Kompromis s Varšavou a Budapešťou oddiali uplatňovanie mechanizmu právneho štátu

Na archívnej snímke je poľský premiér Mateusz Morawiecki, nemecká kancelárka Angela Markel, maďarský premiér Viktor Orbán a holandský premiér Mark Rutte. [Európska únia]

Lídri EÚ majú na stole kompromis, ktorý s Poľskom a Maďarskom dohodlo nemecké predsedníctvo Rady EÚ. Krajiny stiahnu svoje veto rozpočtu Únie a Plánu obnovy za cenu odkladu účinnosti mechanizmu právneho štátu do času, kým ho neposúdi Súdny dvor EÚ.

Kompromis, ktorý je popísaný v návrhu záverov Európskej rady, nemení nič na samotnom znení nariadenia o mechanizme právneho štátu. Na druhej strane dodáva výklad, ktorý čiastočne obmedzuje jeho uplatňovanie.

Lídri EÚ sa vo štvrtok a piatok (10. a 11. decembra) stretávajú na summite v Bruseli, kde musia toto znenie odobriť.

„Máme na stole predbežnú dohodu o rozpočte EÚ a podmienkach jeho čerpania,“ povedal novinárom poľský prezident Andrzej Duda po rokovaniach s českým prezidentom Milošom Zemanom. „V tejto chvíli prebiehajú rokovania. Táto dohoda je výsledkom úsilia poľskej a maďarskej strany, ako aj nemeckého predsedníctva,“ dodal podľa tlačovej agentúry AFP.

Nemecku, ktorého predsedníctvo Rady EÚ končí 31. decembra, sa na poslednú chvíľu podarilo s Budapešťou a Varšavou dohodnúť na dodatočnej deklarácii k novému mechanizmu právneho štátu.

Návrh záverov Európskej rady najprv všeobecne konštatuje, že mechanizmus nemôže byť použitý „svojvoľne“, jeho aplikácia „bude objektívna, spravodlivá, nestranná a založená na faktoch“ ako aj to, že „zabezpečí spravodlivý proces, bez diskriminácie a rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi“.

Upresňuje, že zmyslom nariadenia o mechanizme právneho štátu je chrániť rozpočet EÚ a zdroje z Plánu obnovy a ich správny finančný manažment.

Európskej komisii ukladá kompromisná deklarácia domácu úlohu.

Mechanizmus právneho štátu nebude skôr ako v roku 2022

„Komisia vypracuje a prijme usmernenia a metodiku, ako bude implementovať toto nariadenia a vyhodnocovať jeho účinnosť,“ píše sa v deklarácii. „Usmernenia budú prijaté na základe podrobnej konzultácie s členskými štátmi.“ Dôležitá je najmä zmienka o tom, že v prípade, že bude nariadenie spochybnené pred Súdnym dvorom EÚ, budú tieto usmernenia finalizované až po jeho rozsudku. Kým sa tak nestane, Komisia nenavrhne žiadne (sankčné) opatrenia.

Budapešť a Varšava majú medzičasom v pláne mechanizmus poslať na Súdny dvor EÚ.

Európska komisia tak nebude môcť aktivovať mechanizmus skôr ako v roku 2022, kedy sa uskutočnia parlamentné voľby v Maďarsku.

V poľskej vláde vzniká kvôli blokovaniu rozpočtu Únie konflikt

Poľský premiér v reakcii na vyjadrenia svojho koaličného partnera Jarosława Gowina odmieta, že by Poľsko menilo pozíciu.  

Deklarácia tiež hovorí, že mechanizmus sa bude uplatňovať len vtedy, ak nemožno európske peniaze ochrániť lepšie napríklad uplatnením nariadenia o spoločných ustanoveniach pre európske fondy (Common Provision), finančného nariadenia alebo prostredníctvom  tzv. infringementu (konanie o porušení povinností vyplývajúcich z európskeho práva). Všetko sú to právne nástroje, ktoré ma Únia už dnes k dispozícii.

Podľa súčasného znenia mechanizmu právneho štátu môže byť čerpanie fondov EÚ pozastavené, ak sa pri ich čerpaní preukáže korupcia, konflikt záujmov či nedostatočná nezávislosť súdov.

Deklarácia spresňuje, že výpočet faktorov, ktoré môžu viesť k spusteniu sankcií v nariadení, treba vnímať ako uzavretý zoznam.

Uplatnenie mechanizmu má byť tiež proporčné. To znamená, že sa musí zohľadniť miera škody či rizika pre európsky rozpočet. Navyše musí existovať priama kauzálna súvislosť medzi porušeniami princípov právneho štátu a negatívnym dôsledkom pre finančné záujmy Únie. „Iba zistenie, že došlo k porušeniu princípov právneho štátu, nestačí na spustenie mechanizmu,“ hovorí deklarácia.

Premiéri Maďarska a Poľska, Viktor Orbán a Mateusz Morawiecki, dlhodobo tvrdia, že mechanizmus zasahuje do ich národnej suverenity. Vo verejnosti vyvolávajú dojem, že bude nástrojom, ktorý proti nim chce Únia použiť v prípade odlišných postojov k problémom ako sú migrácia a práva LGTBI ľudí.

Stáli predstavitelia členských štátov preberali znenie deklarácie na rokovaní výboru COREPER, v stredu (9. decembra) večer. Väčšina členských štátov je ochotná akceptovať, že o právnom štáte rozhodne Súdny dvor EÚ. Nie všetky krajiny k nemu zaujali konkrétne stanovisko, ale viacero členských štátov pochválilo prácu nemeckého predsedníctva.

Slovenský premiér Igor Matovič pri príchode na summit v krátkosti uviedol, že je rád, že sa našiel kompromis, čo umožní, že ostane viac času na iné body agendy lídrov, ktorej dominujú najmä klimatické ciele.