Maďarsko sa musí obhajovať

Európska komisia včera (17.1.) rozhodla formou zrýchlenej právnej procedúry o začatí konania pre porušenie zmluvy voči Maďarsku v troch oblastiach – nezávislosť centrálnej banky, dôchodkový vek sudcov a nezávislosť národného úradu pre ochranu osobných údajov. Komisia zároveň maďarským orgánom zasiela širšiu žiadosť o informácie, ktorá sa týka nezávislosti súdnictva.

„Dúfali sme, že maďarské orgány uskutočnia potrebné zmeny na zabezpečenie súladu s právom EÚ. Zatiaľ sa tak nestalo, preto sme sa rozhodli začať právne konanie,“ uviedol predseda EK José Manuel Barroso. „Rozhodnutia, ktoré sme dnes prijali sú odrazom nášho odhodlania zabezpečiť to, aby litera i duch práva EÚ boli plne rešpektované a aby vo všetkých našich členských štátoch existovalo stabilné právne prostredie.“

Zároveň zdôraznil: „Maďarsko je kľúčovým členom európskej rodiny. Neželáme si, aby nad touto krajinou existoval čo i len tieň pochybnosti o demokratických princípoch a hodnotách. Čím skôr sa táto situácia vyrieši, tým lepšie.“

Redingová očakáva skutočné zmeny zákonov

Európska exekutíva zdôvodnila svojej konanie voči Maďarsku prijatím nových ústavných opatrení, ktoré môžu viesť k strate nezávislosti maďarskej centrálnej banky, keďže nový zákon umožňuje premiérovi menovať nového zástupcu guvernéra. Taktiež nútia k predčasnému odchodu do dôchodku 274 sudcov, z ktorých niektorí nie vždy súhlasili a súhlasia s rozhodnutiami centrálnej moci predstavovanej jednofarebnou Orbánovou vládou, čím sa otvorí cesta pre menovanie nových sudcov naklonených Fideszu. Podľa odborníkov z EK hrozí tiež oslabenie právomocí či dokonca svojvoľné odvolanie dozorného úradníka na ochranu osobných údajov.

Komisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová uviedla: „Vyjadrila som svoje obavy už v decembri, keď som videla návrh nového maďarského zákona. Teraz, keď bol zákon prijatý bez toho, aby sa zohľadnili právne obavy komisie, je na Európskej komisii, ako strážkyni základnej európskej legislatívy, aby dokázala, že vie zachovať celistvosť zákonov EÚ.“ Dodala:  „Očakávam, že maďarské orgány sa budú pohotovo zaoberať právnymi obavami Komisie,“ ktoré podľa nej vyriešia „len skutočné zmeny dotyčnej legislatívy alebo okamžité pozastavenie ich platnosti“.

Sporné legislatívne úpravy, ktoré prednedávnom prijala pravicová vláda Viktora Orbána a schválil parlament, kde jeho strana Fidesz disponuje dvojtretinovou väčšinou, vstúpili do platnosti 1. januára 2012 a vyvolali hlasný nesúhlas v maďarských uliciach, u ľudskoprávnych organizácií, Rady Európy aj v európskych inštitúciách. Kritici Orbánovej politiky uvádzajú, že nové zákony v podstate znamenajú ešte väčšiu koncentráciu moci a kontroly nad spoločnosťou v rukách samotného premiéra a jeho strany Fidesz.

Podľa Orbána je táto kritika motivovaná politicky, pričom hašterenie medzi politickými stranami podľa neho dlhodobo oslabovalo pozíciu Maďarska. Argumentuje aj potrebou zbaviť sa posledných zbytkov komunistického režimu.
Maďarská vláda včera informovala, že sa bude snažiť vyriešiť problematické otázky čo najskôr, aby sa vyhla eskalácie tohto právneho sporu.

Mesiac na vysvetlenie, potom hrozí súd a pokuty

Budapešť má k dispozícii mesiac na vysvetlenie schválených legislatívnych zmien. Komisia sa následne najneskôr do dvoch mesiacov vyjadrí, či je odpoveď uspokojivá alebo podá na Súdny dvor EÚ obvinenie z porušovania základných princípov Únie. Maďarsku tak v konečnom dôsledku hrozí finančná pokuta za porušenie týchto princípov aj zaplatenie súdnych výloh.

Maďarsko má silnú motiváciu nájsť kompromis, pretože zápasí s obrovským verejným dlhom a snaží sa dosiahnuť novú dohodu o pôžičke do výšky až 20 miliárd eur s EÚ a Medzinárodným menovým fondom.

Komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn včera zopakoval, že Maďarsko musí najprv prijať všetky potrebné opatrenia, ktoré zaručia nezávislosť domácej centrálnej banky, predtým než sa môžu začať formálne rokovania o pomoci z EÚ a MMF.

„Nezávislosť centrálnych bánk patrí k základným pilierom legislatívy EÚ. Vlády by sa mali zdržať toho, že budú ovplyvňovať svoje centrálne banky,“ povedal Rehn a zopakoval, že nové prvky maďarskej legislatívy a niektoré pozmeňujúce návrhy ústavy sú v rozpore so základnými princípmi EÚ. Budapešť už predtým varoval, že jej hrozí aj pozastavenie financií zo štrukturálnych fondov.

Napriek tomu, že diskusie dnešného plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu sa malo sústrediť na novozvoleného predsedu EP a priority dánskeho predsedníctva, kancelária maďarského premiéra oznámila, že Orbán dnes pricestuje do Štrasburgu, kde chce hájiť svoju politiku a podľa slov svojho hovorcu čeliť „ďalšiemu útoku medzinárodnej ľavice“. Budúci utorok (24.1.) sa Orbán stretne v Bruseli aj s predsedom EK.

Pozície

Maďarský občiansky zväz Fidesz podľa slov hovorkyne strany Gabrielly Selmeczi podporuje maďarskú vládu v tom, aby hneď ako Európska komisia (EK) oznámi konkrétne zistenia v súvislosti s maďarskými zákonmi, na základe skutočných argumentov začala konzultovať s EK.

Podľa agentúry MTI Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP), ktorá vládne v bloku s Fideszom, vyhlásila, že konanie EK voči Maďarsku je bežnou praxou, v rámci ktorej sa dotknuté strany snažia o dohodu, prípadne o spornej záležitosti rozhodne Európsky súdny dvor. Na rozdiel od toho osočujúce mediálne ťaženie vedené proti Maďarsku ľavicovoliberálnou opozíciou a jej zahraničnými priateľmi veľmi škodí Maďarsku, povedal šéf frakcie KDNP Péter Harrach. Dodal, že maďarská vláda je otvorená k dohode, zverejní jasne svoje argumenty a ani prípadná korekcia zákonov pre ňu neznamená zvláštne problémy. Ak sa spor dostane na súd, tak rozsudok bude vláda akceptovať, konštatoval.

Konaniu EK voči Maďarsku sa podľa vyjadrenia predsedu Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attilu Mesterházyho dalo zabrániť, ak by vláda Viktora Orbána prijala kritické pripomienky opozičných strán – teda aj socialistov – ku kontroverzným zákonom. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v reakcii na rozhodnutie EK o začatí konania voči Maďarsku Mesterházy na tlačovej besede v Budapešti povedal, že napriek tomu, že vládne strany sa snažia situáciu prezentovať ako útok voči Maďarsku, zo strany EK ide o kritiku zlej politiky Orbánovej vlády. MSZP súhlasí s tým, že zákon o centrálnej banke, založenie inštitúcie, ktorá má nahradiť ombudsmana pre ochranu údajov a opatrenia týkajúce sa sudcov, oslabujú demokraciu v Maďarsku.

Podľa zástupcu šéfa frakcie opozičnej strany Politika môže byť iná (LMP) Gergelya Karácsonya premiér Viktor Orbán sa musí rozhodnúť, či uprednostní svoje mocenské záujmy, alebo záujmy krajiny. Karácsonyi vyjadril názor, že Orbánova vláda, ktorá pokrytecky argumentuje ochranou suverenity krajiny, takýmto konaním dostáva Maďarsko pred Európskou úniou do nemožnej situácie v čase, kedy sa veľmi vážne rokuje o novej pôžičke a o budúcom rozpočte EÚ.

Sergej Stanišev, líder Strany európskych socialistov (EPP) vo svojom článku s názvom „Maďarská demokracia je v obkľúčení“ napísal: „Konanie konzervatívnej vlády FIDESZ pod vedením premiéra Viktora Orbána vyústili do bezpríkladného útoku na medzinárodné demokratické štandardy. V roku 2012 je to mimoriadna vec, ale krutým faktom je, že o Európskej únii možno teraz povedať, že zahŕňa ako jedného zo svojich členov nedemokratický štát.“

„EPP, ktorá počíta FIDESZ za svojho člena, by mala suspendovať svojho maďarského pridruženého člena kým sa v Maďarsko opäť nezavedú medzinárodne prijateľné demokratické štandardy. Zároveň by Európsky parlament mal vyzvať 14 europoslancov FIDEZSu, aby odmietli konanie vlády FIDESZu a zaviazali sa k dodržiavaniu medzinárodne prijateľných demokratických štandardov,“ uviedol bývalý bulharský premiér.

Skupina liberálov v EP (ALDE) žiada od Európskej komisie prijať prísnejšie opatrenia. Vo svojom stanovisku vyjadrila obavy, že v Maďarsku dochádza k porušovaniu základných práv, čo doteraz európske inštitúcie ignorujú.

„Rozhodnutím o začatí konania vo veci porušenia európskeho práva len v troch špecifických otázkach, Komisia prehliadla širší obraz. Prípad Maďarska nie je len technickým porušením legislatívy EÚ, ale širšou obavou postupnej, ale vytrvalej erózie hodnôt EÚ, tak ako sa uvádzajú v Článku 2 – napr. Pokiaľ ide o slobodu prejavu, médií a vierovyznania,“ vyjadril sa líder ALDE Guy Verhofstadt.

„V článku 7 je stanovené, že keď „existuje jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 niektorým členským štátom“ inštitúcie EÚ budú konať. Ak nie EÚ, tak kto? Ak nie teraz, tak kedy?,“ pokračoval Vershofstadt. „Nemalo by sa to vnímať ako útok na Maďarsko alebo maďarský ľud, ale varovanie maďarskej vláde a ďalším vládam, ktoré sa môžu snažiť presadiť podobné zmeny oslabujúce občianske slobody.“

Aj Skupina zelených/Európska slobodná aliancia žiada začiatok konania podľa článku 7 Zmluvy o EÚ. Spolupredsedovia skupiny Rebecca Harms a Daniel Cohn-Bendit v spoločnom prehlásení uviedli: „EÚ musí promptne konať, aby sa predišlo akýmkoľvek ďalším možným krokom smerom k autoritárskemu režimu v Maďarsku. Útoky Orbánovej vlády na slobodu tlače, nezávislosť súdnictva, nezávislosť národnej banky a prísne obmedzenia politického pluralizmu sú vážnym a vytrvalým porušením základných európskych hodnôt a práv.“

Taktiež vyzvali EPP, aby pozastavila členstvo strany FIDESZ v strane i poslaneckom klube v Parlamente „pokiaľ nebude v Maďarsku znovu zavedený rešpekt voči európskym hodnotám“.

Šéf frakcie sociálnych demokratov (S&D) v Európskom parlamente Hannes Swoboda konštatoval, že neočakáva, že návšteva Viktora Orbána na zasadaní Európskeho parlamentu a diskusie s predstaviteľmi Európskej únie prinesú veľkú zmenu: „Orbán zostane vždy takým, akým bol. V zásade zostane rovnakým.“ Naznačil, že mu nejde ani tak o jednotlivé zákony, ale o Orbánovho ducha.

(EurActiv/TASR)