Maďarskú ústavu prevetrali v EP

József Szájer (EPP)

Na včerajšom híringu v Bruseli zaznelo menej kritických hlasov ako sa pôvodne očakávalo. Dôvodom bolo aj to, že skupina Socialistov a demokratov mala v čase híringu interné stretnutie v gréckych Aténach. Medzi európskymi liberálmi zasa Maďari nemajú v EP zastúpenie.

Vypočutiu predsedal jeden z podpredsedov Európskej ľudovej strany (EPP) a zároveň jeden z troch autorov textu ústavy, europoslanec József Szájer. Priestor dával zväčša priaznivcom textu.

Obsah ústav národných štátov pochopiteľne nie je právomocou Európskeho parlamentu, ako sa ale vyjadrila europoslankyňa Cecilia Wikström (Aliancia liberálov a demokratov pre Európu, ALDE) zo Švédska, je to otázka spoločných hodnôt a teda téma aj pre europarlament.

Maďarský poslanec Lajos Brokos, jediný kritický europoslanec z Maďarska prítomných na híringu sa sťažoval, že Szájer veľmi dlho predstieral, že nezaregistroval, že sa hlási o slovo.

Bokros (Maďarské demokratické fórum), ktorý sedí v EP v skupine Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), naozaj držal ruku zdvihnutú dlho pred tým, ako mu predsedujúci na krátko udelil slovo.

Podľa Borkosa návrh ústavy kritizujú z hľadiska porušovania vlády zákona a demokracie v Maďarsku napríklad László Sólyom, prvý predseda ústavného súdu a bývalý maďarský prezident, Péter Paczolay, súčasný predseda Ústavného súdu, András Baka, predseda Najvyššieho súdu, János Kis, bývalý predseda maďarských liberálov ako aj Ernő Kállai, ombudsman pre práva národnostných menšín.

Z textu je podľa Bokrosa zrejmé, že sa štát podstatne reorganizuje a systém bŕzd a protiváh sa oslabuje.

Najostrejší útok na text prišiel ale zo strany baronesy Sarah Ludford (liberálka, Veľká Británia). Podľa jej slov, ako liberálka vidí, že „toto nie je liberálna ústava“. Znepokojujú ju „iredentistické“ a veľmi „nebezpečné“ tvrdenia v návrhu ohľadne ochrany Maďarov v zahraniční.

Definícia rodiny ako zväzku muž a ženy podľa nej nezodpovedná modernému životu a ustanovenie o ochrane plodu od počatia sa rovná zákazu interrupcií. Europoslankyňa poukázala aj na to, že v časti, ktorá sa týka diskriminácie, text opomenul diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie.

Veľmi „spornou“ sa jej zdala aj možnosť zaviesť hlasovania rodičov za svoje deti vo voľbách a to aj s ohľadom na európske voľby.

Z reakcií Józsefa Szájera a jeho straníckeho kolegu György Schöpflina vyplynulo, že časť ústavy, ktorá otvárala cestu takejto zmene vo volebnom práve sa stretla s odporom aj v samotnej vládnej strane Fidesz/KNDP a bola preto vypustená.

Pokiaľ ide o obvinenia z „iredentizmu“ Szájer trvá na tom, že nový text sa nelíši v tejto časti nelíši od súčasnej. Definícia rodiny vraj odráža nedávne rozhodnutie Ústavného súdu. Zámerom textu ústavy nie je napriek formulácii o ochrane plodu od počatia zakázať umelé prerušenie tehotenstva.

Kritika prišla aj od prominentného poslanca z materskej frakcie FIdesz-u (EPP) Elmara Broka. Nemeckého europoslanca znepokojujú malé kompetencie pre Ústavný súd. Maďarsko nedávno prijalo retroaktívne daňové zákony, ktoré sa dotkli nemeckých spoločností operujúcich v krajine.

Z diskusie tiež vyplynulo, že sa k  novému zneniu maďarskej ústavy bude, pravdepodobne ale až po jej prijatí, vyjadrovať aj Benátska komisia (orgán Rady Európy), ktorý má asistovať štátom strednej a východnej Európy v ústavných otázkach.

Pozície

Skupina ALDE v EP zaslala písomnú otázku Európskej rada, kde sa pýta na jej názor, či návrh maďarského základného zákona nepredstavuje riziko diskriminácie na báze národnosti, etnicity, sexuálnej orientácie, vierovyznania a ako taký nepredstavuje porušenie princípu rovnakého zaobchádzania-

ALDE chce tiež vedieť či Rada nebude na Maďarsko pôsobiť, aby počkali na posudok Benátskej komisie.