Merkelová vyzvala na vytvorenie „ozajstnej“ európskej armády

Nemecká kancelárka Angela Merkel v Európskom parlamente, 13. novembra 2018. [EU / Európsky parlament / Marc Dossmann]

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v utorok vyslovila za vytvorenie budúcej európskej armády a tiež „bezpečnostnej rady“ Európskej únie.

 

„Ak sa pozrieme na vývoj v minulom roku, je veľmi dôležité pracovať na vízii, že jedného dňa sa vytvorí reálna, ozajstná európska armáda,“ povedala Merkelová na zasadnutí Európskeho parlamentu, čím si vyslúžila veľký aplauz.

„Spoločná európska armáda by svetu ukázala, že medzi európskymi krajinami už nikdy znova nenastane vojna,“ vyhlásila kancelárka. Zdôraznila súčasne, že takýto projekt by mohol byť dobrým doplnením NATO. EÚ by podľa Merkelovej mala pracovať aj na spoločnej politike v oblasti zbrojného exportu.

Merkelovej výzva prišla v čase, keď americký prezident Donald Trump tweetom kritizoval  francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za jeho vlastný návrh na vytvorenie európskej armády. Trump napísal, že  sa obáva, že takýto návrh by mohol zatieniť Severoatlantickú alianciu.

Bezepečnostná rada, o ktorej Nemecko už nejaký čas hovorí, by mal byť orgán, ktorý by sa po vzore národnej bezpečnostnej rady v USA alebo Bezpečnostnej rady (BR) OSN, bol schopný strategicky pozerať na vývoj vo svete a usmerňovať politikov.

Nemecká kancelárka veľa hovorila aj o tolerancii. Tolerancia je podľa nej „dušou Európy“ a nevyhnutnou základnou hodnotou európskej myšlienky, v ostatných rokoch však bola podrobená mnohým skúškam, súvisiacim napríklad s dlhovou krízou, terorizmom, vojnami, migráciou, digitalizáciou či klimatickou zmenou.

Tieto skúšky možno zvládnuť len vtedy, ak budú Európania konať jednotne a „pristupovať k záujmom a potrebám iných ako vlastným“, citoval EP Merkelovú v zverejnenej tlačovej správe.

„Solidarita je založená na tolerancii, a práve to je silnou stránkou Európy. Je to súčasť našej spoločnej európskej DNA a znamená to prekonať národný egoizmus,“ uviedla šéfka nemeckej vlády v diskusii o budúcnosti EÚ, ktorá sa konala počas prebiehajúceho plenárneho zasadnutia europarlamentu. Prejavom solidarity je podľa nej aj to, že prípadné oslabenie právneho štátu alebo útok na slobodu tlače v jednej členskej krajine sa týka celej Únie.