Matovič nie je so svojou fantómovou kandidatúrou do europarlamentu sám

Na snímke kandidáti do Európskeho parlamentu za stranu OĽaNO, zľava Peter Pollák, Igor Dušenka, Igor Matovič, Lucia Greškovitsová a Michal Šipoš. [TASR/Jaroslav Novák]

Podobne ako Igor Matovič postupujú aj lídri novozaložených strán v Poľsku či Rumunsku. Cieľom je posilniť výsledky strany, nie záujem o Európsky parlament.

Líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO, ECR) Igor Matovič v utorok (26. februára) ohlásil netradičnú formu kandidatúry do Európskeho parlamentu.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu bude kandidovať z prvého miesta straníckej kandidátky. Zároveň ale hovorí, že si ani v prípade zvolenia mandát neprevezme, okrem iného preto, lebo si seba nevie v Európskom parlamente predstaviť.

Kandidatúry do EP, kde kandidát dopredu povie, že v ňom nebude pôsobiť sa v posledných eurovoľbách (2014) objavili u ľudí, ktorí mali istú nomináciu do Európskej komisie. Malo ísť o spôsob, ako aj eurokomisárom dodať demokratickú legitimitu. Hralo to do karát aj Jeanovi-Claudovi Junckerovi, ktorý sa netajil ambíciou viesť „politickú“ Európsku komisiu.

Takýmto spôsobom v roku 2014 kandidoval za Smer-SD (PES) z prvého miesta aj Maroš Šefčovič. Postup Igora Matoviča je však iný, najmä v tom, že využíva európske voľby na politické „potvrdenie“ nesúvisiaceho politického mandátu za podmienok (50 tisíc krúžkov), ktoré si sám zadefinoval.

Kandidátky do eurovolieb sú sfinalizované

Kandidačné listiny do eurovolieb, ktoré budú 25. mája, podalo 31 politických strán, hnutí a koalícií. 

Fantómové kandidatúry

V regióne strednej a východnej Európy sa dajú nájsť podobné prípady fantómovej kandidatúry. Líder novej poľskej proeurópskej strany Wiosna (Jar) Robert Biedroń takisto ohlásil kandidatúru do europarlament s tým, že sa europoslancom stať nemieni. Kandiduje najmä preto, aby posilnil status svojej novovzniknutej strany. Jeho ambície sú sústredené na premiérsky post, hoci sa podpora jeho strany pohybuje momentálne na 12 %.

V Rumunsku sa síce ešte len čaká na kandidátky hlavných strán PSD (S&D) a PNL (EPP), no bývalý premiér Viktor Ponta už avizoval plán viesť eurokandidátku nedávno založenej sociálno-liberálnej strany PRO Romania (odídenci z ALDE a vládnej PSD, kde pôsobil do roku 2015 aj Ponta). Dôvodom bola tiež snaha o posilnenie jej výsledku.

Kandidátku bude nakoniec viesť súčasná eurokomisárka pre regionálny rozvoj Corina Cretu. Ponta ale na kandidátke ostal na nezvoliteľnom mieste, keďže „je ho viac treba v Bukurešti ako v Bruseli“.

Bývalý rumunský eurokomisár a premiér Dacian Ciolos, bude tiež viesť eurokandidátku svojej strany (PLUS). Zároveň sa ale očakáva, že bude kandidátom v novembrových prezidentských voľbách.

Novinári siete EURACTIV z Francúzska, Nemecka a Španielska si na podobný postup kandidátov  v eurovoľbách vo svojich krajinách nespomínajú. V Taliansku sa v rokoch 2004 a 2009 objavil na eurokandidátkach vtedajší premiér Silvio Berlusconi a viacerí ministri, pri ktorých nikto nepredpokladal, že by im išlo o prácu europoslanca.

Matovičove dôvody

Igor Matovič sa voličské hlasy v eurovoľbách podľa vlastných slov uchádza, aby mal od ľudí mandát dokončiť funkčné obdobie v slovenskej Národnej rade.

Tvrdí, že dôvodom je zásadná zmena názoru, ktorá sa mu udiala v súvislosti s USA. V rozpore s programom hnutia, kde sa píše o tom, že USA sú garantom bezpečnosti, si teraz Matovič myslí, že USA už túto funkciu neplnia a Európa musí mať vlastnú obrannú kapacitu.

Za výraz podpory voličov pre tento nový názor bude považovať, ak dostane v eurovoľbách aspoň 50 tisíc preferenčných hlasov. Ak sa tak nestane, zo slovenského parlamentu vraj odíde.

Druhotný pozitívny efekt takéhoto postupu bude podľa lídra OĽaNO vyššia účasť na eurovoľbách. Za tento postup a geopolitickú analýzu si vyslúžil kritiku aj vo vlastnej strane, konkrétne od poslankyne Veroniky Remišovej alebo tieňového ministra obrany Jaroslava Naďa.

Za OĽaNO kandidujú do Európskeho parlamentu z druhého miesta občiansky aktivista Michal Šipoš, trojku má bývalý splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák. Štvorkou je niekdajšia europoslankyňa (2004-2009, zvolená za SDKÚ-DS) Zita Pleštinská.

Partner

Projekt EP7 Vote for your EU
This Time I'm Voting

Sledujte

Mediálny partner