Klimatická neutralita: Východné Veľkopoľsko chce byť prvým regiónom, ktorému sa to podarí

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/ Andrzej Grygiel]

V roku 2030 bude cez východné Veľkopoľsko naposledy prúdiť elektrina vyrobená z uhlia. Do roku 2040 chce tento región, ktorý je súčasťou druhého najväčšieho vojvodstva, dosiahnuť klimatickú neutralitu.

„Nie je to len PR. Máme to dôkladne premyslené,“ hovorí spoluautor stratégie Maciej Sytek.

V roku 2030 bude cez východné Veľkopoľsko poslednýkrát prúdiť elektrina vyrobená z uhlia. Do roku 2040 chce tento región, ktorý je súčasťou druhého najväčšieho vojvodstva, docieliť stav klimatickej neutrality. „Nie je to len PR. Máme to dôkladne premyslené,“ povedal spoluautor stratégie Maciej Sytek.

„Tento 20 ročný cieľ dosiahnutia klimatickej neutrality je ambiciózny a náročný, ale z pohľadu jednej generácie realistický,“ dodal v rozhovore pre EURACTIV.pl Sytek, ktorý je vedúci predstavenstva regionálnej agentúry v poľskom meste Konin.

Táto oblasť tvorí jeden zo šiestich uhoľných regiónov Poľska. Nachádza sa v nej elektráreň Pątnów-Adamów-Konin (ZE PAK), ktorá zamestnáva niekoľko tisíc ľudí a v súčasnosti vyrába elektrinu z hnedého uhlia.

Zelená obnova: Posledná šanca Vyšehradskej štvorky pre splnenie klimatických cieľov?

Obnova európskych ekonomík po pandémii sa môže vďaka národným plánom obnovy financovanými z európskych fondov stať predohrou k splneniu klimatických cieľov. Ako sa príležitosti chytajú štáty Vyšehradskej štvorky?

Potrebujeme plán pre Poľsko

Ukončenie ťažby v povrchových baniach je ďalšia veľká socio-ekonomická výzva, ktorá si vyžaduje prebudovať štruktúru zamestnanosti regiónu. Niekoľko tisíc ľudí si bude musieť nájsť nové zamestnania a nadobudnúť nové pracovné zručnosti.

Ak sa ukončí ťažby v povrchovej bani Ościsłowo, bude to podľa odborárov zo ZE PAK znamenať stratu sedem tisíc pracovných miest. Odborári sú známi svojím skeptickým postojom ku klimatickej neutralite a hrozia štrajkom.

„Potrebujeme nový plán vlády nielen pre baníkov zo Sliezka, ale z celého Poľska. Musíme spolupracovať a prísť s novým vládnymi programom s mechanizmami podpory, premostení dôchodkov či podpory pri hľadaní nového zamestnania pre tých, čo prídu o prácu v baniach a v sektore konvenčných energií,“ poznamenal Sytek.

Spravodlivý prechod po poľsky

Východné Veľkopoľsko môže v rámci transformácie čerpať z Fondu spravodlivej transformácie (JTF), ktorý je určený na transformáciu hospodárstva v bývalých uhoľných regiónoch.  Okrem Koninu s ním môžu počítať aj Wałbrzych, Lublin, Lodž a vojvodstvá Sliezko a Malopoľsko.

Základná suma podpory je okolo 3,5 miliardy eur. Ak sa pripočítajú aj ostatné zdroje pomoci, je celková suma ešte vyššia. Viac ako polovica financií z Fondu spravodlivej transformácie je podmienená súhlasom jednotlivých členských štátov s cieľom EÚ dospieť do stavu klimatickej neutrality do roku 2050.

Peniaze nepôjdu priamo na účely transformácie, ale do projektov, ktoré budú pracovať na odstránení jej negatívnych vedľajších efektov. Využiť sa dajú na vytvorenie nových pracovných miest a na programy, ktoré preškoľujú zamestnancov.

Prekazí vláda plány miestnym samosprávam?

Regionálna vláda pripravuje program s názvom „Spravodlivá transformácia východného Velkopoľska“. Program počíta aj s podporov pre okres Konin. Prvé kroky sa, v tomto smere, už uskutočnili v roku 2018.

„Pozvali sme všetky zainteresované strany k  spolupráci vo forme pracovných skupín. Jednotlivé skupiny reprezentujú mimovládny sektor, odbory, miestne samosprávy, podnikateľov, ZE PAK, ako aj niektoré ministerstvá,“ uviedol Sytek s tým, že dokopy ide o 200 ľudí.

Finálny text programu by mal byť známy do niekoľkých týždňov a bude základom pre čerpanie zdrojov z Fondu spravodlivej transformácie.

Koncom novembra by mala byť hotová finálna koncepcia transformácie, ktorá bude slúžiť ako základ pre čerpanie z Fondu spravodlivej transformácie. Samozrejme, toto sa neuskutoční v prípade, že Poľsko a Maďarsko zablokuje schválenie nového sedemročného rozpočtu Únie.

Poľský vidiek rieši, ako zastaviť sťahovanie ľudí do miest

Kým obce v prímestských oblastiach zažívajú prílev obyvateľov, veľké časti vidieckeho Poľska silne cítia problém vyľudňovania. 

Transformácia regiónu Velkopoľského energetického údolia a cesta ku klimatickej neutralite stojí na troch pilieroch. Prvým je výroba slnečnej a veternej energie. Druhým je snaha prilákať investorov do programu elektromobily a tretím sú vodíkové technológie.

Elektráreň ZE PAK plánuje investovať do vodíka. V hre je ale aj viacero investorov, ktorí chcú vybudovať solárne a veterné elektrárne. Zároveň sa v meste Konin momentálne stavia továreň na výrobu častíc do batérii pre elektrické autá.

Hra s vysokými vkladmi

„V našich plánoch musíme zosúladiť záujmy priemyselných odvetví. Veríme, že model širokých konzultácii, ktorých časťou sú aj bežní obyvatelia, nám pomôže vytvoriť najlepšiu možnú stratégiu,“ argumentuje Sytek.

Zdôrazňuje, že opustiť uhlia je obrovská výzva pre celú poľskú ekonomiku. „Netýka sa len baníkov, ale aj ďalších priemyselných odvetví. Je veľmi pravdepodobné, že v blízkej budúcnosti budú obaly v EÚ obsahovať informáciu o uhlíkovej stope daného produktu. Ak nezmeníme prístup, poľské produkty sa môžu stať pre európskych spotrebiteľov nežiadúce, nakoľko ich výroba bude príliš energeticky náročná“.

To že je v hre veľa si regióny začínajú uvedomovať a začínajú pripravovať svoju energetickú transformáciu. Aj Zgorzelecký okres na západe krajiny s miestnou Úniou obcí, klastrom Zgorzelec a Výborom pre rozvoj povodia Turoszów, nedávno podpísali „Lužickú zelenú dohodu“. Týmto sa zaviazali ku spolupráci na energetickej transformácii Turoszówskej uhoľnej doliny. Hlavný cieľ je postarať sa o to, aby mali zamestnanci baní a súvisiacich ťažobných sektorov čo najjednoduchší prechod k iným zamestnaniam a utrpeli len minimálne ekonomické a sociálne dôsledky.

„Náš región je laboratórium prechodu na klimatickú neutralitu,“ ukončil Sytek.