Litovská prezidentka: Krajiny sú psychicky pripravené na dohodu

Zdroj: Wikimedia Commons, autor: Kapeksas

Podľa litovskej prezidentky Grybauskaitė bolo na minulotýždňovom summite lídrov EÚ badať, že sa situácia oproti novembrovému rozpočtovému stretnutiu zmenila.

„Minulé zlyhanie bolo mimoriadne predvídateľné – bola len malé šanca, že sa dohodneme v novembri“, hovorí bývalé eurokomisárka pre rozpočet. „Dnes sa ale situácia zmenila. Dohodli sme sa na cestovnej mape bankovej únie. Zadefinovali sme niekoľko cieľov, ktoré sa ale budú realizovať až do termínu jún 2015.“

Hlavným sporom na novembrovom summite sa javil byť ten medzi Veľkou Britániou, ktorej premiér David Cameron presadzoval väčšie škrty a Francúzskom bojujúcim za zachovanie úrovne podpory pre farmárov na úrovni návrhu Komisie.

Ostatný pracovný návrh, ktorý vypracoval tím predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya počíta so zvýšením výdavkov poľnohospodárstvo z 364,5 miliárd na 372,2 miliárd eur. Kohézia sa tiež posilnila na úkor rozpočtových kategórií ktorí mali naštartovať reálnu ekonomiku ako kapitola „Konkurencieschopnosť a rast a finančný nástroj pre infraštruktúru „Spájame Európu“.

„Všetky členské štáty chápu dôležitosť investícií na posilnenie konkurencieschopnosti, ale keď sú za rokovacím stolom, lídri sa usilujú o zabezpečenie rovnováhy medzi tým čo platia a čo dostávajú,“ hovorí Grybauskaitė.

Litovská prezidentka, ktorá bola podľa hodnotenia nemeckej kancelársky Angely Merkelovej veľmi nápomocná pri rozpočtových rokovaniach vďaka svojim skúsenostiam v pôsobení v Európskej komisii, sa chce podľa vlastných slov snažiť presvedčiť lídrov, aby k európskemu rozpočtu nepristupovali ako k národným rozpočtom.

„Európske výdavky majú priniesť pridanú hodnotu Európskej únii ako celku, všetkým regiónom. Nie je možné investovať len do chudobných regiónov a chudobných členských štátov, či míňať na malé a neefektívne politiky aby sme povzbudzovali spotrebu, čo sa môže robiť národnými rozpočtami“, tvrdí aj v narážke na Spoločnú poľnohospodársku politiku.

 „Ak budeme míňať na spotrebu, jedno euro, ktoré minieme, zostane jedným eurom. Ale ak investujeme to jedno euro do informačných a komunikačných technológií, do trans-európskych sietí, z jedného eura sa môže stať 8-10 eur.“

Grybauskaitė verí, že sa dohodu podarí uzavrieť na jar. Na otázku, či teda bude februárový rozpočtový summit len zastávkou na ceste k dohode na marcovej Európskej rade odpovedá, že je lepšie neprejudikovať. „Členské štáty sú však mentálne pripravené dospieť k dohode na jar.“

Ak sa začiatkom budúceho roka dohoda nenájde, litovské predsedníctvo v Rade EÚ (júl-december 2013) bude musieť pripraviť nariadenia potrebné pre začiatok nasledujúceho rozpočtového obdobia 2014-2020, ktoré zohľadnia prípadné meškanie začiatku projektov.

„Ak sa nenájde kompromis, bude to na úkor projektov, ktoré môžu pomôcť ekonomike“, pričom Grybauskaitė vysvetľuje, že v provizóriu budú môcť byť financované len staré programy.

„Tie krajiny, ktoré hrozia vetom idú proti vlastným záujmom – pretože ich ekonomikám nepritečú nové prostriedky.“

Celé znenie rozhovoru v angličtine môžete nájsť na tejto linke