Macron vo voľbách doplatil na démonizovanie ľavice a nesplnenie zelených sľubov

Francúzsky prezident prišiel vo voľbách o sto parlamentných kresiel. [EPA-EFE/Gonzalo Fuentes]

Francúzsky prezident nebude môcť po voľbách vládnuť sám, historické zisky má krajná pravica a darilo sa aj ľavicovej koalícii. Macron bude hľadať spojencov medzi umiernenou pravicou, tá však chce zostať v opozícii.

Macronova aliancia Ensemble! (Spolu!) zostane po voľbách najväčšou parlamentnou skupinou, stratila však viac ako sto poslancov. V 577-člennom Národnom zhromaždení ich získala 245, na získanie parlamentnej väčšiny pritom potrebovala 289 kresiel. Znamená to, že Macronova strana nebude môcť vládnuť sama.

O svoje posty prídu aj niektorí členovia Macronovej vlády, ktorí neobhájili svoje pozície, vrátane ministerky pre ekologickú transformáciu a ministerky zdravotníctva. O miesto prišiel aj Macronov predseda parlamentu. Ministri v súčasnej vláde priznali, že volebné zisky koalície sú „sklamaním”.

Macronovo znovuzvolenie môže znížiť vplyv Nemecka v Európe

Znovuzvolenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona posilnilo jeho víziu suverénnej Európy. Rovnako by však mohlo znížiť nemecký potenciál v politickom vedení v rámci EÚ.

Prilákanie a neskôr démonizovanie ľavice

Mathieu Gallard, riaditeľ výskumu v Ipsos France, vysvetľuje neúspech prezidentského tábora mimoriadne zložitým vzťahom medzi ľavicovými voličmi a Macronom. „Počas prezidentských volieb ich prilákal a počas parlamentných zase ľavicu démonizoval,“ hovorí Gallard.

Ľavicovej koalícii (Nová ekologická a sociálna ľudová únia, NUPES) sa podarilo získať 131 poslancov, čím sa hnutie lídra Jeana-Luca Mélenchona stane najväčšou opozičnou silou. Mélenchon, ktorý sa svojim stúpencom prihovoril v Paríži, nazval nedeľňajšie výsledky „predovšetkým volebným neúspechom” prezidenta Emmanuela Macrona.

S 89 poslancami bude na druhom opozičnom mieste krajine pravicová strana Národné zhromaždenie Marine Le Pen. V porovnaní s predchádzajúcim volebným obdobím sa jej volebný zisk približne zdesaťnásobil. Krajne pravicová strana ešte nikdy vo Francúzsku takýto úspech nezaznamenala.

Rozhodujúcou pre zostavovanie väčšiny sa môže stať pravicová strana Les Républicains, ktorá získala 61 poslancov. Napriek tomu, že v prezidentských voľbách nedosiahla ani 5 percent, pravicovej strane sa podarilo dosiahnuť uspokojivý výsledok. Bola totiž prítomná v množstve volebných obvodov, kde bola prijateľnou alternatívou pre umiernených voličov. V okrskoch, kde do druhého kola postúpila ľavica a krajná pravica, však Macronovi voliči vo väčšine zostali doma, čo viedlo k víťazstvu strany Marine Le Pen.

Zelená senátorka Mélanie Vogel obvinila prezidenta za zbúranie hrádze proti krajnej pravici tým, že dával „znamienko rovnosti medzi krajnú pravicu a NUPES, čím sa odvrátil od republikánskych hodnôt“.

Marine Le Pen už o frexite nehovorí. Plánuje ho v praxi

Prezidentská kandidátka by po zvolení spochybnila nadradenosť európskeho práva, „európski ľudia“ totiž podľa nej neexistujú. Jej plánované obnovenie kontrol na hraniciach by tiež narušilo voľný pohyb tovaru a osôb, čo sú základné piliere Únie.

Umiernená pravica chce zostať v opozícii

Podľa Gallarda bude vládnutie s touto konfiguráciou pre Macrona veľmi komplikované a očakáva viacero vládnych kríz. Francúzska premiérka Élisabeth Borne už avizovala, že sa Macron teraz bude snažiť získať spojencov, aby si zaistil „fungujúcu parlamentnú väčšinu”.

„Táto situácia predstavuje pre našu krajinu riziko vzhľadom na výzvy, ktoré musíme zvládnuť,” povedala Borne v povolebnom televíznom vystúpení.

Macronove plány v podobe sľubovaného znižovania daní, sociálnej reformy či zvýšenia dôchodkového veku chce totiž koalícia NUPES zablokovať. Podľa portálu POLITICO bude Macron hľadať spojencov najmä v pravicovej strane Les Républicains, jej šéf Christian Jacob však povedal, že chce zostať v opozícii.

Politico tiež medzi dôvodmi nachádza Macronovu slabú kampaň, keďže francúzsky prezident trávil posledné týždne politicky angažovaný v konflikte na Ukrajine. Veľmi slabá bola aj účasť mladých ľudí medzi 18 až 24 rokov, z ktorých k urnám neprišli až tri štvrtiny a pre je ktorých momentálne najdôležitejšou témou životné prostredie. Portál za Macronovým neúspechom teda vidí aj nenaplnenie zelenej agendy francúzskeho predsedníctva v EÚ.