Maďarsko to s vývojom umelej inteligencie myslí vážne

Ilustračný obrázok. Predsedníčka Európskej komisie na návšteve v belgickom centre venovanom umelej inteligencii. [EPA-EFE/Stephanie Lecocq]

Ak pôjde všetko podľa plánu, umelá inteligencia bude do roku 2030 tvoriť až 15 percent z celkového HDP Maďarska, hovorí expert Gábor Érdi-Krausz. Pracuje sa na „dátovej peňaženke“ alebo chatboxe s úradmi.

Je málo tém, na ktoré sa dnes upriamuje viac pozornosti ako na umelú inteligenciu. Pandémia jej dôležitosť pre rozvoj nových technológií len zdôraznila. O umelej inteligencii zväčša diskutujú stakeholderi vo veľkých technologických firmách a investičných spoločnostiach. Rovnako dôležitá je však aj pre národné štáty, keďže obracia základy našich životov hore nohami, čím ovplyvňuje každý aspekt našej existencie. Maďarsko nie je výnimkou. Maďarská vláda zverejnila v septembri svoju desaťbodovú stratégiu o technológiách.

Národná stratégia

„Národná stratégia o umelej inteligencii vníma súčasnú situáciu ako historickú príležitosť a výzvu. Na vypracovaní dokumentu sa podieľala Koalícia umelej inteligencie (AIC), ktorú tvorí 250 organizácií. Maďarsko urobilo správny krok v správnom čase tým, že sa strategicky zameralo na technológiu, ktorá už teraz mení naše životy a povedie k ešte drastickejšiemu vývoju v budúcnosti,“ hovorí riaditeľ pracovnej skupiny AIC pre technológie a bezpečnosť, Gábor Érdi-Krausz.

„Ak pôjde všetko podľa plánu, umelá inteligencia bude do roku 2030 tvoriť až 15 percent z celkového HDP Maďarska,“ dodáva Érdi-Krausz. Na túto viac-pilierovú stratégiu dohliada Národné laboratórium umelej inteligencie (MILAB), ktoré spadá pod Výskumný ústav pre výpočty a automatizáciu (SZTAKI). Toto laboratórium existuje od septembra 2020 a jeho cieľ je posilniť pozíciu Maďarska v oblasti umelej inteligencie.

Experti: Palivom umelej inteligencie sú dáta. Na trhu zvíťazia ekonomiky, ktoré ich správne využijú

S príchodom umelej inteligencie vzniknú nové druhy práce. Tie však nebudú rovnomerne rozložené a niektoré krajiny prirodzene prevezmú väčšinu z nich. Hoci má v tejto oblasti Slovensko stratégie a akčné plány, ostáva najzraniteľnejšou krajinou v celej EÚ.

„Laboratórium MILAB je súčasťou väčšieho projektu. Sme zodpovední za jeho výskumnú časť. Koordinujeme výskumné úsilie naprieč rôznymi konzorciami. Prezentujeme ich zistenia z výskumu na trhu. Takisto pomáhame nasmerovať všetky problémy na trhu a vo verejnej správe k výskumnej komunite, aby priniesla riešenia na tieto problémy,“ popisuje hlavný odborník MILABu András Benczúr.

Stratégia umelej inteligencie stojí na troch vrstvách. Prvú z nich tvorí nadácia, ktorej súčasťou je MILAB a základná infraštruktúra a zameriava sa na otázky, ako sú vývoj cloudu alebo formovanie právneho prostredia.

Dátová peňaženka a vládny chatbox

Druhá vrstva sa venuje technologickým potrebám a nedostatkom vrátane tých v zdravotníctve alebo v telekomunikáciách. Posledná vrstva zahŕňa tzv. transformatívne projekty, ako je dátová peňaženka, alebo vládny chatbox v maďarskom jazyku. Peňaženka má umožniť občanom, aby sa rozhodli, či chcú niektoré zo svojich dát zdieľať s rôznymi systémami. Chatbox má zase pomôcť vláde dosiahnuť jej cieľ digitalizovať a automatizovať 60 percent verejnej správy do roku 2030, vysvetľuje Érdi-Krausz.

Momentálne sa pripravujú ďalšie projekty s tým, že väčšina z nich má byť hotová do konca marca. Podľa Benczúra hoci je stratégia dizajnovaná na 5-10 rokov, dlhodobý vývoj v tejto oblasti sa plánovať nedá. Preto projekty, ktoré sa spúšťajú teraz, by mali byť založené na dostupných dátach a dosiahnuť výsledky v priebehu jedného-dvoch rokov, myslí si Benczúr.

Aplikácie v medicíne a doprave

MILAB začal pracovať v septembri minulého roka, kedy odštartovala práca na šiestich projektoch. Tie stoja na krátkodobých a strednodobých výskumných cieľoch partnerov združených v MILABe.

Prvý z nich sa týka základného výskumu o fungovaní neurónových sietí umelej inteligencie a optimalizačným postupom, pomocou ktorých by sa dali robiť ešte presnejšie predpovede. Ďalší projekt pracuje na mechanickom zraku pre potreby aplikácie v medicíne, autonómnej doprave ako aj v robotike. Tretí projekt sa týka jazykovej technológie, ktorá je zameraná predovšetkým na maďarský jazyk. Vývoj tejto technológie sa použije na chatbox v maďarskom jazyku alebo na analýzu lekárskych textov, vysvetľuje Benczúr.

K ďalším projektov, kde umelá inteligencia zohráva kľúčovú rolu, patrí diagnostický proces v medicíne. Volá sa „senzory/IoT/telekomunikácia“. Práve tento projekt sa môže v nasledujúcich rokoch viac špecifikovať, uviedol Benczúr.

Umelá inteligencia Slovensko neobíde

ŠPECIÁL / Názor / Svet, kde je čoraz ťažšie rozoznať, či sa na druhej strane hovoru nachádza reálna osoba alebo robot, sa začína stávať realitou. Na Slovensku preto vzniká nová platforma, ktorá sa zameria práve na potenciál a výzvy spojené s napredovaním umelej inteligencie.

Posledný z týchto projektov sa týka bezpečnosti a ochrany osobných údajov. Tie sú kľúčové práve preto, že umelá inteligencia ako časť softvéru je nesmierne komplikovaná a v tradičnom zmysle nebezpečná. Podľa experta je dôležité pýtať sa, ako a podľa čoho možno kvalifikovať softvér v autonómnych vozidlách, ako zabezpečiť ich fungovanie a uchrániť ich pred hackerskými útokmi. Ochrana dát je dôležitá aj preto, že najpopulárnejšie aplikácie umelej inteligencie sú založené na spracovávaní osobných údajov. Stratégia umelej inteligencie musí tieto údaje chrániť, napríklad, prostredníctvom dátovej peňaženky.

Napojenie na európsky výskum

Benczúr potvrdzuje, že hľadajú nové príležitosti na spoluprácu v rámci Európskej únie. MILAB má dokopy desať partnerov, čo ukazuje, že výskum umelej inteligencie je v Maďarsku fragmentovaný. MILAB ponúka zastrešenie, no nie je právnickou osobou a nemôže vykonávať spoločný výskum. Skôr sa snaží odprezentovať snahu Maďarska navonok, aby si európski partneri mohli vyhľadať maďarské organizácie na spoluprácu v tejto oblasti.  Zámerom MILABu je tiež prerozdeliť jednotlivé úlohy po celej krajine. Počet vedcov, ktorí sa zúčastňujú na výskume MILABu je dostatočne veľký na to, aby bolo navonok zjavné, že v Maďarsku prebieha skutočná snaha o vývoj umelej inteligencie.

„Európske stratégie a priority sú podobné. Všetky krajiny čítajú stratégie ostatných krajín a vývoj je v každej z nich podobný,“ odpovedá Benczúr na otázku, ako môže výskum MILABu doplniť európsku stratégiu o umelej inteligencii. Podľa neho neustále zvažujú, ktoré organizácie by sa k nim mohli pridať. V tejto súvislosti spomína prácu spoločnosti Big Data Value Association (BVDA), ktorá sa stala jednou z najdôležitejších európskych organizácií v oblasti robotiky.

„Táto spoločnosť bude tá, ktorá bude v Európe koordinovať výskum založený na európskych plánoch. Chceme sa k nemu pridať,“ ukončil Benczúr.