.

Áder dúfa, že sa Srbsko pripojí EÚ „čo najskôr“. Bezpečnosť EÚ sa podľa neho odvíja od stability západného Balkánu. Podľa maďarského prezidenta je na novej Európskej komisii, aby „eliminovala stratu dôvery týchto štátov“.

V tom ho podporil slovinský prezident Borut Pahor, keď povedal, že rozšírenie o krajiny západného Balkánu je geopolitická a bezpečnostná otázka. „Znižuje to bezpečnostné a všetky ďalšie riziká, oproti situácii, ak by k nemu nedošlo alebo by bolo príliš pomalé“.

Pahor aj Vučič uviedli, že bude veľkou skúškou EÚ, či otvorí rokovania o pristúpení Albánska a Severného Macedónska, o čom má Európska rada rozhodnúť v polovici októbra.

Prezidentka Čaputová reagovala aj na správy o podpore, ktorú český premiér Andrej Babiš menom celej V4 vyjadril Turecku v pláne vytvoriť v Sýrii bezpečnú zónu, kam chce premiestniť 2 milióny utečencov. Téma podľa nej nebola predmetom rokovaní prezidentov a poukázala na nesúhlasné stanovisko slovenského rezortu zahraničia, ktoré rezort diplomacie poskytol pre české Hospodárske noviny, v ktorom okrem iného ministerstvo varuje pred etnickým napätím v Sýrii.

Turecko odstupuje od migračnej dohody s Úniou

Turecko sa rozhodlo využiť kontrolu migrácie ako nástroj, prostredníctvom ktorého vyvýjalo tlak na Brusel. Dohoda o výmene utečencov medzi Tureckom a EÚ sa však za tri roky svojej existencie priamo dotkla menej ako 14 tisíc migrantov.