Krajiny V4 sa otvárajú zahraničnej pracovnej sile. Záujem majú len o konkrétne profesie

Ministerstvo sociálnych vecí, práce a rodiny SR vypracovalo zoznam 182 profesií, ktoré čelia akútnemu nedostatku pracovnej sily. Okrem technických pracovných miest (automobilové, mechanické) zahŕňajú špecializovaný lekársky personál (ortopédi, chirurgovia, zdravotné sestry). [David Tadevosian/Shutterstock]

Akútny nedostatok pracovnej sily núti vlády vyšehradských krajín zmeniť svoj odmietavý postoj k migrácii. Snažia sa zjednodušiť administratívu pri zamestnávaní cudzincov či prilákať naspäť tých, ktorí odišli študovať alebo pracovať do západnej Európy. 

Článok vznikol v spolupráci s českou a poľskou redakciou EURACTIV a maďarským think tankom Political Capital ako súčasť projektu VisegradInfo.eu.

Veľká časť obyvateľstva vyšehradských krajín po vstupe do EÚ v roku 2004 predpokladala, že  sa ch životná úroveň veľmi rýchlo vyrovná tej západnej. Platy v regióne však stále ostávajú nižšie ako v starých členských štátoch. Českí, maďarskí, poľskí a slovenskí robotníci preto využili možnosť voľného pohybu a odišli za prácou do bohatších krajín, ako je Nemecko alebo Veľká Británia.

Vyššia mzda a istota zamestnania

Túto šancu využili aj stovky tisíc maďarských občanov. Maďarské ministerstvo hospodárstva síce odhadlo, že v zahraničí pracuje zrhuba 300 tisíc Maďarov, no Centrálny štatistický úrad (KSH) a ekonomický portál Portfolio, ktoré použili údaje viacerých členských štátov, hovoria o viac ako 600 000 osobách.

Kolegovia, nie konkurenti. Europarlament schválil smernicu o vysielaní pracovníkov

Slovenskí pravicoví europoslanci smernicu nepodporili. Vidia za ňou diskrimináciu a možnú stratu pracovných miest.

Väčšina z nich podľa týchto údajov žije v Nemecku, ale viac ako päťtisíc Maďarov si pre svoj život vybralo napríklad Dánsko. Tento trend sa zintenzívnil najmä po roku 2009, kedy výsledkom zhoršujúcej sa hospodárskej situácie v Maďarsku bol prudký rast nezamestnanosti. Nájsť si prácu v niektorých odvetviach sa stalo veľmi náročné, pričom reálne mzdy klesali, vysvetľuje Gergely Tardos, analytik z OTP, najväčšej komerčnej banky v Maďarsku.

K tejto situácii prispelo viacero dôvodov. Medzi tie hlavné patrí skutočnosť, že Nemecko a Rakúsko otvorili svoje pracovné trhy, zatiaľ čo v maďarskom systéme sociálneho zabezpečenia došlo k viacerým zmenám – znížili sa dávky v nezamestnanosti a zrušil sa predčasný odchod do dôchodku. Podľa Tardosa je však hlavnou motiváciou práve vyššia mzda a istota zamestnania.

Obavy z brexitu

Takisto Poľsko čelilo problému veľkého odchodu obyvateľov do zahraničia. Situácia na poľskom trhu práce sa ale v súčasnosti zlepšuje a záujem o vysťahovanie vo všeobecnosti klesá. Podľa správy o pracovnej migrácii Poliakov, ktorú uverejnila najväčšia poľská personálna agentúra The Work Service, len 8 percent respondentov plánuje opustiť krajinu kvôli nedostatku práce. Až 40 percent respondentov uviedlo, že dobrá situácia na poľskom trhu práce znižuje ich motiváciu k vycestovaniu. Tri štvrtiny Poliakov dokonca absolútne odmietajú možnosť odchodu za prácou do zahraničia – ide o najvyšší počet za posledné štyri roky.

Správa od The Work Service tiež ukazuje, že Poliaci najčastejšie cestujú do Nemecka (31 percent), Holandska (15 percent) a Spojeného kráľovstva (6 percent). Obavy z dopadov brexitu spôsobili, že Spojené kráľovstvo spadlo z druhej priečky na tretiu. Nielen Poliaci, ale aj Slováci s obavami čakajú, ako budú vyzerať nové pracovné a životné podmienky vo Veľkej Británii.

Ekonomická migrácia sa mení aj na Slovensku. Po prvýkrát od vypuknutia hospodárskej krízy v roku 2009 prišlo na Slovensko viac ľudí, ako z neho v roku 2016 odišlo. V minulom roku bolo toto číslo ešte vyššie, keďže na Slovensko prišlo 15 tisíc ľudí, medzi ktorými boli rodení Slováci, ale aj cudzinci hľadajúci zamestnanie. Výsledky analýzy sú založené na údajoch zo zdravotných poisťovní.

Odliv študentov

Napriek viacerým priaznivým číslam Slovensko naďalej neúspešne bojuje s masívnym odlivom študentov. Nedávny prieskum medzi takmer 500 vysokoškolskými študentmi z 18 univerzít, ktorý viedla Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach, ukázal, že až 23,4 percent vysokoškolských študentov plánuje Slovensko opustiť na viac ako rok alebo natrvalo. Každý siedmy študent si pritom vyberá univerzitu v inej krajine.

V zahraničí študuje približne 14 percent slovenských študentov, čo je jeden z najvyšších podielov v rámci Európskej únie. Viac ako 20 tisíc z nich pritom študuje na univerzitách v Českej republike. Dôvod je jednoduchý. Predpokladá sa, že vysokoškolské vzdelávanie susednom Česku je kvalitnejšie. České univerzity navyše dovoľujú mladým Slovákom študovať v ich materinskom jazyku. Slovenské univerzity ako aj celá krajina však trpia – strácajú najbystrejších študentov, čo zákonite prispieva k prepadu kvality slovenského školstva.

Europoslanci odsúhlasili 500 miliónov pre boj s nezamestnanosťou mladých

Európsky parlament schválil navýšenie rozpočtu Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých. Do roku 2020 sa rozpočet iniciatívy zvýši o 1,2 miliardy eur.

Slováci, ktorí v zahraničí hľadajú predovšetkým pracovné uplatnenie, však pred Českou republikou uprednosťnujú Rakúsko. Podľa štúdie Európskej únie o mobilite pracovných síl v rámci EÚ z roku 2017, sú ekonomické faktory pravdepodobne silnejšie ako jazyková podobnosť.

Blízkosť Nemecka

Česi odchádzajú najmä z regiónov, ktoré sa nachádzajú v blízkosti hraníc s Nemeckom. Českých pracovníkov väčšinou lákajú nielen vyššie mzdy, ale aj nemecký sociálny systém, ktorý zahŕňa napríklad príspevok na deti (kindergeld). Zvlášť viditeľným trendom je odliv mladých lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov. Bežnou praxou sa stalo štúdium na bezplatných štátnych univerzitách a následný odchod za prácou do zahraničia kvôli vyšším platom.

Nemecké firmy pochopili, že musia myslieť na rodinný život zamestnancov

Za posledných 10 rokov sa v Nemecku zvýšil podiel otcov na materskej z 3 na 36 %. JEKATERINA RUDOLPH vysvetľuje, ako sa pro-rodinné politiky stali pre firmy zdrojom úspor a výhodou v boji o kvalifikovanú pracovnú silu.

Ako však uviedol výkonný riaditeľ Únie zamestnávateľských zväzov Českej republiky Vít Jásek, odliv pracovnej sily v Českej republike nepredstavuje až taký veľký problém. Na pomerne nízku úroveň pracovnej emigrácie podľa neho výrazne vplýva rast českých miezd. Do rozhodovania ľudí ale zasahujú aj iné faktory, ako je jazyková bariéra, cestovanie a blízkosť rodiny. Emigrácia z týchto dôvodov často pre nich nie je natoľko atraktívna.

Ukrajina, Mongolsko, Filipíny

Čoraz naliehavejším problémom v Česku je, naopak, momentálny nedostatok pracovnej sily – najmä manuálnych pracovníkov a kvalifikovaných odborníkov. Vláda sa preto snaží prilákať ľudí zo zahraničia. Okrem iniciatív, ako je napríklad zosúladenie požiadaviek trhu práce so so sytémom vzdelávania, existuje aj špeciálny program, ktorý pomáha českým firmám zamestnať ľudí z Ukrajiny. „Režim Ukrajina“ bol spustený v roku 2016 a v máji tohto roku sa jeho kapacita takmer zdvojnásobila. Ministerstvo práce a sociálnych vecí informovalo, že podobný program plánuje spustiť aj pre Mongolsko alebo Filipíny, pretože dopyt po pracovníkoch každoročne stúpa.

Ondruš: V niektorých okresoch potrebujeme na trhu práce cudzincov

Predstava ministerstva práce je, aby išlo o vykrytie nedostatku, ktorý je aktuálny. Následne bude snaha túto pracovnú silu čo najskôr nahradiť slovenskými zamestnancami.

Pre českých zamestnávateľov by bolo oveľa jednoduchšie zamestnať českých občanov, nakoľko cudzincom musia zabezpečiť ubytovanie, jazykové vzdelávanie a stravu. Nemajú pritom žiadnu záruku, že pracovník zostane v ich spoločnosti dlhodobo. Napriek tomu sa zahraniční pracovníci nepovažujú za príťaž, ale za pridanú hodnotu, ako to zdôraznil výkonný šéf Únie zamestnávateľských zväzov.

Dopyt českých firiem by mohli čiastočne vyriešiť aj nízkokvalifikovaní pracovníci alebo ženy. Matky, ktoré sa snažia vrátiť po materskej dovolenke do práce sa potýkaju s nedostatkom materských škôl a neflexibilnému pracovnému času. Relatívne vysoká nezamestnanosť pracovníkov s nízkou kvalifikáciou je tiež otázkou, ktorú je potrebné vyriešiť – napríklad prostredníctvom aktívnych politík trhu práce zameraných na túto skupinu.

182 profesií

Slovenský a český pracovný trh sa v súčasnosti veľmi podobajú. Úroveň nezamestnanosti na Slovensku je na historickom minime – 5,4 percenta (máj 2018). V krajine, ktorá má 5,5 milióna obyvateľov, je nezamestnaných menej ako 150 tisíc ľudí. Z je bez práce viac ako štyri roky asi 40 tisíc ľudí, no aj toto číslo postupne klesá.

Zamestnanosť v Únii láme historické rekordy. Platí to aj pre Slovensko

Nezamestnanosť v Európskej únii klesá. Medziročne si prácu našlo viac ako štyri milióny ľudí. Počet ľudí bez práce stále klesá aj na Slovensku.

V západných regiónoch Slovenska je úroveň nezamestnanosti dokonca nižšia a v skutočnosti je tu akútny nedostatok pracovnej sily. Tak ako česká vláda, aj tá slovenská musela administratívne zjednodušiť zamestnávanie cudzincov z tretích krajín.

Ministerstvo sociálnych vecí, práce a rodiny SR vypracovalo zoznam 182 profesií, ktoré čelia akútnemu nedostatku pracovnej sily. Okrem technických pracovných miest (automobilové, mechanické) sa na zozname nachádza aj špecializovaný lekársky personál (ortopédi, chirurgovia, zdravotné sestry). V týchto profesiách by sa mal uľahčiť postup pre zamestnávanie cudzincov. V porovnaní s ostatnými krajinami V4 platili doteraz na Slovensku najprísnejšie pravidlá.

Krátkodobá mobilita

V Poľsku tvoria najpočetnejšiu pracovnú silu Ukrajinci. Podľa organizácie poľských zamestnávateľov „Pracodawcy RP“ ich bolo v roku 2016 až 1,2 milióna. Výskum poľskej pracovnej agentúry Personel Service, ktorá sa zameriava na ukrajinských pracovníkov, tiež ukazuje, že zamestnanci z Ukrajiny sú v súčasnosti zamestnaní až v 39 percentách veľkých podnikov. Najväčší počet zamestnancov z Ukrajiny pôsobí vo výrobe (18 percent) a službách (15 percent). Vzhľadom na ich rastúci príliv z ostatných rokov sa predpokladá, že ich počet bude pribúdať aj v iných odvetviach a na vyšších pozíciách.

Zo štatistiky o migrácii pracovných síl v rámci EÚ vyplýva, že spomedzi nových členských krajín, ktoré do Únie vstúpili v roku 2004, je hlavnou cieľovou destináciou Poľsko. Prílev migrantov do Poľska sa od roku 2009 zdvojnásobil, no vysoký je aj odliv pracovnej sily. Druhou najdôležitejšou cieľovou krajinou je Česká republika. Tu sa však prílev pracovníkov od roku 2009 prakticky nemení.

Nad vyslanými pracovníkmi bude bdieť Európsky úrad práce

Úprava pravidiel o vysielaní pracovníkov sa v marci posunula od ďalšieho štádia. Európska komisia medzičasom prirpavuje aj novú agentúru, ktorá má podporiť správne zavádzanie aj tejto legislatívy v členských štátoch.

Nevyužitý potenciál

Počet zahraničných pracovníkov dynamicky rastie aj v Maďarsku. Aj napriek tomu, že vláda strany Fidesz neustále bojuje proti prisťahovalectvu, v roku 2017 získalo pracovné povolenie viac ako 10 tisíc občanov tretích krajín. Péter Ákos Bod, bývalý šéf maďarského rezortu priemyslu, pripomína, že vládne politiky zamerané na podporu maďarských menšín žijúcich v susedných krajinách viedli k silnej a neplánovanej pracovnej migrácii ľudí, ktorí chcú v Maďarsku získať prácu alebo sa tu rovno usadiť.

Maďarské firmy sa pri verbovaní pracovníkov zo zahraničia sústredia na Srbsko, Ukrajinu a Rumunsko. Srbskí či ukrajinskí pracovníci v oblasti informačných technológií, vodiči a odborníci v stavebníctve môžu byť dokonca zamestnaní aj bez pracovného povolenia. Mnohí pracovníci z týchto krajín však nemajú potrebnú odbornú kvalifikáciu a sú zamestnávaní nelegálne alebo na sezónne práce v poľnohospodárstve či pohostinstvách. Občanov tretích krajín, ktorí majú povolenie na prácu, navyše skôr lákajú bohatšie európske štáty.

„Návrat domov“

Prilákanie zahraničných pracovníkov prostredníctvom zjednodušenia procesu zamestnávania sa stalo spoločnou stratégiou krajín V4. Existuje však aj niekoľko iniciatív, ktoré by mali prilákať vysťahovaľcov, aby sa vrátili domov. Slovenská vláda navrhla plán „komplexného“ prístupu k podpore prípadných navrátilcov so zoznamom opatrení, ktoré už prijali rôzne ministerstvá. Jedným z nich bol pilotný projekt v prvej polovici roku 2018 nazvaný, ktorý sa zameral na vysokokvalifikovaných pracovníkov žijúcich v Spojenom kráľovstve. Riaditeľka Ústavu finančnej politiky Ministerstva financií Lucia Šrámková povedala, že počet Slovákov, ktorí volia návrat domov sa zvyšuje a môže byť čiastočným riešením pre nedostatok pracovných síl.

#neutekám z východu – príležitostí je stále viac!

TLAČOVÁ SPRÁVA / Medzinárodné a slovenské firmy ponúknu viac ako 150 pracovných miest na 15. ročníku trhu práce AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach.

Česká republika či Poľsko nemá žiadne vládne iniciatívy zamerané na emigrantov. Maďarsko sa ale snažilo prilákať svojich občanov pracujúcich v zahraničí prostredníctvom pilotného programu „Vráť sa domov“. Kampaň sa začala v roku 2015 a zamerala sa na ľudí, ktorí emigrovali do Veľkej Británie a Severného Írska. Tým Maďarom z ostrovov, ktorí boli ochotní vrátiť sa domov, sa vláda prostredníctvom tohto projektu pokúsila pomôcť s opätovným presídlením s hľadaním práce aj miesta na bývanie. Program pracoval s rozpočtom 340 t isíc eur, no do Maďarska sa vďaka nemu vrátilo iba 105 osôb.