Komisia navrhne zmrazenie viacročného rozpočtu EÚ

Komisia pri príprave budúceho sedemročného rozpočtu čelí dvom protichodným tlakom. Na jednej strane skupina čistých prispievateľov reprezentovaná Veľkou Britániou, Francúzskom a Nemeckom požaduje úspory a zmrazenie úniového rozpočtu, na druhej strane s Lisabonskou zmluvou prišli nové kompetencie Únie, ktoré treba z niečoho financovať.

Oficiálny štart diskusií by mal začať tento týždeň na stretnutí kolégia komisárov. Takéto stretnutie sa bežne zmestí do jedného dňa, no v tomto prípade predseda Európskej komisie José Manuel Barroso rezervoval dva dni – stredu aj štvrtok. Podľa pozorovateľov v Bruseli možno teda očakávať, že diskusia bude búrlivá.

Následne začnú vyjednávania s členskými štátmi a Európskym parlamentom. Vzhľadom na náročnosť a kontroverznú povahu záležitosti je veľmi pravdepodobné, že rokovania budú zdĺhavé. Kompromis však treba nájsť do konca roku 2012.

Čistí prispievatelia chcú zmrazenie

Veľká Británia, Nemecko, Fínsko a Holandsko na decembrovom summite vyzvali k zmrazeniu budúceho sedemročného rozpočtu EÚ. Požadujú, aby v čase všeobecného uťahovania opaskov Únia nasledovala príklad členských štátov a začala tiež šetriť.

Nemecko z pozície najväčšieho prispievateľa s navrhovaným zmrazením súhlasí. Za je i Francúzsko. Škrtať chce hlavne v rozpočte európskej kohéznej politiky, z ktorej EÚ dotuje rozvoj najmä menej vyspelých regiónov prevažne v nových členských štátoch, vrátane Slovenska.

Podľa dostupných informácií sa Komisia chystá poslúchnuť žiadosť čistých prispievateľov. Budúci sedemročný rozpočet by teda mal podľa očakávaní ostať na rovnakej úrovni ako ten súčasný. Modelom sa zrejme stane rozpočet na rok 2012, v ktorom sa počíta so záväzkami vo výške 1,12 % hrubého národného dôchodku (HND) a platbami vo výške 1,01 % HND. Pokiaľ by sa tento vzorec uplatnil na celé obdobie 2014 -2020, celkový objem platieb by oproti súčasnému obdobiu 2007 – 2013 klesol. Dnes objem platieb dosahuje 1,06 % HND. Výška záväzkov by sa v porovnaní so súčasným stavom nezmenila.

Na otázku slovenského EurActiv-u, či sa premiérka Iveta Radičová postaví na stranu obhajcov obmedzenia viacročného rozpočtu jej hovorca Rado Baťo v polovici decembra minulého roka reagoval zdôraznením, že o číslach chcú diskutovať až po dosiahnutí dohody na politických cieľoch.

Víťazi a porazení

Základné charakteristiky na strane výdavkov sa zrejme veľmi meniť nebudú. I v budúcnosti Komisia počíta s výrazným podielom výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku a kohéznu politiku. Boj bude skôr o to, v ktorej z týchto oblastí sa bude viac škrtať. Kým Poľsko sa otvorene ohradzuje voči škrtom v rozpočte na regionálnu politiku, Francúzsko či Taliansko protestujú proti úsporám v agropolitike.

K znižovaniu výdavkov však určite dôjde. Komisia totiž počíta so zvyšovaním výdavkov na migračnú politiku, vnútro, výskum a inovácie alebo na spoločnú zahraničnú politiku, kde EÚ získala vďaka Lisabonskej zmluve viac právomocí.

Diskusie sa budú týkať aj britského rabatu a ďalších korekčných mechanizmov, ktoré si v minulosti vyjednali čistí prispievatelia s tým, že z rozpočtu EÚ nedostávajú to, čo doň vkladajú.

Záujmy členských štátov idú však v tomto zmysle proti myšlienke solidarity a spoločného európskeho záujmu a inštitúcie Únie, ktoré sa s logikou národných záujmov snažia bojovať, preto hľadajú spôsob, ako vplyv štátov potlačiť. Jednou z možností je väčšia centralizácia európskych financií, druhou odstránenie súčasných korekčných mechanizmov, ktorých hlavným symbolom je práve britských rabat.

Nové zdroje

Vášne nebudú chýbať ani pri rozhovoroch o nových vlastných zdrojoch v podobe celoeurópych daní. Tieto zdroje by mohli postupne nahradiť príspevky členských štátov, ktorých povaha podľa Komisie krajiny len podnecuje k požiadavke, aby sa im peniaze vrátili späť.

Tlak štátov je dôsledkom spôsobu, akým sa dnes európsky rozpočet napĺňa. Členské štáty ho v súčasnosti priamymi príspevkami zo štátnych rozpočtov, ktorých výška sa odvíja od HND, napĺňajú z troch štvrtín.

Komisia by však chcela vplyv krajín obmedziť a z úniovej pokladnice urobiť nástroj, z ktorého sa financuje európsky záujem a nie záujmy jednotlivých členov.

Novým zdrojom by podľa neho mohla byť európska daň z pridanej hodnoty, energetická daň alebo daň z príjmov právnických osôb, prípadne daň z finančných transakcií, z leteckej dopravy alebo z aukcií emisných povoleniek.

Toto sú však len návrhy. Nové zdroje by podľa Komisie mali byť v každom prípade najviac tri. Každý členský štát by do rozpočtu EÚ z týchto daní odvádzal podiel zodpovedajúci jeho HND, podobne, ako to dnes funguje s priamymi odvodmi zo štátnych rozpočtov.