Lídri si v Paríži pripomenuli výročie konca vojny, v ktorej „Európa takmer spáchala samovraždu“

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová počas ceremoniálu neďaleko francúzskeho mesta Compiegne, kde si spoločne pripomenuli koniec prvej svetovej vojny, odhalili pamätnú tabuľu na mieste uzavretia prímeria z 11. novembra 1918. [TASR / AP / Michel Euler]

Pred sto rokmi sa skončila prvá svetová vojna, dovtedy najbrutálnejší konflikt v dejinách. Emmanuel Macron na spomienkovej slávnosti v Paríži označil nacionalizmus za zradu.

Viac ako 70 svetových lídrov vrátane Donalda Trumpa, Vladimira Putina či Angely Merkelovej sa stretlo v Paríži pri hrobke neznámeho vojaka pod víťazným oblúkom pri príležitosti stého výročia konca konfliktu kedysi označovaného ako „Veľká vojna“.

Mnohé hlavy štátov a premiéri sa pridali k Emmanuelovi Macronovi v pochode cez poslednú časť Champs Élysées k hrobke neznámeho vojaka pod Víťazným oblúkom. Donaldovi Trumpovi prekážal dážď, preto sa rozhodol využiť automobil. Ešte predtým však stihol v tweete nazvať Macronov návrh európskej armády urážkou. Vladimir Putin sa pochodu takisto nezúčastnil a k skupine sa pridal ako posledný. Počas krátkeho zvítania s Trumpom svoje sympatie k nemu bez slov vyjadril palcom hore.

Bok po boku kráčali Emmanuel Macron a Angela Merkelová, lídri dvoch kedysi znepriatelených krajín, z ktorých sa po  ďalšej svetovej vojne a takmer 80 rokoch európskej integrácie stali najbližší spojenci.

Pod skleneným prístreškom, ktorý ich chránil pred nepriaznivým počasím si lídri pripomenuli moment, ktorý znamenal koniec dovtedy najkrvavejšieho konfliktu v dejinách. 11. novembra o jedenástej hodine a jedenástej minúte 1918 vstúpilo do platnosti prímerie medzi centrálnymi mocnosťami a spojencami, podpísané veliteľom spojeneckých jednotiek Ferdinandom Fochom a nemeckým ministrom zahraničných vecí Matthiasom Erzbergerom v železničnom vagóne v Compiegnskom lese. V tom istom vagóne o takmer 22 rokov neskôr Adolf Hitler donútil Francúzsku tretiu republiku podpísať kapituláciu a priznať tak zahanbujúcu porážku.

Poučením z vojny nemôže byť nevraživosť medzi národmi

Pri hrobke neznámeho vojaka, ktorá reprezentuje milióny anonymných obetí konfliktu vystúpil Emmanuel Macron so svojim prejavom. Počas dvadsiatich minút opísal „nepredstaviteľné peklo“, ktoré Európa medzi rokmi 1914 a 1918 zažila. Európa pred sto rokmi podľa Macrona „takmer spáchala samovraždu.“

Francúzsky prezident pred očami Donalda Trumpa a Vladimira Putina ostro odmietol nacionalizmus, ktorý podľa neho európsky kontinent do tohto pekla priviedol a varoval pred jeho súčasnými reinkarnáciami. „Bolo to už pred sto rokmi, čo vyzerá  ako dávna minulosť, ale v skutočnosti to bolo iba včera,“ povedal Macron.

Macronove slová prichádzajú iba niekoľko dní od Trumpovho prejavu na jednom zo zhromaždení pred americkými voľbami do Kongresu, v ktorom sa označil za „hrdého nacionalistu“.

„Stopy vojny z Francúzska, z Európy, z Blízkeho východu ani zo sŕdc ľudí na celom svete nikdy nezmizli. Zapamätajme si tých, ktorí zomreli, aby sme my mohli žiť slobodne. Zapamätajme si princípy a ideály patriotizmu. Zapamätajme si víziu Francúzska ako veľkorysej krajiny, nositeľky univerzálnych hodnôt, ktorá v tej najčernejšej hodine ukázala svoju šľachetnosť.“

„Patriotizmus je opak nacionalizmu. Nacionalizmus je zrada. Pokiaľ si myslíme, že naše záujmy sú nadradené záujmom iných, je to zrada našich hodnôt,“ pokračoval Macron s odkazom na Trumpovu politiku America First.

„Poučenie z Veľkej vojny nemôže byť nevraživosť medzi národmi. Minulosť nemôže byť zabudnutá.“

Väčšina Macronových návrhov na reformu Únie je na mŕtvom bode

Francúzskemu prezidentovi sa nedarí pohnúť dopredu s reformou eurozóny. Podarilo sa mu naopak dať impulz pre 800 verejných diskusií o budúcnosti Európy.

Mayová do Paríža neprišla. S Macronom však v piatok navštívila Somme

Lídri, ktorí sa v Paríži stretli podľa Macrona reprezentujú „Svet, ktorý je opäť v mieri. Svet, kde priateľstvo medzi národmi vyhralo nad vojnami a kde sú slová silnejšie ako zbrane.“

Po celý spomienkový víkend robila Macronovi spoločnosť nemecká kancelárka Angela Merkelová. Spolu navštívili pamätné miesto v Compiegnskom lese, kde bolo pred sto rokmi podpísané prímerie. Macron zmienku o dobrých francúzsko-nemeckých vzťahov nevynechal ani zo svojho prejavu pod Víťazným oblúkom „Na našom kontinente je mier reprezentovaný francúzsko-nemeckým priateľstvom. Európska únia je úniou, ktorá nás zbavila našich občianskych vojen.“

Macronov prejav z hľadiska okrem Trumpa, Putina či Merkelovej sledovali aj šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker, kanadský premiér Justin Trudeau, taliansky prezident Sergio Mattarella, španielsky predseda vlády Pedro Sánchez, írsky predseda vlády Leo Varadkar, generálni tajomníci OSN a NATO António Gutteres, resp. Jens Stoltenberg a mnohí ďalší.

Nezúčastnila sa britská premiérka Theresa Mayová, ktorá však spolu s Emmanuelom Macronom v piatok navštívila pamätník bitky na rieke Somme. Ten si pripomína viac ako 72 tisíc nezvestných britských a juhoafrických vojakov, ktorí padli počas niekoľkých krvavých bitiek pozdĺž rieky. Obaja lídri pri príležitosti uisťovali o blízkych francúzsko-britských vzťahoch.

Mayová ešte predtým navštívila Belgicko, kde si pripomenula prvého a posledného padlého britského vojaka.

Okrem tisícov ďalších v bitke na rieke Somme bojoval prastarý otec Emmanuela Macrona, ktorý bol po nej vyznamenaný. Sám Macron v blízkosti Somme vyrastal. Obrovský počet vojnových pamätníkov a hrobov podľa neho posilnil jeho pohľad na Európsku úniu ako blok proti nacionalizmu.

Kiska odsúdil nacionalizmus a aroganciu vtedajších politikov

Slovensko v Paríži reprezentoval prezident Andrej Kiska. Za jej príčiny označil nacionalizmus a aroganciu vtedajších lídrov, ich expanzívnu politiku a túžbu po moci.

„Bolo to možno aj krátkozrakosťou, keď si mysleli, že keď sa začne takýto konflikt, skončí sa do niekoľkých mesiacov,“ povedal Kiska. Podobný pohľad prezentuje vo svojej knihe Sleepwalkers aj austrálsky historik Christopher Clark.

Kiska pripomenul, že vojna stála životy miliónov ľudí, z toho viac ako 70 tisíc na území Slovenska. Bojovalo sa hlavne na východe. Línia frontu prechádzala súčasnými okresmi Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Humenné a Snina. Kiska ďalej zdôraznil, že bolo preňho veľmi príjemným momentom vidieť svetových lídrov za jedným stolom. Popoludní sa slovenský prezident zúčastnil na slávnostnom obede s desiatkami prezidentov a predsedov vlád. Diskusiu považuje Kiska za najlepší spôsob ako podobnej tragédii predísť.

Program bude pokračovať trojdňovým mierovým fórom, ktoré organizuje Emmanuel Macron. Donald Trump sa fóra nezúčastní a po slávnosti ihneď odletel naspäť do Spojených štátov.