Kormidla španielskej vlády sa chopí proeurópsky socialista Pedro Sánchez

Expremiér Mariano Rajoy stúpa po schodoch k svojmu nasledovníkovi v čele španielskej vlády Pedrovi Sánchezovi. [EPA-EFE/JAVIER LIZON]

Pedro Sánchez je prvým premiérom v španielskej histórii, ktorému sa do čela exekutívy podarilo dostať vďaka takzvanému konštruktívnemu vysloveniu nedôvery.

Éra španielskeho politika Mariana Rajoy zrejme definitiívne skončila. Po ôsmich rokoch od svojho nástupu do funkcie predsedu vlády dnes (1. júna) členovia dolnej komory španielskeho parlamentu vyjadrili nedôveru jeho vláde. Nohy mu podkopla korupčná kauza desaťročia, ktorej hlavnými aktérmi boli jeho spolustraníci z Ľudovej strany (Partido Popular, PP).

Vo funkcii ho nahradí 46-ročný ekonóm zo Španielskej socialistickej a robotníckej strany (Partido socialista Obrero Espaňol, PSOE) Pedro Sánchez.

Nová kapitola španielskej demokracie

„Je mi cťou zanechať Španielsko v lepšej kondícii, v akej som ho preberal,“ lúčil sa týmito slovami Mariano Rajoy s členmi Kongresu poslancov, dolnej komory španielskeho parlamentu, ktorí krátko predtým rozhodli o jeho konci na premiérskej stoličke. „Pre dobro Španielska vám všetkým prajem veľa šťastia,“ dodal za búrlivého potlesku poslancov 63-ročný politik.

Odvolávanie premiéra v Španielsku sa riadi takzvaným konštruktívnym vyjadrením nedôvery. To znamená, že návrh na „odvolanie“ aktuálneho premiéra musí obsahovať aj meno jeho nasledovníka.  Ten sa automaticky stane novým predsedom vlády, ak za vysloevenie nedôvery zahlasuje absolútna väčšina –- 176 poslancov dolnej komory.

Za koniec vlády Mariana Rajoya hlasovalo 180 poslancov. Medzi nimi boli zástupcovia strán z celého politického spektra: najsilnejšej opozičnej strany PSOE (84), krajne ľavicovej Podemos (67), Valencijskej koalície Compromís (štyria poslanci) ale aj katalánskych separatistov (17 hlasov), baskických nacionalistov (sedem hlasov) a jedného poslanca z Kanárskych ostrovov.

Proti vysloveniu hlasovali vládni ľudovci (134 poslancov), strana Ciudadanos, ktorá zaisťovala podporu menšinovej Rajoyovej vlády (32 mandátov), ​​Navarrská strana UPN (dvaja poslanci) a jeden asturijský poslanec.

„Chcem byť prvým, kto Pedrovi Sánchezovi zablahoželá. Prijmem ako demokrat výsledok hlasovania, hoci nesúhlasím s tým, čo sa tu deje,“ vyhlásil Rajoy po hlasovaní.

Ide vôbec o prvé úspešné vyslovenie nedôvery v modernej demokratickej španielskej histórii. Za posledných štyridsať rokov sa však o osude vlády hlasovalo len trikrát.

Rovnako premiérovo sa novým predsedom vlády nestal poslanec zákonodárneho orgánu, kvôli čomu sa Sánchez nemohol zúčastniť piatkového hlasovania a nebude môcť hlasovať ani na zvyšných plenárnych zasadnutiach dolnej komory.

„Demokracia v Španielsku dnes obrátila list. Začína sa etapa, ktorá prinavráti dôstojnosť inštitúciám. Je čas, aby sme na základe zodpovednosti, dialógu a konsenzu postavili pracovali na rovnosti a na budovaní štátu, ktorý nenechá nikoho napospas osudu.

Osudová kauza

Návrh na odvolanie Rajoya predložila Španielska socialistická a robotnícka strana, najsilnejší opozičný subjekt, na konci minulého týždňa. Spravila tak po tom, čo španielske súdy uznali Ľudovú stranu a jej vysokých predstaviteľov vinnými za korupciu.

Takzvaná kauza Gürtel (nemecký preklad priezviska jedného z hlavných aktérov) je jeden z najväčších korupčných škandálov v novodobej španielskej histórii. Týka sa rozsiahlej siete, v rámci ktorej vplyvní podnikatelia za úplatky dostávali od funkcionárov Ľudovej strany lukratívne verejné zákazky. Najskromnejšie odhady hovoria, že štát takto prišiel o 120 miliónov eur.

Dôležitým momentom celého prípadu bolo, keď Španielsky najvyšší súd spochybnil dôveryhodnosť výpovede samotného premiéra Mariana Rajoya, ktorý pred sudcami tvrdil, že nemá vedomosť o žiadnom nekalom konaní jeho spolustraníkov.

„Svedkovia nie sú dostatočne dôveryhodní na to, aby vyvrátili získané dôkazy,“ píše sa v rozsudku. Justícia tak dala za pravdu španielskej prokuratúre, ktorá vzniesla pochyby ohľadom výpovedi vrcholných predstaviteľov ľudovcov.

Súd rozhodol o uväznení viacerých osôb napojených na vládnu stranu, vrátane jej bývalého pokladníka, Luisa Bárcenasa, ktorý by si mal za mrežami odsedieť tridsaťročný trest.

Rozsudok podľa lídra radikálne ľavicového hnutia Podemos Pabla Iglesiasa dokázal, že Rajoy bol na čele „strany delikventov“.

„Verdikt je len zámienka na zakrytie skutočného dôvodu snahy o vyslovenie nedôvery. Tým je túžba pána Sáncheza získať post predsedu vlády bez toho, aby musel vyhrať voľby,“ snažil sa pred poslancami zvrátiť svoj pád Mariano Rajoy.

Neľahká situácia

Sánchez sa členom PSOE oficiálne stal v roku 2007. O sedem rokov sa po prvýkrát dostal do čela strany.

Jeho politická kariéra pritom v roku 2016 visela na vlásku. Ako lídrovi jednej z dvoch najsilnejších strán sa mu ani raz nepodarilo vyhrať parlamentné voľby. V roku 2015 skončili socialisti druhí na páske. Vtedajší španielský kráľ Sáncheza napriek tomu požiadal o zostavenie vlády, čo sa mu ale nepodarilo.

V následných predčasných voľbách v roku 2016 socialisti zaznamenali vôbec najhorší volebný výsledok v histórii, čo následne viedlo aj k jeho odchodu z postu predsedu strany.

Úspešný príbeh Španielska pokračuje. Peniaze z eurovalu naďalej spláca s predstihom

Španielsky dlh v Európskom stabilizačnom mechanizme bude menší o ďalších päť miliárd eur. Madrid požiadal o schválenie predčasnej splátky siedmykrát v rade. 

Keď sa v tom istom roku zvolení poslanci za PSOE zdržali pri dôležitom hlasovaní o dôvere pre menšinovú vládu Mariana Rajoya, čím mu otvorili dvere k moci, Sánchez zložil svoj poslanecký mandát.

V máji minulého roku sa však Pedro Sánchez nečakane vrátil do hry, keď po víťazstve v straníckych primárkach opäť zasadol do čela najsilnejšej opozičnej strany. Cestu na vrchol mu potom otvorilo rozhodnutie španielskej justície v kauze Gürtel.

Nový predseda španielskej vlády si uvedomuje, že jeho kabinet bude stáť na vratkých nohách. Strany, ktoré sa postarali o vyslovenie nedôvery Marianovi Rajoyovi, nie sú prirodzenými spojencami socialistov. Viac ako programové prieniky ich spája opozícia voči osobe bývalého premiéra.

Európske smerovanie ostane zachované

Novému lídrovi španielskej exekutívy už k zvoleniu stihli zablahoželať európski lídri. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker listom pogratuloval Sánchezovi a vyjadril „dôveru, že španielska vláda bude aj naďalej prispievať k budovaniu silnejšej, súdržnejšej a spravodlivejšej Európskej únie.“ Šéf Komisie tiež privítal Sánchezov prísľub, že sa bude riadiť rozpočtom prijatým ešte za vlády jeho predchodcu.

Zároveň avizoval, že je pripravený na dialóg s novým katalánskym lídrom Quimom Torrom, aby sa spoločne pokúsili upokojiť situáciu v severovýchodnej provincii.

S blahoželaním sa pripojil aj predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý Sáncheza privíta na jeho premiérovom summite EÚ už na konci júna (28 až 29. júna).

Sánchez už vopred ohlásil, že Španielsko bude pod jeho vedením dodržiavať všetky záväzky, ktoré vyplývajú z členstva v EÚ. Pred svojim nástupom do veľkej politiky pôsobil ako politický poradca v Európskom parlamente a všeobecne je považovaný za proeurópskeho politika.

Španielska socialistická a robotnícka strana je členom Európskehj strany socialistov a jej europoslanci sú členmi frakcie Progresívnej aliancie Socialistov a demokratov.