Komisia sťahuje siete okolo Orbána

Rozhodnutie Komisie je ďalším úderom pre maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorému už pred dvoma týždňami komisári oznámili, že krajina stratí časť eurofondov ak systematicky nezníži deficit krajiny.

Aj keď európska exekutíva nevidí súvislosť medzi vysokým deficitom a novou problematickou legislatívou ktorú podrobuje analýze, hovorkyňa Komisie Pia Ahrenkilde Hansenová priznala, že otázky týkajúce sa nezávislosti maďarskej centrálnej banky môžu ohroziť „preventívnu pomoc“, o ktorú Budapešť požiadala Úniu a MMF ako poistku proti možným problémom s financovaním.

"Podmienky pre akúkoľvek debatu ohľadom finančnej pomoci neboli zatiaľ splnené," uviedla Hansenová. "Najprv potrebujeme objasniť problémy, až potom sa môžeme rozprávať o pomoci."

Komisia očakávala od Maďarska premietnutie záväzkov týkajúcich sa nezávislosti centrálnej banky do zákonov a tiež dátumy, kedy by tieto zákony vstúpili do platnosti, povedala Hansenová.

Taktiež žiada vysvetlenia týkajúce sa odmeňovania prezidenta centrálnej banky.

Rýchly proces

Komisia reagovala na vysvetlenia, ktoré dostala 17. februára v Budapešti veľmi promptne. Tie dostala mesiac po tom, čo začala konanie k legislatgíve platnej od 1. januára 2012.

Práve preto, že zákony sú už v platnosti, považuje Komisia tento problém za neodkladný. Maďarská vláda vydala stanovisko, v ktorom tvrdí, že "90% ich vysvetlení bolo Komisiou akceptovaných".

Stanovisko končí vetou: "Vláda je pripravená pokračovať v dialógu s EK o doteraz nevyriešených otázkach".

Európska exekutíva poslala v januári Maďarsku tri upozornenia, čo je prvá fáza v európskom konaní pre porušenie. Najnovšie vydala dve "odôvodnené stanoviská", čo je druhá fáza v priestupkovom konaní, ktorého výsledkom môže byťposunutie problému na Európsky súdny dvor.

Komisia sa zaoberala predovšetkým nezávislosťou úradov, ktoré majú na starosti ochranu osobných údajov a dôchodkovým vekom sudcov. Dva listy žiadali objasnenie nezávislosti súdnictva a centrálnej banky.

Priestupkov je možno viac

Zdroje z prosterdia EK uviedli, že jediný očividný problém s nezávislosťou centrálnej banky sa týka platu jej prezidenta, ktorý chce vláda okresať. Maďarská vláda tvrdí, že má zodpovedať platu ostatných štátnych zamestnancov.

Dôležitejší je však permanentný spor medzi centrálnou bankou a vládou. EK nedôveruje ani tvrdeniu Budapešti, ktoré hovorí, že zníženie veku odchodu do dôchodku pre sudcov zo 70 na 62 rokov platí pre celú administratívu. Podľa EK je to diskriminačné.

Problémom s úradom pre ochranu osobných údajov je zase náhla výmena jeho šéfa. Komisia žiada aj informácie o zmenách v štatúte úradu.

Kontroverzný mediálny zákon, ktorý nie je predmetom priestupkového konania, maďarská vláda konzultovala s ústavným súdom a Európska komisia v tejto otázke čaká na ďalší vývoj.

Ďalšie porušenia sa pravdepodobne týkajú "krízových zákonov", ktoré prijala Orbánova vláda a ktoré ovplyvňujú zahraničné firmy a banky. V decembri 2010 podalo 15 európskych firiem EK sťažnosť o mimoriadne uvalených daniach, ktoré podľa nich ohrozujú ich aktivity.

Európsky parlament paralelne preveruje, či situácia v Maďarsku nedáva dôvod na aktiváciu článku 7. Lisabonskej zmluvyô. EK tento proces sleduje a je pripravená poskytnúť potrebné infomácie.

Podľa čl.7 Lisabonskej zmluvy môže porušenie ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právnych noriem a rešpektu pre ľudské práva stáť členský štát suspendovanie alebo stratu hlasovacieho práva v Rade EÚ. To by znamenalo, že Maďarsko môže stratiť práva vyplývajúce z členstva. Pred takýmto rozhodnutím však môže Rada štát vypočuť a prípadne vysloviť odporúčania.

Pozície:

Líder ALDE, Guy Verhofstadt: "Podporujeme rozhodnutie EK jednať proti Maďarsku v oblastiach, kde nedostatočne reagovalo. No EK musí vyriešiť jadro problému a jeho následky. Maďarsko by malo prestať s hrou na mačku a myš snahou získať čas. Priestupkové konanie sa začalo a bude aj dokončené."

Joseph Daul, predseda EPP komentoval rozhodnutie EK pokračovať vo vyšetrovaní  dôchodkového veku sudcov a ochrany dát v Maďarsku: "EPP plne podporuje dnešný posudok EK a vyzýva Maďarsko, aby si splnilo svoje záväzky odstrániť všetky nejasnosti týkajúce sa európskeho práva a noriem. Najjednoduchšia cesta, ako ukázať, čo pre nás znamená právny štát, je spomenúť si čo sa stane, keď nevládnu zákony. Žiadam premiéra Orbána aby zabezpečil, že všetko, čo nie je v súlade so štandardami EÚ bude upravené ako on sám prisľúbil v EP. "

Skupina Greens/EFA privítala rozhodnutie, no vyjadrila tiež obavu, že EK ignoruje znepokojenie s ústavnými zmenami, ktoré vedú k zníženiu demokracie v Maďarsku.

Jeden z predsedov EFA, Daniel Cohn-Bendit sa po oznámení vyjadril: "EK urobila správne, keď zareagovala na "reformy" ohrozujúce nezávislosť súdnictva a ochrany dát. Avšak sústreďujúc sa na tieto problémy aj naďalej ignoruje ústavné zmeny, ktoré sú v rozpore so základnými hodnotami, na ktorých je postavená EÚ a ktoré má EK povinnosť brániť. "

Európski socialisti a demokrati vyjadrili poľutovanie nad konštatovaním Komisie, že vysvetlenia maďarskej vlády ohľadom troch kontroverzných zákonov nestačili na odstránenie pochybností o ich kompatibilite s európskou legislatívou a hodnotami.

Ich podpredsedníčka Sylvie Guillaume  po rozhodnutí EK pokračovať v zrýchlenom priestupkovom konaní povedala: „Nanešťastie, rozhodnutie EK potvrdilo naše obavy a fakt, že argumenty pána Orbána neboli dostatočne presvedčivé, aby dokázali kompatibilitu týchto zákonov s európskou legislatívou.“

Marie-Christine Vergiat zo skupiny  GUE/NGL nazvala postup EK „malým krokom správnym smerom“. Vergiat kritizovala EK, že nebrala do úvahy názor Benátskej komisie a podpredseníčku komisie Viviane Reding, ktorá má na starosti spravodlivosť a základné ľudské a občianske práva, za to, že sa neanalyzovala porušenia základných práv „v Maďarsku a inde.“

Ďalšie kroky:

·      16.-17. marec: Benátska komisia Rady Európy vydá definitívne stanovisko k stave demokracie v Maďarsku

·      7. apríl: termín, do ktorého musí Maďarsko reagovať na "odôvodnené stanoviská" a listy EK