Lídri pripravujú rýchlu zmenu Lisabonskej zmluvy

Francúzsko-nemecký plán na záchranu eura v zásade nepriniesol žiadne novinky. Lídri sa dohodli na posilnení rozpočtovej disciplíny v eurozóne a že zmena úniových zmlúv je na zabezpečenie stability eurozóny nevyhnutná.

Hoci len nedávno bol prijatý balík šiestich opatrení, ktorých súčasťou sú aj automatickejšie sankcie za rozpočtové prešľapy, Sarkozy a Merkelová sa dohodli na automatických trestoch za prekročenie trojpercentného stropu pre deficit, čomu najmä Francúzsko doteraz bránilo. Členské štáty by zároveň mali zaviesť zlaté pravidlo do svojich ústav.

Silnejšiu rolu by mal hrať Súdny dvor EÚ, ktorý by mal rozhodovať o tom, či krajiny eurozóny na národnej úrovni dostatočne implementovali fiškálne pravidlá, avšak nebude mať právo vetovať rozpočty. „Rozpočty sú našou záležitosťou,“ zdôraznila Merkelová, čím odmietla komunitárny prístup k rozpočtovým pravidlám.

Zmeny sa týkajú aj trvalého eurovalu (Európsky stabilizačný mechanizmus – ESM), ktorý by mal byť v činnosti už koncom budúceho roka a nie v polovici roka 2013. Okrem toho by mal byť riadený na základe princípov a procesov Medzinárodného menového fondu.

Sarkozy a Merkelová sa okrem toho dohodli, že do budúcich záchranných program sa už súkromní investori zapájať nebudú a že Grécko je jediným prípadom. Člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Athanasios Orphanides tvrdí, že práve rozhodnutie odpísať časť gréckeho dlhu bolo zlým a tragickým omylom, ktorý spôsobil prudký nárast úročenia dlho všetkých štátov eurozóny a problémy pri aukciách dlhopisov, ktoré zaznamenalo aj Slovensko.

Zmena zmluvy sa nemusí týkať všetkých

Zmena by mala prebehnúť rýchlo a vzhľadom na komplikovaný priebeh ratifikácie Lisabonskej zmluvy sa lídri rozhodli, že v prvom rade sa síce budú snažiť, aby sa zapojili všetky členské krajiny, avšak ak nebude možné dospieť k dohode, bude sa vzťahovať len na eurozónu a kto bude chcieť, bude sa môcť pridať na dobrovoľnej báze. Členovia eurozóny by sa okrem toho mali až do konca krízy stretávať raz mesačne.

Nové pravidlá by mali byť definitívne schválené v marci a k ratifikácii by sa malo pristúpiť po francúzskych prezidentských voľbách v júni.

Hoci Poľsko nie je členom eurozóny, poľské predsedníctvo sa tiež snaží prispieť do diskusie a vydalo dokument „Ochrana integrity Európskej únie pri posilňovaní riadenia eurozóny“. Varšava sa obáva  tvorby dvojrýchlostného bloku. Okrem toho trvá na tom, aby sa na rokovaniach zúčastňovali všetky krajiny, nielen eurozóna. „Všetky členské štáty by mali mať možnosť zúčastňovať sa na diskusiách, no len eurozóna bude hlasovať,“ navrhuje Poľsko.

Podľa dokumentu by tento princíp mal byť aplikovaný na všetkých úrovniach, najmä pokiaľ ide o summity krajín s eurom a stretnutia Euroskupiny (neformálne združenie ministrov financií krajín eurozóny). Malo by to zároveň uľahčiť vyjednávania o nadchádzajúcom rozpočtovom rámci na obdobie 2014 – 2020.

Standard & Poor’s hrozí masovým znižovaní ratingov

Hoci finančné trhy najprv na francúzsko-nemecký plán reagovali pozitívne a náklady na talianske financovanie klesli pod 6 % prvýkrát od októbra, nervozita nastala po tom, čo ratingová agentúra Standard & Poor’s varovala, že pristúpi k masovému zníženiu hodnotenie členov eurozóny, ak sa lídri na summite koncom týždňa nedohodnú na riešení dlhovej krízy.

Agentúra znížila výhľad ratingu 15 zo 17 štátov (vrátane Slovenska). Ohrozený je aj najvyšší rating Nemecka a Francúzska. Sarkozy a Merkelová na správu reagovali vyhlásením, že sa zhodujú v odhodlaní urobiť všetko potrebné na zabezpečenie stability eurozóny.

(EurActiv/TASR/Reuters)