Koniec uhlia vo V4: Správny čas je teraz

Mozaika v českom meste Karviná, kde sa ťaží uhlie. [EPA-EFE/Lukáš Kaboň]

Slovenský plán prechodu od uhlia bol schválený na regionálnej úrovni, chýba však termín ukončenia jeho spaľovania. Česko a Maďarsko nemajú detailné programy, v Poľsku otázkou nie je „Ako?“, ale „Či?“.

Článok vznikol v spolupráci s českou a poľskou redakciou EURACTIV a maďarským think tankom Political Capital ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Napriek stabilnému poklesu ťažby a spotreby v posledných desaťročiach ostáva uhlie jedným z hlavných palív v Európskej únii. Stále zabezpečuje štvrtinu produkcie elektriny. Ťaží sa v 41 regiónoch v 12 štátoch Únie. Uhoľné bane a elektrárne dávajú prácu asi 240 tisíc ľuďom.

Zo 41 uhoľných regiónov je 10 v krajinách Vyšehradskej skupiny, 6 v Poľsku.

Európska únia mobilizuje členské štáty k útlmu uhlia v snahe splniť kľúčový cieľ Parížskej dohody – udržať otepľovanie pod 2 stupňami Celzia, najlepšie pod 1,5 stupňom. Aj keď tento cieľ je považovaný za ambiciózny, experti na celom svete ho označujú za jediný možný.

Hrozba roztápajúcich sa ľadovcov na póloch či vyhynutia tučniakov cisárskych, ľadových medveďov, alebo korálových útesov však pre tisícky ľudí v uhoľných regiónoch znie abstraktne a vzdialene. Boj proti klimatickým zmenám ich totiž môže stáť prácu. Iba v poľskom Sliezsku  ich žije 80 tisíc.

(Chýbajúce) plány útlmu

Paradoxne to bolo práve hlavné mesto Sliezska, Katowice, ktoré vlani v decembri hostilo globálny klimatický summit COP24. Poľsko prizvalo hlavy štátov a premiérov, aby sa podpísali pod Deklaráciu solidárneho a spravodlivého prechodu, ktorá volá po férovom vyrovnaní sa s baníkmi a komunitami zasiahnutými útlmom. Pod deklaráciu sa podpísali lídri 24 krajín, vrátane lídrov V4. Deklarácia však vyzerá dobre iba na prvý pohľad. Keď sa na ňu think-tank Bankwatch pozrel bližšie, označil ju za „fatamorgánu“.

Chýbajú totiž detaily. Úlohou deklarácie bolo ukázať svetu poľský záväzok bojovať proti klimatickej zmene a prejsť na zelenú ekonomiku. Tesne pred summitom však poľská vláda dokázala opak, keď predstavila nový návrh energetickej stratégie 2040. Ten naznačuje, že aj v roku 2030 bude Poľsko vyrábať 60 percent energie z uhlia. Národná koordinátorka skupiny Bankwatch pre Poľsko Izabela Zygmuntová podotkla, že uhlie dnes tvorí približne 80 percent poľského energetického mixu.

Poľský prezident otvoril COP24: Využívanie uhlia neprotirečí ochrane klímy

V klimatickej politike ideme pomaly a niekedy dokonca opačným smerom, varoval v poľských Katoviciach šéf OSN. Summit má nastaviť pravidlá pre napĺňanie cieľov Parížskej dohody.

Buďme úprimní: spravodlivý prechod nie je možný bez toho, aby sa prechod vôbec uskutočnil.

Ako vyzerá prechod od uhlia v ďalších krajinách V4? Združenie environmentálnych mimovládok Climate Action Network Europe (CAN Europe) zamerané na boj proti klimatickým zmenám analyzovalo útlm uhlia v rôznych európskych krajinách. Hoci žiadna vyšehradská krajina nemá stanovený pevný dátum, kedy využívanie uhlia skončí, Maďarsko a Slovensko sa umiestnili v polovici rebríčka. Česká republika a Poľsko – spolu s Bulharskom, Nemeckom, Gréckom a Rumunskom – skončili na jeho chvoste.

Lídri V4: Maďarsko a Slovensko

V Maďarsku uhlie tvorí okolo desiatich percent energetického mixu. Budapešť sa k plánu útlmu uhlia zatiaľ neodhodlala. V národnom energetickom a klimatickom pláne (NECP) však hovorí, že v roku 2030 by uhlie malo hrať dramaticky menšiu úlohu. Nahradiť by ho malo jadro. Už dnes sú vo výstavbe dva nové bloky jadrovej elektrárne Paks II. Bezpochyby sa tým nesplní ochranársky sen, ale stále to znamená útlm uhlia. Seriózne a otvorené diskusie o útlme zatiaľ neprebehli, aktualizovaná verzia Národnej energetickej stratégie 2030 sa bude schvaľovať túto jeseň.

Alex Botárová z Maďarskej asociácie pre ochranu prírody tvrdí, že „NEPC znižuje produkciu elektriny z uhlia do roku 2030, ale neuvádza nijaké konkrétne politiky a podporné opatrenia, ktoré by tento výsledok mali priniesť.“

Stabilné dodávky elektriny: V4 verí v jadro a uhlie

Nad konvenčnými zdrojmi elektriny sa vo vyšehradských krajinách nezmráka. Počítajú s nimi aj v budúcnosti.

Na Slovensku uhlie tvorí asi 20 percent energetického mixu. Bratislava sa do roku 2023 zaviazala prestať dotovať ťažbu uhlia. Podľa vágneho plánu by ťažba mala celkom ustať do roku 2027. V prípade Slovenska stojí za to zmieniť, kto sa v rámci energetickej transformácie uchádza o štátne dotácie. Pôvodný plán útlmu dotácií uvádzal projekty iba jedinej súkromnej baníckej spoločnosti.

„Našťastie po verejnom tlaku občianskej spoločnosti a obcí slovenská vláda v schválenej verzii tento bod vymazala,“ hovoria Lýdia Knažovičová a Juraj Melichár zo združenia Priateľov Zeme-CEPA, zelenej mimovládky, ktorá je súčasťou CEE Bankwatch Network.

Česko: Uhoľné regióny zaostávajú

V prípade Českej republiky a Poľska sa dá predpokladať, že v roku 2030 bude uhlie stále mať stále pomerne veľké zastúpenie vo výrobe elektriny. Krajiny nepreukazujú nijakú alebo iba veľmi malú vôľu utlmiť uhlia do roku 2030.

Česko chce nasledovať nemecký príklad a vytvoriť „uhoľnú komisiu“, ktorá by mala vypracovať jasný časový rámec nahradenia uhlia a iných fosílnych palív obnoviteľnými zdrojmi a jadrovou energiou. Podľa ministra životného prostredia Richarda Brabca „uhoľná éra“ v Českej republiky skončí v roku 2040. Uhlie predstavuje asi polovicu českého energetického mixu.

Český minister o novej atómke: V porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi sú náklady zanedbateľné

ŠPECIÁL / Rozhodnutie českej vlády o financovaní nového jadrového zdroja sa posunulo o štyri mesiace, pretože som jej nechcel predložiť variant, ktorý je science fiction hovorí pre euractiv.sk TOMÁŠ HÜNER.

V Česku sú tri uhoľné regióny. Čierne uhlie sa ťaží v Moravskosliezskom kraji na východe krajiny. Hnedouhoľné bane sa nachádzajú v Ústeckom a Karlovarskom kraji na severozápade. Všetky tri regióny patria k najzaostalejším v Česku. Ich úroveň HDP a disponibilného príjmu sú pod národným priemerom. Nezamestnanosť priemer prevyšuje. Kvalita vzduchu patrí k najhorším v krajine. Nepomáha ani fakt, že väčšinu produkcie a zamestnanosti zabezpečuje niekoľko veľkých ťažobných spoločností. Na stole sú už však strategické plány cieliace na reštrukturalizáciu procesu.

Český program RE:START je vlajkovou loďou európskej platformy spravodlivého prechodu. Financovaný je zo štátneho rozpočtu aj z európskych štrukturálnych fondov v rámci Platformy EÚ pre európske regióny v prechode. Európska komisia ho označila za dobrý príklad pre ďalšie uhoľné regióny v Európe. Peniaze idú hlavne na regeneráciu starých, nepoužívaných ložísk v mestách a obciach, ale tiež na podporu zamestnanosti a vzdelávania.

Slovensko: Spaľovanie uhlia pokračuje

Slovensko ťaží uhlie takmer výlučne na hornej Nitre v Trenčianskom samosprávnom kraji. Trenčiansky kraj je takisto súčasťou európskej platformy pre uhoľné regióny pod hlavičkou Komisie. Ťažba tu začala na začiatku 20. storočia a dnes od nej závisí asi štyritisíc pracovných miest. Ďalších tri tisíc miest je na ťažbu naviazaných nepriamo.

Transformácia hornej Nitry sa začala ako iniciatíva Komisie. Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý má na starosti energetickú úniu a je nominantom vládnej strany Smer-SD, osobne viedol prvé rokovania o prechode v roku 2017. Široko diskutovaný akčný plán prechodu schválil 12. júna trenčiansky regionálny parlament, vláda by mu mala dať zelenú ešte v priebehu leta. Prechod by mal byť financovaný z eurofondov aj zo štátnej kasy.

Aktivista: Slovensko patrí k najpokročilejším, ale chýba mu plán pre úplný útlm uhlia

Deklaráciu o spravodlivej uhoľnej transformácii, ktorú v Katoviciach predstavilo poľské predsedníctvo COP24, podpísala aj slovenská vláda. Pre ALEXANDRA MUSTATU je len pózou.

Podporu dostanú ťažobné spoločnosti, ktoré predčasne ukončia produkciu, a baníci či ďalší pracovníci, ktorí v dôsledku útlmu stratia prácu. Tieto financie sa tiež využijú na tvorbu nových pracovných miest, pravdepodobne aj v ťažobnej spoločnosti. Na Slovensku je však jeden väčší problém.

„Na východe krajiny sa nachádza ďalšia uhoľná elektráreň, ktorá uhlie dováža z Ukrajiny. Ukončenie štátnej podpory ťažby sa jej nedotkne,“ upozorňuje analytik Bankwatch Alexandru Mustata. Nová Environmentálna stratégia 2030 iba vágne spomína, že produkcia elektriny z uhlia by sa mala skončiť do roku 2030.

Maďarsko: Chýba viac diskusie

V Maďarsku je iba jeden relevantný uhoľný región – Severné Maďarsko. Región, kde sa dnes ťaží prevažne lignit, považuje Alexa Botárová za územie stelesňujúce priemyselnú krízu. V uplynulých 30 rokoch je región svedkom sociálne neférového prechodu.

Bane sa zavreli, ťažký priemysel upadol, prišli veľké nadnárodné spoločnosti, ktoré ľudí zamestnali v priemysle a službách. Mnoho mladých ľudí s univerzitným vzdelaním oblasť opustilo, čo bráni jeho rozvoju. Inovácie a podiel malých a stredných podnikov je tu pod národným priemerom.

V4 dáva prednosť megalomanským projektom pred čistou energiou

Politici v krajinách Vyšehradskej skupiny uprednostňujú tradičné zdroje energie ako uhlie a jadro pred obnoviteľnými alternatívami, ktoré vedú k energetickej sebestačnosti. Európska únia je dnes jediná, kto to môže zmeniť, píše ADA ÁMON.

Vysoká je naopak energetická chudoba. Najhoršie sú na tom vidiecke oblasti okolo hlavného mesta regiónu, Miškolcu. Rozvoj obnoviteľných zdrojov odštartovali nadnárodné spoločnosti. Mestá a obce na podobný krok nemajú kapacity ani prístup k financovaniu.

V minulých rokoch niektoré súkromné spoločnosti otvárali malé lignitové bane v Borsode. Botárová zdôrazňuje, že vyťažený lignit je mimoriadne nízkej kvality, predať ho je možné iba domácnostiam na kúrenie. To prispieva k zhoršenej kvalite ovzdušia. Lignit využíva k vykurovania asi 100 tisíc domácností.

V Maďarsku pritom stále neprebieha nijaká konštruktívna debata o spravodlivom prechode. Sociálne dialógy zväčša iniciujú miestne a národné občianske združenia, ktoré sa zaoberajú kvalitou vzduchu, alebo tie, ktoré bojujú proti investíciám do lignitu a iných fosílnych palív.

Poľsko: Bez účasti miestnych

Vyššie spomenutá poľská deklarácia spravodlivého prechodu podčiarkuje „význam participatívneho a reprezentatívneho procesu sociálneho dialógu zahŕňajúceho všetkých sociálnych partnerov“. V realite je to však vo všetkých spomenutých krajinách a regiónoch ťažšie. Poľsko je príkladom krajiny, ktorá jednala v rozpore s pekne znejúcimi slovami, napriek tomu, že práve Varšava deklaráciu iniciovala.

„Vláda sama poslala zoznam projektov, čo nie je v súlade s partnerským princípom zakotveným v európskom práve, ktorý zabezpečuje, aby rozhodovací proces o použití štrukturálnych fondov zahŕňal relevantných lokálnych hráčov,“ skonštatoval Mustata. Takýto postup nie je ani v súlade s poľskou deklaráciou.

Uhlie sa pre Poľsko stáva pridrahým. Plánuje jadrovú elektráreň

Poľsko ide cestou ostatných krajín V4. Novú atómku chce spustiť do roku 2029.

Poľský región Sliezsko je najväčším európskym uhoľným regiónom so 150-ročnou priemyselnou históriou. Takisto je súčasťou európskej platformy pre uhoľné regióny v prechode. Kvôli rozsahu ťažby je aj rozsah prechodu asi desaťnásobne väčší ako vo zvyšku krajín V4. Uhoľný sektor tu zamestnáva asi 80 tisíc ľudí.

Do regiónu zatiaľ z regionálneho operačného programu v rámci platformy natieklo iba 120 miliónov eur. Zamerané boli na mestskú infraštruktúru, čisté ovzdušie a prípravu bývalých banských lokalít pre investície. Pre porovnanie, z českého programu RE:START odišlo do regiónov už 2,3 miliardy korún (88 miliónov eur). Výška príspevkov v Poľsku naznačuje, že národná vláda z energetickým prechodom v blízkej budúcnosti nepočíta.

Mýtus, ktorý upevňuje status quo

Hoci Varšave plán útlmu ťažby uhlia chýba, téma naberá na politickom význame. Sčasti za to môže celoeurópska debata o budúcnosti zloženia energetických mixov, ktoré majú pomôcť splniť ambície Parížskej dohody o klíme. Diskusiu spustili ochranári, ale s blížiacim sa koncom ťažby uhlia stúpajú aj obavy zástupcov priemyslu. Diskusia sa tiež venuje kvalite vzduchu. Z 50 najznečistenejších miest v Európe sa 33 nachádza v Poľsku.

„Existujúce lignitové bane, ktoré sú v súčasnosti zodpovedné za asi polovicu poľskej uhoľnej výroby, by mali byť vyčerpané okolo roku 2030. K nejakej forme prechodu preto Poľsko bude tak či onak prinútené. Otázkou ostáva ako ho Varšava zvládne. Zamestnanosť v sektore je stále relatívne vysoká, hlavne z regionálneho hľadiska. Väčšina baní je koncentrovaná v Sliezsku, ktoré bude niesť najväčšiu záťaž prechodu od uhlia. Predošlé skúsenosti so znižovaním pracovných miest v sektore ukazujú, že môže viesť k intenzívnejším sociálnym problémom a k dlhodobej nezamestnanosti medzi bývalými baníkmi. Nebezpečenstvo hrozí hlavne v prípade, ak prechod nebude dostatočne dobre pripravený a adresovaný verejnými politikami,“ sumarizuje správa „Uhoľná transformácia v Poľsku“.

Poľský minister: Stredná trieda je pripravená zaplatiť za elektromobil

V Poľsku sme naozaj odhodlaní bojovať za čistú klímu, povedal na COP24 Krzysztof Tchórzewski. Do roku 2021 má sieť nabíjacích staníc pokrývať celú krajinu.

Tejto mozaike však chýba jeden dôležitý kúsok. Sliezsko je v skutočnosti prosperujúcim regiónom s nízkou nezamestnanosťou (s výnimkou enkláv s dlhodobo sociálne vylúčenými časťami obyvateľstva ako v Bytome) a diverzifikovanou ekonomikou. Zygmuntová považuje za mýtus, že región stelesňuje poľský uhoľný priemysel, za mýtus, ktorý slúži na ospravdelnenie status quo.

Analytička podotýka, že v oblasti východného Veľkopoľska, ktoré je skutočne závislé na lignitových baniach, chýbajú baníkom základné garancie od štátu. Jedným z dôvodov je, že bane vlastní súkromná spoločnosť (ZE PAK), ktorá nemá prístup k podpore od štátu. Tieto podniky drancujú miestnu pôdu a devastujú poľnohospodársky sektor. Experti poukazujú na výnimočnú úroveň sociálneho dialógu medzi regionálnymi úradmi a lokálnymi komunitami v regióne. To však na záchranu ľudí pred dopadmi úpadku uhoľného sektoru nestačí.

Marginalizovaná zelená politika

Marek Józefiak z poľskej vetvy Greenpeace uviedol ďalšie argumenty proti využívaniu a ťažbe uhlia: „Časom sa zhoršujú geologické podmienky, čím cena ťažby rastie. Poľsko konštantne znižuje objem uhlia v zemi, kvôli čomu sa zvyšuje závislosť na importe. Takisto rastie cena elektriny, ktorá sa z uhlia vyrába, cena obnoviteľných zdrojov sa naopak znižuje.“

Poľský energetický sektor závisí na politických rozhodnutiach. Súčasná prouhoľná koalícia v parlamente je deštruktívna pre energetické spoločnosti, ktorých akcie na burze dnes dosahujú vrchol. Jozefiak hovorí, že najväčšia poľská energetická spoločnosť Tauron už naznačuje odchod. Tvárou tvár bankrotu minulý týždeň oznámila obrat v investičnej politike smerom k obnoviteľným zdrojom.

Vyšehrad je mŕtvy. Nech žije Vyšehrad+ pre obnoviteľné energie

V4 ignoruje klimatické hrozby, snaží sa o predĺženie spaľovania fosílnych palív a nedodržiava limity znečistenia ovzdušia. Tento trend chce zvrátiť platforma Vyšehrad+ pre obnoviteľné zdroje, píše ADA ÁMONOVÁ.

„Ak je úpadok ťažby v blízkej budúcnosti nezastaviteľný, prečo sú potom vlády V4, hlavne tá poľská, tak pomalé pri adopcii jedinej racionálnej voľby?“ pýta sa Zuzana Vondrová, analytička Českého centra pre dopravu a energie.

Jedným z dôvodov je marginalizácia zelených skupín a zelenej politiky konzervatívnymi vládami stredoeurópskych krajín. V Maďarsku po viditeľnom úspechu zelených strán v Európe začala byť klimatická zmena označovaná za „trik elít“, ktorého cieľom je prekryť problém migrácie. V iných krajinách naratív nejde až takto hlboko, avšak boj s klimatickou zmenou naďalej vnímaný ako privilégium najbohatšej vrstvy spoločnosti. Prvý argumentom je energetická suverenita, a to napriek rastúcej závislosti na dovoze energií vrátane uhlia, druhým ochrana pracovníkov.

Markoekonomické okno príležitosti

Všetky tieto argumenty sú politickej povahy, nijaký sa však nepretavuje do skutočnej podpory pracovníkov uhoľného sektoru. Dokopy v krajinách V4 v uhoľnom sektore pracuje okolo 100 tisíc zamestnancov. Spolu so svojimi rodinami a komunitami tvoria významnú časť voličov. Ten ďalej mobilizujú odbory, ktoré sú síce otvorené čistým uhoľným technológiám, ale nie úplnému koncu uhlia. Podpora technológií zachytávania a skladovania uhlíka (CCS) však len predĺžia neudržateľné status quo.

Dnes je správny čas začať spravodlivý prechod. „Nízka nezamestnanosť a nedostatok pracovných síl predstavujú makroekonomické okno príležitosti k hladkému prechodu veľkého počtu zamestnancov z jedného sektoru do druhého,“ tvrdí Zygmuntová.

Ako zabezpečiť útlm uhlia? Päť kritérií spravodlivej transformácie

Dlhodobá európska klimatická stratégia by mala zohľadniť dopady dekarbonizácie v jednotlivých odvetviach a regiónoch. Platforma Európskej komisie, aká funguje pre uhlie, by sa mala rozšíriť o dopravu alebo poľnohospodárstvo, píšu LISA FISCHEROVÁ a REBEKKA POPPOVÁ.

„Ak Poľsko dnes túto príležitosť zmešká, možno ho čaká ďalšia vlna bolestivého, neriadeného zatvárania baní, aká prišla v 90. rokoch,“ varuje. Situácia v ďalších krajinách V4 je podobná. „Vyšehradské krajiny môžu byť priekopníkmi projektov úspešných prechodov. Je to v ich najlepšom záujme,“ tvrdí Andrzej Blachowicz z neziskovej organizácie Climate Strategies.

Rozhodnej politike v tejto oblasti bráni politická väzba na štvorročné volebné cykly, nie na občanov. Skutočné dodržiavanie Sliezskej deklarácie o solidarite a spravodlivom prechode však môže adresovať obidve tieto výzvy v rovnakom čase. Šťastný koniec môže čakať občanov, podniky, kvalitu vzduchu aj politikov, ktorí sa k zmene odhodlali.