Komisia minula takmer pol miliardy eur na poradenské služby externých spoločností

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Wallace Woon]

Európska komisia minula medzi rokmi 2016 a 2019 najmenej 462 miliónov eur na zákazky spoločností PWC, KPMG, Deloitte a EY, ktoré sú známe aj ako Veľká štvorka. Vo viacerých prípadoch vykonávali úlohy, pri ktorých hrozil konflikt záujmov, zistil portál EURACTIV na základe dokumentov z databázy Európskej únie.

Rola externých konzultantov a poradcov pri tvorbe nových politík Európskej únie a členských štátov rastie. Poskytujú technické poradenstvo o tom, ako realizovať štrukturálne reformy, ktoré financuje Európska komisia. No v niektorých členských štátoch sa ozývajú kritické hlasy, ktorým sa ich veľký vplyv na tvorbu novej legislatívy nepozdáva.

Niektoré zo zmlúv, ktoré v poslednom čase podpísala Únia, vyvolávajú navyše podozrenie z konfliktu záujmov.

EURACTIV sa preto rozhodol hlbšie preskúmať transparentnosť finančného systému Únie, ako aj viacero dokumentov Európskej komisie.

Rastú počty zákaziek pre súkromné spoločnosti

Databáza EÚ obsahuje informácie od roku 2007. Napriek tomu, že dokumenty z prvých rokov fungovania databázy nie sú veľmi ucelené, ich informácie znázorňujú rastúci trend financií, ktoré Únia vložila do externých poradenských služieb. Tieto služby vo väčšine prípadov poskytujú práve spoločnosti takzvanej Veľkej štvorky.

V rokoch 2016 a 2019 spoločnosť KPMG obdržala najväčšiu sumu z eurofondov vrátane Európskeho rozvojového fondu – 154,84 miliónov eur. Nasledovala spoločnosť EY, ktorej Únia zaplatila 121,3 milióna eur, PWC 93,8 milióna eur a Deloitte s 92,4 milióna eur.

Shell znečisťuje Severné more zvyškami z vrtných plošín, Európska komisia protestuje

Dosah vyradených ťažobných konštrukcií na životné prostredie bude podľa britsko-holandského ropného gigantu minimálny. Demolácia základov by vraj bola „extrémne nebezpečná“.

V posledných rokoch sa tieto sumy ešte navýšili vďaka tomu, že Komisia čerpá nové prostriedky z Programu na podporu štrukturálnych reforiem.

Tento program je určený na poskytovanie technickej výpomoci členským štátom. Pomocou neho majú správne naprojektovať nové štrukturálne reformy. Samotná odborná pomoc prichádza buď priamo od odborníkov Komisie, alebo od odborníkov, ktorí sú najatí z medzinárodných organizácií, mimovládnych organizácií či súkromných spoločností.

V roku 2017, keď sa tento program prvýkrát spustil, spoločnosť EY dostala na starosti dva programy, ktorých hodnota bola 221,8 milióna eur. V ten istý rok sa ukázalo, že menej ako dve percentá zo sumy 22,5 milióna eur, ktoré Únia vyčlenila na tento program, išli súkromným spoločnostiam. Na druhej strane, viac ako polovica z fondov sa zaplatila medzinárodným organizáciám za ich výpomoc.

Od roku 2017 však angažovanosť súkromných spoločností Veľkej štvorky značne narástla. V roku 2018 obdržali z týchto fondov 11 miliónov eur z celkovej sumy 30,5 milióna eur. Najaktuálnejšie dáta, ktoré sú z roku 2019, uvádzajú, že dokopy dostali až 24,4 milióna eur za 91 reforiem, s ktorými počas toho roku pomohli. Pritom celková suma, ktorú Komisia alokovala na tento program, bola 79,4 milióna eur.

Spomedzi Veľkej štvorky dostala v roku 2019 najviac financií spoločnosť PwC (10,3 milióna eur), ktorá sa podieľala na 33 reformách. Spoločnosť EY dostala 6,7 milióna eur za 30 reforiem. Deloitte dostal 4 milióny eur za 13 reforiem a KPMG 3,4 milióna eur za 15 reforiem.

Ich príjmy od Komisie narástli aj v roku 2020, čo súvisí s tým, že celková suma programu sa vyšplhala na 84,9 milióna eur.

Očakáva sa, že táto finančná hodnota ešte porastie, keďže EÚ plánuje posilniť program Nástroj technickej podpory, ktorý je pokračovateľom Programu na podporu štrukturálnych reforiem.

V rámci nového Viacročného finančného rámca bude mať Komisia k dispozícii dokopy 864 miliónov eur na investície do štrukturálnych reforiem v rokoch 2021-2027. To znamená, že každý rok bude môcť minúť okolo 115 miliónov eur,

Najlepšie odborné skúsenosti na svete

Hovorca Komisie odôvodnil množstvo finančných prostriedkov, ktoré Komisie minula na služby konzultantských spoločnosti tým, že poskytujú „najlepšiu odbornú expertízu na svete tam, kde je to potrebné“.

Úradník ďalej podčiarkol, že Komisia udelila tieto zákazky po ukončení výberu na verejné tendre. Vybrala tie spoločnosti, ktorých ponuky boli „najlepšie a po ekonomickej stránke najviac prispôsobené požiadavkám členských štátov“.

Prostredníctvom programov na štrukturálne reformy majú tieto spoločnosti možnosť sa vyjadrovať aj na citlivé otázky ohľadom tvorby verejných politík. Medzi oblasti, v ktorých aktívne participujú, patrí aj systém fungovania justície, trh práce, polícia, zdravie a sociálne služby.

Príkladom tohto sú aktivity spoločnosti EY, ktoré vykonala v roku 2019. Napríklad Komisia si ju najala na pomoc pri reštrukturalizácii nemocničného sektoru v Estónsku, pri reforme generálneho riaditeľstva francúzskeho rezortu financií a pri posilnení odmeňovacích a podporných mechanizmov, ktoré mali za cieľ podporiť trh práce v Taliansku.

Európska komisia nebude sprísňovať normy pre zemný plyn

Dlho očakávaný plán Európskej únie na zníženie emisií metánu neprinesie prísnejšie regulácie. Vyplýva to z pracovného dokumentu, ku ktorému sa dostala agentúra Reuters.

Hovorca však tvrdí, že konzultačné spoločnosti nie sú „zodpovedné za tvorbu verejných politík“. Dodal, že Komisia je naďalej zodpovedná za poskytovanie služieb členským štátom, ktoré v konečnom dôsledku zodpovedajú za reformy. Poskytovateľ odbornej pomoci je „zodpovedný za poskytovanie poradenských služieb Komisii alebo konkrétnym primajúcim subjektom v členských štátoch“.

No viaceré zmluvy naznačujú, že tieto konzultačné spoločnosti Komisia nenajala len na výskum a testovanie produktov, či poskytovanie služieb. Dobrým príkladom tohto je spoločnosť PwC, ktorá v rámci zákazky pre Komisiu dohliadala na tvorbu komplexného investičného rámca pre spoločnosti v Írsku. Zdroje z tohto sektora priznávajú, že záverečné správy konzultačných spoločností poskytovali odporúčania na implementáciu konkrétnych politík v tejto oblasti.

Dodržiavanie daňových predpisov a Luxleaks škandál

Ďalší z kontraktov, ktorý spoločnosť PwC podpísala v 2019, sa týkal „vývoja, ustanovenia a testovania nového finančného rámca na kontrolu daní v rámci implementácie širšej reformy daňového programu“ v Belgicku.

Problém je, že PwC a ostatné spoločnosti Veľkej štvorky boli v minulosti zapojené do vypracovávania komplexných schém, ktoré mali za cieľ pomôcť viac ako 340 medzinárodným spoločnostiam s platením daní. Na toto sa prišlo až vďaka škandálu Luxleaks v roku 2014.

Za tento škandál Komisia spustila proti Belgicku konanie za porušenie svojich záväzkov a povinností, keďže z jeho daňového systému ťažili niektoré medzinárodné spoločnosti.

Hovorca potvrdil, že v prípade tejto daňovej reformy z roku 2019 PwC poskytuje iba školenia a základné informácie na tvorbu príručiek. Naopak, neposkytuje žiadne priame a konkrétne odporúčania administratíve, ako túto reformu vykonať.

Značná časť fondov je určená aj na rozsiahle projekty obchodných ciest Európskej únie v juhovýchodnej Ázii, s čím pomáha aj PwC za 8,2 milióna eur. Spoločnosť EY zas pomáha s podporou promovania ľudských práv v Pakistane za 7,9 milióna eur. Deloitte je zapojená do štúdie o online platforme, ktorá má riešiť spory, za čo dostane milión eur. PwC pomáha aj s prevenciou a bojom proti korupcii v Srbsku, za čo jej Komisia zaplatila tri milióny eur prostredníctvom viacerých zmlúv a zákaziek.

Prítomnosť Veľkej štvorky a Programu na podporu štrukturálnych reforiem, ktorý spravuje Komisia, ale zďaleka nepokrýva všetku angažovanosť poradenských spoločností v štruktúrach Európskej únie.

Niektoré ďalšie zmluvy sa týkajú služieb v oblasti IT a sú súčasťou programu Horizon 2020, ktorý je zameraný na inovácie.

KPMG: Slovensko patrí medzi štáty najviac ohrozené brexitom

Podľa štúdie poradenskej firmy KPMG patrí Slovensko medzi päť štátov Európskej únie, ktorých sa brexit dotkne hospodársky najviac. Británia je pre Slovensko jeden z najdôležitejších obchodných partnerov. V miernom ohrození je Slovensko aj z pohľadu mobility pracovnej sily.
Obchod v ohrození
Štúdia KMPG odhaduje vplyv …

Konflikt záujmov spoločnosti McKinsey

Jeden z ďalších veľkých hráčov, ktorý čerpá z Programu na podporu štrukturálnych reforiem, je aj medzinárodná poradenská spoločnosť McKinsey. V roku 2018 napríklad dostala zákazku, ktorá pozostávala zo štúdie možnosti založiť nové oddelenia na nemeckom štatistickom úrade, za ktorú dostala 880 miliónov eur.

Krátko na to podpísala McKinsey nový kontrakt o poskytovaní analýzy systémových posunov v hodnotových reťazcoch, ktoré spôsobuje umelá inteligencia. Účelom tohto bolo pomôcť malým a stredným podnikom lepšie nasmerovať svoje očakávania. Za tieto analýzy dostala 967 miliónov eur.

Tieto projekty vyvolali podozrenie z konfliktu záujmov, keďže tá istá spoločnosť bola najatá na dva protichodné účely pri tvorbe nových politík.

V prípade druhého projektu tender pôvodne uvádzal, že „jeho všeobecný cieľ je identifikovať optimálnu zmes opatrení v priemyselnom sektore, ktoré sú potrebné na rozvoj a implementáciu aplikácie umelej inteligencie európskymi malými a strednými podnikmi“.

Spoločnosť McKinsey ale tvrdí, že malé a stredné podniky netvoria väčšinu jej klientely. „Všetky naše tímy sú zaviazané prísnymi pravidlami, ktoré im neumožňujú vynášať dôveryhodné informácie o našich klientoch,“ povedala McKinsey pre portál EURACTV prostredníctvom písomnej komunikácie. Dodala, že má konzultantov, ktorí dávajú pri klientoch pozor na to, aby nevznikli žiadne konflikty záujmov.

Dokumenty, ktoré portál EURACTIV skúmal, znázorňujú, že od roku 2016 podpísala McKinsey päť kontraktov s Európskou komisiu. Aj keď McKinsey nikdy nezverejňuje identitu svojich klientov, je zjavné, že celková suma týchto zákaziek je 5,5 miliónov eur a jej súčasťou sú aj energetické projekty na Ukrajine.

V posledných mesiacoch sa navyše do popredia dostali informácie o spolupráci McKinsey s vládami Francúzska a Talianska, ktorá sa týka boja proti pandémii.

Riadenie IT projektov po novom: Štát ako prieberčivý zákazník, no s radom vlastných IT-čkárov

Peňazí z Fondu obnovy na informatizáciu verejnej správy bude na Slovensku dostatok. Odborníci sa zhodujú, že by ich štát nemal utratiť na externých konzultantov. Na zabezpečenie kvalifikovaných zamestnancov sa má v rozpočte každého informatizačného projektu vyčleniť až 15 percent financií.

Prísne preverovanie zmlúv

Európska ombudsmanka Emily O’Reilly viackrát upozornila na potenciálne konflikty záujmov, ktoré vyplývajú zo zmlúv, čo Komisia podpísala so súkromnými dodávateľmi.

Minulý november v súvislosti s prípadom BlackRoch upozornila, že Komisia by mala aktualizovať svoje usmernenia o „kontraktoch, ktoré sa týkajú procesov verejného obstarávania“. Konštatovala, že je „potrebné vyjasniť, kedy môže Komisia zamietnuť uchádzačov kvôli konfliktu záujmov, ktoré môžu mať negatívne dopad na účinnosť zmlúv“.

Narážala pritom na zákazku, ktorú Komisia zadala spoločnosť BlackRock. Táto spoločnosť, ktorá sa primárne zameriava na správu investícii, mala pre Komisiu vypracovať štúdiu o integrácii nových environmentálnych, sociálnych a vládnych cieľov v systéme bankovníctva Európskej únie.

V súvislosti s touto zákazkou sa ombudsmanka pre portál EURACTIV písomne vyjadrila, že „zmluvy v oblastiach, ktoré sa tákajú verejných politík, by mali prechádzať striktným procesov preverovania“.

„Je dôležité, aby sme zabezpečili, že verejný záujem nie je obmedzený zmluvami, ktoré vykonávajú spoločnosti s očividným záujmom o regulácie,“ doplnila kancelária ombudsmanky.

Európsky dvor audítorov a externý audítor EÚ neodpovedali na otázky portálu EURACTIV o tomto prípade.

Reakcia v Európskom parlamente

Množstvo finančných zdrojov, ktoré dostali súkromné konzultantské spoločnosti za ich poradenské služby od Únie, viacerých europoslancov „šokovalo“.

„Je neskutočné, že Komisia vyhľadáva takúto pomoc z externých zdrojov,“ poznamenal sa pre EURACTIV predseda Skupiny zelených Philippe Lamberts. „Komisia je dostatočne vybavená na to, aby fungovala riadne a sebestačne. Ak má peniaze na to, aby najímala externých poradcov, tak určite má prostriedky aj na najímanie nového personálu.“

Lambers priznal, že informácie o poradenstve Veľkej štvorky tom, ako obchádzať práve predpisy a dane, sú všeobecne známe. Práve z toho dôvodu je ich prítomnosť v procesoch tvorbe politík „veľkým konfliktom záujmov,“ ktorý škodí občanom a narúša ich dôveru v inštitúcie Európskej únie.

Odborníci vo veľkých firmách zvyčajne „nie sú zamestnanci, ktorí rozmýšľajú nezávisle, ale sú to väčšinou absolventi škôl biznisu, ktorí sa naučili neo-liberálne krédo, ktoré sa ukázalo byť opakovane nepravdivé,“ ukončil europoslanec.