Komisia v správe o Slovensku poukazuje na slabé inštitúcie a korupciu

Protikorupční demonštranti na bratislavskom proteste. [EPA/JAKUB GAVLAK]

Európska komisia si všíma, že vnímanie korupcie a dôvera v súdnictvo na Slovensku patrí medzi najhoršie v celej Európskej únii. Pochvalu udelila za stúpajúce tempo hospodárskeho rastu a klesajúcu nezamestnanosť.

Európska komisia v stredu predstavila svoj každoročný Zímný balíček Európskeho semestra.  Jeho súčasťou sú správy o hospodárskej a sociálnej situácii v jednotlivých krajinách. Brusel v nich hodnotí národné reformy v príslušných politikách a pokrok v plnení doporučení, ktoré krajinám adresoval v predošlom cykle.

„Pozitívny hospodársky vývoj na Slovensku vytvára šancu pre vyriešenie zvyšných štrukturálnych výziev a zvýšenie rastového potenciálu,“ konštatuje na úvod správy Komisia.

Dobré hodnotenie si Slovensko vyslúžilo vďaka niektorým makroekonomickým ukazovateľom, či legislatívnym a strategickým opatereniam.

https://twitter.com/ZEKvSR/status/971371261329801222

Varovný prst, naopak, dvíha nad kvalitou verejnej správy, úrovňou školstva, či zlým výberom daní. Žiadny pokrok slovenská vláda nedosiahla pri presadzovaní legislatívy v boji proti korupcii.

„Vo všeobecnosti, snahy o zastavenie korupcie vo verejnej sfére sú obmedzené, pričom hlvnou prekážkou sú  inšitucionálne limity a poilitická vôľa,“ píše sa v správe.

Verejná správa

Kým vlani správa vyzdvihovala hlavne makroekonomické ukazovatele, tento rok Slovensko dostalo plusové body za prijatú legislatívu a stratégie na zlepšenie výkonu verejnej správy. V správe z roku 2017 Komisia upozorňovala na slabé výsledky v kľúčových oblastiach ako školstvo a zdravotníctvo, trh práce, vymožiteľnosť práva, či boj proti korupcii.

Slovenská vláda podľa tohtoročného dokumentu odpovedala prijatím legislatívy a stratégií, ktoré reflektujú minuloročné odporúčania Komisie. Ako príklad uvádza zákon o štátnej službe, zákon o verejnom obstarávaní či protischránkový zákon.

https://twitter.com/ZEKvSR/status/971392797524811776

Tento rok však vidí hlavný problém v ich implementácií, ktorú brzdia slabé inštitúcie a korupcia.

Žiadny pokrok v boji proti korupcii

Brusel privítal prijatie zákona na ochranu oznamovateľov korupcie, pripomína však, že vnímanie korupcie slovenskou verejnosťou sa dlhodobo nemení. Napriek tomu, že si Slovensko v celosvetovom rebríčku Transparency International od roku 2012 polepšilo o niekoľko priečok, vo vnímaní skorumpovanosti verejnej správy je na chvoste európskej dvadsaťosmičky – negatívnejšie ju vnímajú len v Grécku, Maďarsku, Bulharsku, Chorvátsku a Rumunsku.

Boj proti korupcii je zároveň jedinou oblasťou, v ktorej slovenská vláda počas roka nezaznamenala „žiadny pokrok“. Inými slovami, „členský štát dôveryhodne neoznámil ani neprijal žiadne opatrenia na riešenie odporúčaní pre jednotlivé krajiny“.

„Nenastal nárast v štatistike počtu odsúdených a korupčné prípady týkajúce sa vysokopostavených politikov či veľkých verejných zákaziek nie sú poriadne vyšetrené. Naopak, dochádza k znižovaniu ľudských zdrojov v korupčných prípadoch na úrovni špeciálnej prokuratúry,“ píše sa v správe.

https://twitter.com/ZEKvSR/status/971379987218657280

Podobným spôsobom Brusel hodnotí aj stav slovenského súdnictva a systém verejného obstarávania. V obidvoch oblastiach hovorí o známkach zlepšenia. V prípade verejných súťaží ale zároveň pripomína „praktiky narušujúce hospodársku súťaž“, pri justícii vyjadruje „obavy o jeho nezávislosť“.

„Slovenská republika je stále členským štátom s najnižším hodnotením vo vnímaní nezávislosti súdneho systému,“ pripomína európska exekutíva.

Dobré časy nás stále nepribližujú západu

Správa Komisie pripomína výsledky zimnej hospodárskej prognózy, v ktorej pre Slovensko odhaduje v tomto roku ekonomický rast na úrovni štyroch percent HDP. Ak by sa jej predpoveď naplnila, rýchlejšie tempo rastu v rámci v EÚ by mal zaznamenať len ostrovný štát Malta.

Hospodársky rast sa však len veľmi pomaly premieta do reálnej hospodárskej konvergencii k európskemu priemeru, ktorá v minulý rok podľa Komisie „stagnovala“. Očakávané zvyšovanie tempa ekonomického rastu by ale v nasledujúcich rokoch „malo zvýšiť šancu Slovenska na obnovenie konvergencie“.

Inštitút finančnej politiky: Slovensko dobieha Západ, no pomalšie ako pred krízou

Napriek rýchlejšiemu hospodárskemu rastu ako vo zvyšku Európskej únie, sa slovenské HDP na obyvateľa už štyri roky nepriblížilo priemeru Európskej únie. Inštitút finančnej politiky vysvetlil, ako je to možné. 

Brusel konštatuje, že Slovensko sa k vyspelejším krajinám približuje pomalšie aj v dôsledku nízkeho využívania európskych štrukturálnych fondov.

Od slovenskej vlády tiež očakáva, že dobré ekonomické časy využije na prijímanie ďalších štrukturálnych reforiem a znižovanie deficitu verejných financií a štátneho dlhu.

Verejné financie

Napriek tomu, že Slovensko patrí do skupiny rozpočtovo disciplinovanejších krajín EÚ, Komisia od slovenskej vlády očakáva, že dobré ekonomické časy využije na ďalšie znižovanie deficitu verejných financií a štátneho dlhu ako aj na prijímanie štrukturálnych reforiem.

Rovnako ako minulý rok, aj v tohtoročnej správe Komisia udelila pochvalu projektu Hodnoty za peniaze.

Rozpočtové príjmy z výberu daní sa Slovensku v posledných rokoch darí zvyšovať, čo prípomína aj dokument Komisie. Napriek tomu tu nájdeme pripomienku, že daňová medzera pri výbere dani z pridanej hodnoty je aj naďalej jedna z najvyšších v celej Únii. Štát na DPH ročne vyberá o 29,4 percenta peňazí menej, ako by podľa zákona mohol.

Komisia predpovedá Slovensku najvyšší ekonomický rast z krajín V4

Zvýšené tempo hospodárskeho rastu povedie k nárastu miezd. Klesať bude naopak nezamestnanosť, deficit verejných financií i verejný dlh.

Správa na viacerých miestach poukazuje na pretrvávajúce regionálne rozdiely. Prejavujú sa na nerovnomernom rozmiestnení investícií, veľkých nerovnostiach na trhu práce či na rozdielnej ekonomickej situácii obyvateľov na východe a západe.

„Regionálne ekonomické rozdiely sú vysoké. Reálny HDP na osobu bol v roku 2015 trikrát vyšší v bratislavskom regióne ako vo východných regiónoch,“ približuje Komisia v správe.

Brusel, samozrejme, pozitívne vníma pokračujúci pokles miery nezamestnanosti na historicky najnižšie úrovne.

Pracovný trh a vzdelanie

Pochvalu si vláda vyslúžila za Akčný plán v oblasti dlhodobej nezamestnanosti. Podiel ľudí registrovaných na úradoch práce dlhšie ako dva roky je však stále druhý najvyšší v EÚ (45 percent).

Veľkým problémom však ostáva prehrievanie slovenského pracovného trhu. Nedostatok pracovnej sily súvisí s veľkým množstvom ľudí s nedostatočnou kvalifikáciou a pokračujúcim odlivom kavlifikovaných pracovníkov do zahraničia.

„Ťažkosti s obsadzovaním pracovných miest hlási až 44 percent zamestnávateľov, a je to výrazné hlavne v oblasti informačných a komunikačných technológií,“ uviedla Ľudmila Majláthová zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku s upresnením, že tento problém je najvýraznejší na západe Slovenska.

https://twitter.com/ZEKvSR/status/971377379766566912

Nedostatok pracovnej Komisia spája s úrovňou a štruktúrou školského systému na Slovensku. „Uskutočnňujú sa reformy v školstve a odbornom vzdelávaní, no kvalita a rovnosť vo vzdelávacom systéme zostáva aj naďalej závažným problémom.“

Správa poukazuje na zhoršujúce sa výsledky žiakov v medzonárodných zrovnaniach. Všimla si tiež, že na študijné výsledky má veľký vplyv to, z akého prostredia deti pochádzajú. S tým úzko súvisí aj pretrvávajúca diskriminácia rómskych detí vo vzdelávaní, z ktorých až 22 percent navštevuje osobitné školy.