Kto sa bojí „zlého“ Ruska? Každý piaty Slovák, Čech alebo Maďar vníma Rusko pozitívne

Protest v Prahe proti hybridnej vojne, február 2019. [EPA-EFE/Martin Divisek]

Na základe analýz miliónov príspevkov v diskusiách bežných občanov Slovenska, Česka a Maďarska na sociálnych sieťach experti tvrdia, že politiku Kremľa pozitívne vníma 21 percent príspevkov. Najnegatívnejšie ovplyvnila ruský imidž v strednej Európe anexia Krymu.

Štúdia maďarského think-tanku Political Capital vyšla 10. apríla v spolupráci s výskumníkmi z Čiech a Slovenska. Na základe analýz miliónov príspevkov v diskusiách na sociálnych sieťach vytvorili analytici metódu, ktorou zisťovali, ako sa slovenskí, českí a maďarskí používatelia vyjadrujú o Rusku.

Výrazne negatívne v nich Rusko vníma 46 percent a neutrálne približne 33 percent diskutujúcich. Približne každý piaty obyvateľ stredoeurópskeho regiónu vidí Moskvu pozitívne.

V priemere sa najviac negatívnych príspevkov voči veľmoci objavuje v Čechách, najviac pozitívnych príspevkov je na Slovensku.

Ruský imidž poškodila anexia Krymu

Výskumníci sa zamerali na pochopenie vnímania ruskej mäkkej a tvrdej sily v krajinách strednej a východnej Európy. Vyhli sa často kritizovanému, „elitárskemu“ prístupu zhora nadol a zamerali sa na analýzu bežnej komunikácie medzi občanmi na sociálnych médiách. V období dvoch rokov (november 2016 až november 2018) zanalyzovali viac ako tri milióny príspevkov v diskusiách na Facebooku a Twitteri.

Na základe výsledkov tvrdia, že snaha Kremľa o vytvorenie vlastného atraktívneho obrazu nie je úplne úspešná, nakoľko imidž Ruska poškodila najvýraznejšie anexia Krymu. Napriek tomu uznávajú, že námaha nebola márna a Putinovmu režimu sa v regióne podarilo rozšíriť idei o dominantných hodnotách ako Slovanské prepojenie, či socialistická minulosť.

Rozhodujúcu úlohu pri riadení diskusií zohráva iba malá skupina mienkotvorných lídrov na sociálnych sieťach, čo analytici považujú za znak nízkej odolnosti spoločnosti voči dezinformáciám a tendenčným naratívom.

Rusko by malo byť v zamrznutých konfliktoch aj súčasťou riešení

Mať Rusko za skutočného partnera pri riešení zamrznutých konfliktov v regiónoch OBSE by bolo ideálne, no v dnešnej situácii je to skôr teoretickou možnosťou. Šesť sporov navyše stále výrazne ovplyvňuje bezpečnostnú situáciu v celom európskom regióne, tvrdia experti.

Za výrazným ruským obdivom vidia analytici dva sociálno-psychologické aspekty. Prvým je pocit „nebezpečia“, ktoré vytvára medzinárodné prostredie a v regióne ho obyvatelia pociťujú ako stred nepokojov medzi východom a západom.

Druhým je vnímanie  „menejcennosti“, ktoré odráža závislosť malých krajín strednej Európy od veľmocí a skúsenosť byť ich hračkami, či rukojemníkmi.

Ruské kampane na internete tieto obavy využívajú najmä tak, že spochybňujú výhody členstva v EÚ alebo NATO a ponúkajú alternatívy ako presadzuje protizápadné názory geopolitická „vzájomnosť“ a „neutralita“.

Tri kategórie za, dve proti

Podporovateľov Kremľa na sociálnych sieťach štúdia radí do troch skupín, pričom v regióne predstavujú takmer tretinu obyvateľov. „Ruskí fanúšikovia“ a „milovníci Ruska“ majú podľa nich spoločne reprezentovať približne pätinu obyvateľstva.

Zatiaľ čo skupina prvých vyjadruje afinitu k ruskej armáde či mužnosti a sile, druhá skupina obdivuje najmä „kultúru veľkého východného brata“, sovietske časy, či obraz Kremľa ako bašty kresťanstva a tradícií naproti bezduchému, liberálnemu západu, ktoré zaplavili nelegálni prisťahovalci.

Tretia skupina, ktorá predstavuje akýsi stred. Rusko považuje najmä na medzinárodnej scéne za menšie zlo. Úlohu krajiny vidí táto skupina pragmaticky najmä v ekonomickej a vojenskej oblasti, pričom ju zrkadlí najmä v odmietavých názoroch na sankcie voči Rusku. Anexia Krymu by podľa nich preto nemala vystupovať ako faktor v hospodárskych otázkach.

Balász Jarábik: Rusko predstavuje riziko, no nesmieme ho hľadať za každým problémom

Analytik Nadácie Carnegie hovorí v rozhovore pre český EurActiv o Rusku a vzťahoch Kremľa s Budapešťou, Bruselom a Kyjevom.

Protiruské názory delí štúdia do dvoch skupín. Jednak ide o osoby, ktoré samé seba považujú za „západniarov“ (približne 34 percent), a jednak také, ktoré sa zvyšujúceho vplyvu Ruska skutočne obávajú (približne 25 percent).

Špecifiká krajín

Slovensko je v trojici skúmaných krajín špecifické najmä najsilnejším pro-ruským sentimentom. Skúmanie príspevkov na sociálnych sieťach však potvrdzuje, že väčšina príspevkov Slovákov je stále voči Moskve skôr neutrálna alebo negatívna. Analytici to vysvetľujú štvoricou faktorov.

Prvým je ešte stále jasná dominancia nezávislých a prozápadne orientovaných médií na slovenskej scéne. Druhým je koncertovaný priestor, v ktorom pro-ruská rétorika figuruje, pričom ide o okrajové, či ultrapravicové a extrémistické kruhy. Tretím faktorom je pretrvávajúci negatívny sentiment zo sovietskej okupácie z roku 1968. A posledným je fakt, že len o čosi menej ako 21 tisíc individuálnych účtov sa aktívne podieľa na formovaní pro-ruskej agitácie na sociálnych sieťach.

Maďari trhajú V4. Spolupracujú na ruskom plynovode

Budapešť podporuje Turkish Stream, ktorý konkuruje aj slovenskému projektu Eastring.

V Maďarsku a v Českej republike je euroskeptická rétorika s akcentom na veľké Rusko, ktorú podporujú aj najdôležitejší štátni predstavitelia ako Viktor Orbán a Miloš Zeman, podporovaná aj miestnymi pro-ruskými médiami. Tento faktor má preto v týchto krajinách dôležitú úlohu, prízvukuje štúdia.

Jednoznačné prepojenie vidí štúdia aj medzi vnímaním Ruska a Činy. Peking je totiž vnímaný ako spojenec Moskvy v boji proti euro-atlantickému spoločenstvu. Zároveň mu však ľudia pripisujú podobné atribúty ako Kremľu: agresívna autoritárska vláda, sila na medzinárodných fórach, špionáž, či nedodržiavanie západných štandardov napríklad v ekologických oblastiach.