Maďarsko a Poľsko blokujú európsky rozpočet aj program obnovy

Poľský premiér Mateusz Morawiecki (vpravo) a maďarský premiér Viktor Orbán 3. januára 2018 v Budapešti. [TASR/AP Tamas Kovacs]

Maďarsko a Poľsko blokujú prijatie viacročného európskeho rozpočtu a plánu obnovy. EÚ tak hrozí zdržanie či úplné zablokovanie dvoch biliónov eur, určených na prekonanie koronakrízy a financovanie európskych programov.

Dôvodom je ich nesúhlas s podmienením prístupu k európskym peniazom funkčným právnym štátom. Táto podmienka sa spomínala už v záveroch rekordne dlhého júlového summitu, na ktorom sa lídri EÚ dohodli na protikrízovom programe aj budúcom sedemročnom rozpočte. Bola to však všeobecná formulácia, ktorú konkretizovali až rokovania zástupcov inštitúcií EÚ pred niekoľkými týždňami.

Kompromis, dosiahnutý zástupcami Európskeho parlamentu a Rady, hovoril o naviazaní platieb na rešpektovanie zásad právneho štátu. Krajinám, ktoré by sa proti nim prehrešili, malo hroziť zablokovanie európskych peňazí.

Maďarská a poľská vláda s takouto podmienkou nesúhlasila. Prijatie mechanizmu však nedokážu zablokovať, lebo na jeho odsúhlasenie stačí kvalifikovaná väčšina. V pondelok však obe krajiny zablokovali tri rozhodnutia, na ktoré je potrebný jednomyseľný súhlas. Formálne vetovali rozhodnutie o rozšírení stropu pre vlastné zdroje Únie, vďaka ktorému má byť program obnovy financovaný. Viacročný finančný rámec (rozpočet EÚ) je súčasťou toho istého balíka.

Na postoji Budapešti a Varšavy nič nezmenila ani utorňajšia Rada pre všeobecné záležitosti.

Štyri kľúčové informácie o eurorozpočte, na ktorom sa dohodli europoslanci a štáty EÚ

Vyjednávači Európskeho parlamentu a členských štátov dosiahli kľúčovú dohodu o rozpočte EÚ na budúcich sedem rokov v hodnote 1, 074 bilióna eur. Europoslancom sa podarilo vyrokovať viac peňazí pre programy v oblasti zdravia, výskumu a vzdelávania 

Orbán argumentuje migrantami, Morawiecki právnou istotou

Tvrdšie slová zatiaľ zaznievajú z Maďarska. Ministerka spravodlivosti Judit Varga tvrdí, že podmieňovanie právnym štátom je namierené špecificky proti Maďarsku a nemá právnu oporu. Maďarský premiér dokonca vyhlásil, že jeho krajina vetovala rozpočet a program obnovy preto, že by ju inak prinútili prijať migrantov.

Poľský minister pre európske záležitosti Konrad Szymański na utorňajšej rade argumentoval tým, že mechanizmus vytvára právnu nejednoznačnosť. Problém nevidí v podmieňovaní, ochrane európskeho rozpočtu, ani princípoch právneho štátu, len v nedostatku garancií a právnej istoty.

Poľská argumentácia sa zameriava práve na otázku „právnej istoty“: premiér Morawiecki v poľskom Sejme vyhlásil, že zásady právneho štátu porušuje práve Európska únia – tým, že presadzuje podmienku právneho štátu pre prístup k európskym peniazom, čo údajne nemá oporu v európskych pravidlách.

Európske peniaze môžu meškať

Európski lídri mali schváliť rozpočet aj fond obnovy na summite 10. až 11. decembra. Rozhodnutie o navýšení vlastných zdrojov Únie – čo je podmienka pre fungovanie programu obnovy, ktorý má byť financovaný zo spoločných pôžičiek, splácaných z európskych daní – však ešte musia potvrdiť aj niektoré národné parlamenty.

V takomto prípade by prvé európske peniaze mohli prísť členským krajinám v druhom štvrťroku 2021. Poľské a maďarské veto ich môže ešte viac zdržať.

Slovensko potrebuje európske peniaze na naštartovanie ekonomiky. Národný plán obnovy síce ešte nemáme, no miliardy eur budeme potrebovať na prekonanie dôsledkov krízy i investície v mnohých oblastiach.

Slovenská vláda podmieňovanie čerpania európskych peňazí právnym štátom podporuje. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok dnes vyhlásil, že neexistuje racionálny dôvod takúto podmienku odmietnuť.

Čo môže nastať

Maďarské a poľské veto bude hlavným bodom dnešnej videokonferencie európskych lídrov. Na nej sa však riešenie pravdepodobne nenájde. To otvára možnosti pre viacero scenárov.

Najjednoduchšou možnosťou je, že Orbán a Morawiecki ustúpia tlaku ostatných európskych krajín – a faktu, že samé európske peniaze potrebujú – a dohodnutý kompromis schvália. Vzhľadom na ich doterajšie vyjadrenia je to nepravdepodobné.

Druhou možnosťou je kompromis: zvyšok EÚ bude súhlasiť s oslabením podmienky právneho štátu, výmenou za stiahnutie poľského a maďarského veta. S tým sú však spojené hneď tri problémy:

  • Časť krajín (Holandsko, Fínsko, Švédsko, Rakúsko a ďalšie) považuje existujúci kompromis Rady a europarlamentu za minimum. Holandský premiér Mark Rutte v národnom parlamente napríklad vyhlásil, že z neho nemieni ustupovať.
  • Dohodu bude musieť ešte schváliť Európsky parlament a ten presadzoval tvrdšiu podmienku právneho štátu. Jej ďalšie oslabenie tak môže zablokovať.
  • A nakoniec, časť dohody (rozšírenie stropu pre vlastné zdroje) budú musieť potvrdiť aj niektoré národné parlamenty. Ak zvyšok EÚ príliš ustúpi, dohoda môže naraziť.

Možné riešenie naznačil komisár pre rozpočet Johannes Hahn: Komisia ponúkne „garanciu“, že pravidlá právneho štátu budú na každú krajinu uplatňované rovnako. Nie je jasné, ako by táto garancia mala vyzerať. Okrem toho, ak aj uspokojí Poľsko, nemusí stačiť Maďarsku.

Vytvorenie programu obnovy a odsúhlasenie viacročného rozpočtu nemusia byť spojené. 750-miliardový program obnovy môže byť vytvorený pre užší okruh krajín, bez účasti Maďarska a Poľska. Právne na to možno použiť inštitút posilnenej spolupráce, alebo samostatnou medzivládnou zmluvou, mimo rámca EÚ.

V prvom prípade by bolo výhodou ľahšie zapojenie európskych inštitúcií, napríklad Komisie, do riadenia programu. Pri samostatnej medzivládnej dohode je výhodou rýchlosť. V oboch prípadoch vy však neboli ostatné krajiny blokované poľským a maďarským vetom.

Má to však svoje nevýhody. V takomto scenári by spoločné pôžičky nemohli byť garantované európskym rozpočtom, krajiny by museli hľadať iný mechanizmus. Dohadovanie trvá čas a ten ekonomiky zasiahnuté koronakrízou nemajú.

Okrem toho, nerieši to problém spoločného európskeho rozpočtu, ktorí by mohli Maďari a Poliaci blokovať naďalej. V takom prípade by musela EÚ fungovať s provizórnymi rozpočtami odsúhlasenými vždy na rok. Financovanie základných aktivít to umožní, komplikuje to však európske programy či väčšie projekty.

V takomto scenári by nevyhrali ani Varšava s Budapešťou: ak bude mechanizmus podmienenia peňazí právnym štátom nakoniec schválený (stačí kvalifikovaná väčšina), obe krajiny môžu byť odstrihnuté aj od „štandardných“ európskych fondov.

Slovenskí europoslanci ocenili dohodu o navýšení zdrojov v dlhodobom rozpočte EÚ

Slovenskí europoslanci vítajú, že sa vyjednávači europarlamentu a členských štátov dohodli na dodatočných peniazoch pre únijné programy v oblasti vedy a výskum, zdravotníctva a vzdelávania. 

Nedá sa vylúčiť, že EÚ sa na spoločnom rozpočte a programe obnovy nakoniec nedohodne. Nebude existovať žiaden program európskych investícií do obnovy ekonomiky. Najviac to pocítia krajiny, ktoré koronakríza postihla najsilnejšie – Španielsko, Taliansko, Belgicko a ďalší.

Provizórne fungovanie štandardného rozpočtu ohrozí aj ďalšie zásadné politiky EÚ, napríklad zelenú transformáciu ekonomiky.