Klimatické reformy naberú v roku 2021 na obrátkach

Leto v prírode, Ján Jakub Müller, 1810–1820, Východoslovenská galéria. [Webumenia.sk]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: EÚ v roku 2021

Revízia systému obchodovania s emisiami, uhlíkové clo, priemyselná stratégia a nové klimatické ciele do roku 2030. Aké bude klimatická agenda v roku 2021?

Po diskusiách o klimatických cieľoch vstúpi Európska zelená dohoda v tomto roku do kritickej fázy. Implementovať sa bude obrovská vlna reforiem.

Legislatívny balík „Fit for 55“

Dôraznejšie zníženie emisií, ku ktorému sa zaviazali členské štáty na decembrovom summite, bude tento rok určovať tón európskej politiky. Najprv bude potrebné získať súhlas Európskeho parlamentu s 55 percentným znížením emisií do roku 2030. To znamená, že europoslanci musia zľaviť zo svojich ambícií, keďže ešte na jeseň požadovali 60 percentnú redukciu emisií.

Po schválení klimatických cieľov predstaví Európska komisia rozsiahly balík právnych predpisov Európskej únie „Fit for 55“. Ten má zosúladiť európske zákony s novým klimatickým cieľom Únie do roku 2030. Eurokomisia by návrhy aktualizovaných predpisov mala predstaviť v júni.

V rámci tejto iniciatívy bude revidovaný takmer každý európsky zákon o energii a klíme, počnúc smernicou o obnoviteľnej energii až po právne predpisy ovplyvňujúce zdaňovanie energie. Nebude chýbať ani revízia systému obchodovania s emisiami.

Komisia je pripravená prepracovať rozhodujúce politiky v oblasti klímy, čistej energie, mobility a hospodárskej súťaže a zároveň riadiť zotavenie z krízy COVID-19. V rámci takzvaného mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach bude Únia nanovo dizajnovať politicky citlivé obchodné pravidlá. Zabrať plánuje aj v oblasti klimatickej diplomacie a predefinovať vzťahy so svojimi medzinárodnými partnermi.

Súčasťou balíka „Fit for 55“ budú „posúdenia vplyvu“ navrhovanej legislatívy. Sú to komplexné analýzy nákladov a prínosov, ktoré musí exekutíva EÚ predložiť pri každom významnom legislatívnom návrhu. Obsahujú odhady vplyvu právnych predpisov na ekonomický rast alebo tvorbu pracovných miest, a ako také majú zásadný vplyv na tvorbu politiky.

Ceny emisií sú na historickom maxime

Cena emisných povoleniek sa na začiatku roka vyšplhala na historické maximá. V pondelok stála tona CO2 34,5 eur.

Uhlíkové clo hrozí obchodnou vojnou

Balík „Fit pre 55“ bude obsahovať aj úplne nový prírastok do arzenálu klimatickej politiky EÚ. Je ním dlhoočakávaný systém kompenzácie uhlíka na hraniciach Únie. Hlavným cieľom nového mechanizmu úpravy uhlíkových hraníc je prinútiť mimoeurópske štáty, aby zaviedli vyššie environmentálne štandardy a penalizovali emisie skleníkových plynov podobne, ako to robia európske krajiny. Druhým problémom, ktorý má mechanizmus riešiť, je „únik uhlíka“. Vtedy priemyselné odvetvia presúvajú svoju výrobu do krajín, kde za produkciu emisií CO2 nemusia platiť. Únikom uhlíka je najviac postihnutá výroba ocele alebo cementu.

Pripravovaný návrh však musí prekonať mnohé úskalia. Zavedenie nového opatrenia pri dodržaní pravidiel Svetovej obchodnej organizácie a zabránenie novej obchodnej vojne s Čínou alebo USA bude kľúčovou skúškou pre celú Európsku úniu.

Podľa vedúceho výboru pre životné prostredie Európskeho parlamentu Pascala Canfina (Renew) pre zabráneniu obchodnej vojny bude potrebné, aby nový mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach rozšíril a doplnil systém obchodovania s emisiami (Emission Trading System – ETS). V tom prípade totiž stačí, aby ho prijala kvalifikovaná väčšina európskych štátov. Európske inštitúcie nehovoria o „dani“, lebo tá by podliehala schváleniu jednomyseľnej väčšiny krajín EÚ, čo by komplikovalo rozhodovanie. V prípade zavedenia novej dane by tiež hrozilo, že by ju Svetová obchodná organizácia (World Trade Organization – WTO) odmietla ako nepovolené ochranné opatrenie.

Podľa výpočtov Komisie by uhlíková daň na hraniciach EÚ mohla ročne priniesť 5 až 14 miliárd eur. Mechanizmus by mal začať fungovať v roku 2023. Uhlíkové clo má byť tiež jedným zo zdrojov financovania pôžičiek v rámci Fondu obnovy.

Európska komisia na zavedení uhlíkového cla pre dovoz do Európy pracuje už dlhšie. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen ho zahrnula do zoznamu priorít svojej administratívy. V lete spustila Európska komisia verejné konzultácie a navrhla hlavné spôsoby, ako by mechanizmus mohol fungovať. Medzi možnosťami, ktoré predstavila, je napríklad vytvorenie zoznamu zdaniteľného tovaru či už sa dováža alebo nie alebo povinnosť dovozcov zaplatiť clo na hraniciach EÚ. Ďalšou navrhovanou alternatívou rozšírenie systému obchodovania s emisiami (EÚ ETS) na dovážané suroviny a tovar.

Europoslanec Canfin: Mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach Únie nie je daň

Budúci mechanizmus Európskej únie na úpravu uhlíkových hraníc musí odzrkadľovať cenu uhlíka a  európsky systém obchodovania s emisiami. Len tak bude v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie, tvrdí poslanec europarlamentu PASCAL CANFIN.

Rozšírenie trhu s uhlíkom na dovoz tovarov a surovín do Európy musí ísť ruka v ruke s dôkladnou reformou EÚ ETS. Komisia vo svojich konzultáciách uvádza, že mechanizmus zdanenie uhlíka na hraniciach s EÚ v jednej z navrhovaných podôb by mal nahradiť existujúce systémy, ako je bezplatné prideľovanie emisných kvót niektorým priemyselným odvetviam.

Oživenie priemyslu

Digitalizácia a ozelenenie priemyslu patria k prioritám predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen aj v roku 2021. V dôsledku nového európskeho klimatického zákona chystá eurokomisia revíziu nielen priemyselnej politiky, ale aj aktualizáciu európskych pravidiel štátnej pomoci a hospodárskej súťaže.

V marci 2020 Európska komisia predstavila novú priemyselnú stratégiu, ktorá má európskemu priemyslu pomôcť pri prechode na klimatickú neutralitu a digitálnu ekonomiku. Cieľom priemyselnej stratégie je podporiť konkurencieschopnosť Európy a jej strategickú autonómiu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo svojom prejave o stave Únie v septembri oznámila, že Komisia na návrh europoslancov stratégiu aktualizuje. Dôvodom je, že pôvodná stratégia, ktorá bola zverejnená v marci 2020, sa kryla s počiatkami obdobia pandémie COVID-19 a vyšla pred vypracovaním plánu EÚ novej generácie.

Súčasná verzia dokumentu tak nezohľadňuje vplyv pandémie na európsky priemysel, aktualizované klimatické ciele do roku 2030 a ani nové finančné možnosti v rámci plánov na obnovu ekonomiky. Ako naznačuje pracovný program Komisie, návrh aktualizovanej stratégie by mal byť hotový v druhom štvrťroku 2021. Priority sú dobre známe: zlepšenie globálnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, zabezpečenie rovnakých podmienok doma i vo svete, dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a formovanie digitálnej budúcnosti Európy.

Podľa generálnej riaditeľky Európskej komisie pre vnútorný trh, priemysel a podnikanie, Kerstin Jorna, pri tvorbe aktualizovanej stratégie eurokomisia uvažuje o definovaní 14 hospodárskych ekosystémov, ktoré budú pokrývať 90 percent ekonomiky. Tie by mali pomôcť prekonať súčasné obmedzenia sektorového prístupu. „Ekosystémy predstavujú oproti tradičnému sektorovému rozdeleniu dynamickejší a komplexnejší prístup k chápaniu hospodárstva. Sú schopné zachytiť prepojenia medzi výrobou a dodávateľmi, zohľadňujú startupy, výskum a vývoj, transfer technológií, ale aj oblasť služieb,“ povedala Kerstin Jorna v diskusii organizovanou EURACTIV.com.

S pandémiou COVID-19 prišlo podľa eurokomisárky uvedomenie, že na dodávateľsko-výrobné reťazce sa musíme pozerať komplexne. Návrh stratégie bude analyzovať, aké zmeny jednotlivým ekosystémom prinášajú klimatické politiky.

Čo prinesie priemyslu rok 2021

Európska zelená dohoda spustí v roku 2021 vlnu reforiem, ktoré zásadne ovplyvnia slovenský priemysel. Aké míľniky budú budúci rok pre priemyselný sektor kľúčové?

Aktualizácia podľa Komisie príležitosť nadviazať na záväzok vypracovať súbor kľúčových ukazovateľov výkonnosti (Key Performance Indicators – KPI) pre „pravidelné monitorovanie vykonávania stratégie“.

Nové indikátory by mali podľa eurokomisárky hodnotiť odolnosť a zraniteľnosť jednotlivých priemyselných ekosystémov. Ukazovatele budú napríklad sledovať, či je daný ekosystém či podnik závislý na malom množstve dodávateľov, čo môže zvyšovať jeho zraniteľnosť. Ďalej sa bude pozerať na to, či firma implementovala ciele a politiky, či je jej činnosť udržateľná, dodávaná načas a bez prerušení. Toto má podľa Kerstin Jorna pomôcť komplexne monitorovať stav jednotlivých hospodárskych ekosystémov a pri hodnotení zohľadniť napríklad aj snahy o dekarbonizáciu.

Nová stratégia by mala mať dve odlišné časti. Prvá je zameraná na udržanie hladkého fungovania jednotného trhu, najmä rekapitalizáciou podnikov, záchranu pracovných miest a prispôsobenie výroby novému normálu post-COVIDového sveta. Druhá časť by mala byť zameraná na pomoc pri zelenej a digitálnej transformácii európskeho priemyslu. Tiež by mala posilniť priemyselnú suverenitu EÚ a jej strategickú autonómiu. Tie si vyžadujú konkurencieschopnú priemyselnú základňu a rozsiahle investície do výskumu a inovácií, dodala Kerstin Jorna.

Budovy a doprava v EU ETS

Rok 2021 otvára koncepčnú diskusiu o európskej architektúre cien CO2 v nasledujúcej dekáde. Európsky systém obchodovania s emisiami (ETS) nefungoval efektívne v dôsledku nízkych cien uhlíka. Stabilizovali ho až reformy najmä postupné znižovanie celkového množstva povoleniek. Ďalšie reformy ho čakajú tohto roku, uvažuje sa o jeho rozšírení na sektor námornej a leteckej dopravy a obmedzení bezplatných povoleniek. Eurokomisia sa vyjadrila, že perspektívne do systému zahrnie aj oblasť stavebníctva a budov. Podobne ako uhlíkové clo by zdanenie nových odvetví malo priniesť „čerstvé“ peniaze na financovanie Fondu obnovy EÚ.

Členské štáty si teda okrem systému obchodovania s emisiami v rámci EU ETS nastavujú národné ciele znižovania emisií v sektoroch, ktoré do EU ETS nepatria. Emisie z dopravy, stavebníctva, ale aj poľnohospodárstva, odpadov a ostatného priemyslu sú v súčasnosti regulované v rámci takzvaného Spoločného úsilia členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov (Effort Sharing Regulation – ESR). Ide o odvetvia, ktoré pokrývajú hlavne malých producentov emisií a v ktorých majú právne predpisy členských štátov významnú úlohu vzhľadom na rozdielne podmienky v jednotlivých krajinách.

Tento systém by sa podľa Komisie mal zreformovať a zohľadniť nové klimatické ciele a úsilie o obnovu ekonomiky. Návrh je zatiaľ v štádiu zámeru a eurokomisia k nemu otvorila verejné konzultácie.

V reakciách v rámci verejných konzultácií sa vzácne zhodnú zástupcovia biznisu a enviroorganizácií v tom, že rozšírenie EU ETS o dopravu a budovy neprinesie rýchlejšie znižovanie emisií. Tvrdia, že zahrnutím sektorov bývania a dopravy do obchodu s emisiami stratia členské štáty motiváciu dekarbonizovať. Môže to mať negatívny vplyv na prijímanie opatrení ako sú stimuly na renováciu budov, zvyšovanie podielu obnoviteľnej energie zavedenie minimálnych noriem energetickej hospodárnosti budov a opatrení na zmiernenie energetickej chudoby.

Na zdanenie emisií z cestnej dopravy a bývania doplatia podľa firiem a zelených organizácií najmä domácnosti s nízkymi príjmami. To totiž v krátkodobom horizonte povedie k vyšším faktúram pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré si nemôžu dovoliť renovovať domy alebo vymeniť svoje autá s neekologickými motormi pred skončením ich životnosti. Náklady na zelenú transformáciu by tak niesli tí najzraniteľnejší, čo nie je v súlade s princípom spravodlivého prechodu na čistejšiu ekonomiku, ktorý garantuje Európska zelená dohoda, zhodujú sa zástupcovia biznisu a zelené mimovládky.