Lídri sa dohodli, že sa pokúsia dohodnúť

Zdroj: Európska rada - Fico/TASR

Rokovania lídrov európskej 28-čky a Turecka sa včera pretiahli do skorých ranných hodín. Zmenu v pracovnom programe spôsobili najmä nové požiadavky Ankary, ktorá súhlasila, že EÚ pomôže výrazne znížiť počet migrantov prekračujúcich Egejské more.

O pripravovanom tureckom „prekvapení“ vedeli iba nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorú doma čakajú regionálne voľby a holandský premiér Mark Rutte, ktorého krajina predsedá Rade EÚ.

Jeden nemenovaný diplomatický zdroj novinárom opísal situáciu za rokovacím stolom ako „frustrujúcu,“ pretože členské štáty na summit prišli rokovať o uzatvorení balkánskej trasy migrantov a nemali na jednania o nových požiadavkách Turecka mandát.

„Principiálne sme to (dohodu) odmietli, pretože nie je možné, aby sme dostali na stôl papier, kde lietajú miliardy ako kačice na trhu a kde sú popísané veci, ktoré sme videli prvýkrát v živote,“ povedal po skončení mimoriadneho summitu premiér Robert Fico.

Angela Merkelová pred novinármi pripustila, že zmeny v programe na poslednú chvíľu rokovania výrazne sťažili, bolo podľa nej lepšie návrh predložiť teraz ako nikdy.

Ako EurActivu.sk povedal jeden z diplomatických zdrojov, dohodu museli lídri najprv „vyprázdniť,“ čo znamená, že sa dohodli len na princípoch rokovania o podmienkach Turecka. Konečné závery krajiny príjmu až na najbližšom zasadnutí, ktoré sa uskutoční na budúci týždeň.

„Dni nelegálnej migrácie sú preč,“ vyhlásil euforicky na tlačovej konferencii s tureckým premiérom Ahmetom Davutoglom predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorého členské štáty poverili vedením rokovaní s Ankarou.

Vezmeme Sýrčana za Sýrčana

Turecko súhlasilo, že príjme späť všetkých migrantov, ktorých lode NATO zachránia v tureckých vodách a všetkých tých, ktorí nespĺňajú podmienky na vstup do schengenskej zóny a odmietnu požiadať o azyl v Grécku.

Atény majú v dohodnutý moment „stiahnuť“ všetkých migrantov z ostrovov do vnútrozemia. Od toho okamihu, každý migrant, ktorý prejde z Turecka na grécke ostrovy bude automaticky na základe dohody braný na územie Turecka.

„Logika spočíva v tom, že nemá význam pre migranta, ktorý sa nachádza v Turecku dávať niekoľko sto alebo tisíc eur pašerákovi, aby ho previezol na grécky ostrov, keď vie, že bude automaticky z toho ostrova vrátený do Turecka,“ vysvetlil novinárom premiér Fico.

Cieľom takéhoto opatrenia je zastaviť obchod s ľuďmi v Egejskom mori, hoci ostáva nejasné, ako bude EÚ postupovať v prípade opätovnej zmeny trasy.

Na oplátku Ankara požaduje vytvoriť presídľovací mechanizmus priamo z tureckých táborov. Počet presídlených utečencov do Európy by mal byť rovnaký, ako počet Sýrčanov vrátených do Turecka. Výhodou pre EÚ je, že si z táborov bude môcť tak povediac vyberať a utečencov preverovať.

Žiadny nový mechanizmus

Krajiny Vyšehradskej štvorky odmietli vytvorenie nového mechanizmu na prerozdeľovanie utečencov a trvali na tom, že dohoda s Tureckom nesmie ísť nad rámec už schválených schém na relokáciu a presídľovanie.

„V4 opäť zabrala… Na základe návrhu, ktorý sme predložili v rámci V4 je zdôraznené, že tento dokument nevytvára žiadne nové záväzky pokiaľ ide o presídľovanie ľudí,“ povedal Fico pričom zdôraznil, že Slovenska sa schéma nedotkne, pretože s ňou nesúhlasí a v decembri minulého roka podala voči nej aj žalobu na Európsky súdny dvor.

Kontroverzný relokačný mechanizmus hovorí o prerozdelení si 160 tisíc utečencov z táborov v Grécku a Taliansku medzi členské krajiny na základe pridelených kvót. V rámci novej dohody by sa k týmto krajinám malo pridať aj Turecko, pričom počet utečencov sa nebude navyšovať.

Čo sa stane v prípade, že počet vrátených Sýrčanov presiahne dohodnuté číslo však ostáva nejasné. Potvrdili to EurActivu. Sk viaceré diplomatické zdroje. K dispozícii ale je aj už vopred dohodnutý presídľovací mechanizmus z tretích krajín. Ten je založený výlučne na dobrovoľnej báze.

Návrh by mal výrazne odbremeniť Grécko. Nie je však jasné, či s takýmto riešením bude súhlasiť Rím. Taliansky premiér Matteo Renzi sa podľa agentúry Reuters počas rokovaní vyhrážal vetom, dôvod bol ale iný. Renzi požadoval do konečného znenia vyhlásenia zakomponovať aj kritickú časť k slobode médií v Turecku.

Kto to zaplatí?

Ďalšími požiadavkami Turecka sú otvorenie 5 nových kapitol v rámci prístupových rokovaní do EÚ, výrazné urýchlenie liberalizáciu vízového režimu pre tureckých občanov a navýšenie finančnej pomoci EÚ.

Čítajte aj: Migračná kríza: Turecko si kladie nové podmienky

Členské krajiny pôvodne Ankare prisľúbili poskytnúť na rôzne projekty týkajúce sa zabezpečenia základných potrieb pre utečencov na území Turecka 3 miliardy eur v priebehu 3 rokov. Ankara požaduje dvojnásobok.

Hoci sú v súčasnosti pripravené projekty v hodnote 110 miliónov eur, Turecko z nich ešte nevidelo „ani cent,“ čo včera zdôraznil aj turecký prezident Recep Erdogan v príhovore ženským odborovým združeniam.

Slovensko v minulosti prispelo 13 miliónmi a premiér neočakáva, že by sa príspevok mal výrazne zvyšovať. Podľa Fica však dali Turci „jasne najavo, že to nie je koniec,“ pričom rokovania, po vzore svojich zahraničných kolegov, prirovnal k handrkovaniu sa na „tureckom bazáre“.