Kurz: Čistí príjemcovia by z rozpočtu EÚ mali dostávať menej ako dnes. Aj Slovensko

Rakúsky spolkový kancelár Sebastian Kurz presadzuje úspory v rozpočtu EÚ na úkor čistých príjemcov. [TASR/AP]

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz (ľudovci – ÖVP) chce šetriť. Stratiť by mali hlavne krajiny EÚ, ktoré z európskej kasy dostávajú viac peňazí ako do nej odvádzajú. Teda aj Slovensko.

Krajiny zo strednej a východnej časti Európskej únie, ktoré sú čistými príjemcami európskych peňazí, vrátane Slovenska, by podľa rakúskeho predsedu vlády Kurza mali v budúcnosti dostávať z rozpočtu EÚ menej peňazí.

Šéf rakúskeho kabinetu to vyhlásil v rozhovore o európskej politke jeho vlády pre rakúsky denník Der Standard. V rokovaniach o ďalšom viacročnom finančnom rámci, ktoré sa v súčasnosti rozbiehajú, chce Kurz presadiť „úspornejšie zachádzanie s peniazmi európskych daňových poplatníkov“.

Rakúsko hľadá cestu k V4. Opozícia to vníma citlivo

Diplomacia novej rakúskej vlády akcentuje východné smerovanie. Naznačuje to prvá návšteva na Slovensku i neobyčajne priateľské prijatie maďarského premiéra vo Viedni.

„Napokon, nebude to rozhodnutie mňa samotného,“ povedal v rozhovore rakúsky kancelár. V rokovaniach o podobe európskeho rozpočtu na roky 2021 až 2027 je však pripravený „silno zastupovať záujmy čistých platcov“. V tejto oblasti chce spolupracovať aj s ďalšími európskymi partnermi, napríklad s Holandskom alebo Francúzskom. Obidve krajiny prispievajú do únijného rozpočtu viac ako z neho dostávajú – tak ako Rakúsko.

V rozhovore Kurz tiež upozornil, že práve v rozpočtovej oblasti sa Rakúsko nezhodne s krajinami tzv. Vyšehradskej štvorky (Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko).

Pripomenul však, že rakúska vláda sa s V4 zhodne v iných oblastiach, predovšetkým na riešení migrácie dôslednou ochranou vonkajších hraníc.

Rokovania ovplyvnené odchodom Británie

Rokovania o budúcom rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027 budú jednou z hlavných priorít rakúskeho predsedníctva v Rade EÚ. Viedeň už v júli prevezme štafetu predsedajúcej krajiny od Bulharska, ktoré Únii šéfuje v súčasnosti. Aj Sofia si nadchádzajúci viacročný finančný rámec vytýčila ako jednu z hlavných tém svojho predsedníctva.

Kurz dlhodobo žiada, aby napriek odchodu Veľkej Británie z EÚ na konci marca budúceho roku, neboli čistí prispievatelia do spoločnej kasy viac zaťažení.

Poradca Komisie: Únia musí čo najskôr začať diskusiu o väčšom rozpočte

Najbližšie diskusie o viacročnom rozpočte budú komplexnejšie než kedykoľvek predtým. Môže nastať situácia, že v roku 2020 bude mať EÚ len dočasný rozpočet, myslí si poradca eurokomisára Günthera Oettingera.

Najvyšším čistým príjemcom európskych peňazí je Poľsko. V roku 2016 získalo z EÚ po odrátaní jeho príspevkov 7,1 mld. eur. Po Poľsku nasleduje Rumunsko, Grécko a Maďarsko. Slovensko je v čerpaní benefitov z rozpočtu EÚ na siedmom mieste.

Podľa šéfa úradu maďarskej vlády Jánosa Lázára sa osem členských krajín EÚ zo strednej a východnej Európy (vrátane Slovenska) minulý týždeň v Maďarsku dohodlo, že podporí zvýšenie príspevkov členských krajín do rozpočtu Únie. Tým by sa mala zaplátať rozpočtová diera spôsobená britským odchodom. Predsednícke Bulharsko však už o niekoľko hodín neskôr odmietlo, že by takýto záväzok prijalo.

Rozpočet EÚ po brexite: Česko, Maďarsko aj Poľsko chcú prispievať viac

Hlavnou výzvou, ktorej bude čeliť európsky rozpočet po roku 2020 je finančný výpadok spôsobený odchodom Veľkej Británie. Európska komisia napriek tomu chce, aby bol budúci Viacročný finančný rámec výšší ako jedno percento HDP celej Európskej únie.