Michelov kompromis o záchrannom pláne: Štáty sa budú kontrolovať navzájom

Predseda Európskej rady Charles Michel počas tlačovej konferencie. [EPA-EFE/Kenzo Tribouillard]

Predseda Európskej rady Charles Michel navrhuje v záujme dosiahnutia dohody dať viac kontroly členským štátom nad vyplácaním prostriedkov z 750-miliardového fondu obnovy.

Negociačný rámec, ktorý Charles Michel predložil členským štátom v piatok (10. júla) bude základom pre rokovaní počas summitu koncom tohto týždňa v Bruseli (17.-18. júla)

Jeho kompromisný návrh znižuje výdavky v sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2021-2027 o 20 miliárd na 1,074 bilióna eur.

„Ciele nášho plánu obnovy sa dajú zhrnúť v troch slovách: konvergencia, odolnosť a transformácia. Konkrétne to znamená opraviť škody spôsobené COVID-19, reformovať naše ekonomiky a pretvoriť naše spoločnosti,“ povedal Michel novinárom.

Michel vyzýva európske vlády, národné parlamenty a Európsky parlament, aby chápali „obmedzenia a citlivosti“ v každom členskom štáte, „aby sme mohli dosiahnuť dohodu tento mesiac“.

Diplomatické zdroje hovoria, že vyjednávania budú aj tak veľmi náročné.

Jednou zo sporných oblastí je celkový objem plánu obnovy (750 miliárd) a pomer grantov oproti pôžičkám (500 mld oproti 250 mld)

Takzvaná šetrná štvorka členských krajín – Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko – sa stavia proti veľkému objemu grantov, dáva prednosť pôžičkám. Kompromisný návrh predsedu Európskej rady sa snaží vyjsť v ústrety najmä týmto skeptickejším krajinám.

Finančná pomoc z Únie po koronakríze (INFOGRAFIKA)

Slovensko môže po koronakríze z rozpočtu EÚ čerpať desiatky miliárd eur. Najväčší balík peňazí bude mať k dispozícii z Kohéznej politiky EÚ, teda eurofondov – súčasných, či budúcich. Infografika prináša prehľad nástrojov finančnej pomoci EÚ v najbližších siedmich rokoch. 

Podmienenosť

Michel vo svojom návrhu zachováva celkovú výšku fondu obnovy (750 mld), ale upresňuje podmienky, za ktorých by sa krajiny mohli k prostriedkom dostať. Členské štáty by mali mať napríklad viac právomocí pri schvaľovaní jednotlivých národných plánov obnovy a rozhodovať o uvoľňovaní jednotlivých tranží pomoci.

Národné plány obnovy  – v ktorých členské štáty popíšu ako a na čo plánujú pomoc čerpať – by mala Európska komisia posúdiť do dvoch mesiacov odkedy ich štáty zašlú do Bruselu. Hotové by mali byť na jeseň.

Schválené budú podľa Michelovho návrhu za predpokladu, že budú „v súlade so špecifickými odporúčaniami (Európsky semester), podporovať rastový potenciál, vytváranie pracovných miest a posilňovať hospodársku a sociálnu odolnosť členského štátu“. Povinnou podmienkou bude aj to, ako prispievajú k zelenej a digitálnej transformácii.

Oproti pôvodnému textu Komisie je tak  v miere podmienenosti jednoznačnejší.

Severské štáty požadujú ešte tvrdšiu podmienenosť v prístupe k európskej pomoci. Holandsko a ďalšie krajiny žiadajú politickú kontrolu prostredníctvom Rady EÚ, namiesto technického dohľadu národných expertov (komitológia), ktorí mali schvaľovať plány národné obnovy podľa pôvodného návrhu Európskej komisie

Členské štáty by mali schvaľovať plány hlasovaním kvalifikovanou väčšinou do 4 týždňov po tom, ako Európska komisia vydá svoj posudok. Štáty by vedeli, či majú ich národné plány obnovy zelenú do troch mesiacov.

Národné vlády by mali mať slovo aj pri vyplácaní prostriedkov a to na základe posúdenia ako sa jednotlivým členským štátom darí plniť jednotlivé míľniky v implementácii národných plánov.

Michel priznal, že dohoda na pravidlách záchranného fondu bude „zložitá“, keďže členské štáty majú veľmi rozličné názory.

Nesúhlas s grantovým financovaním je stále najväčšou prekážkou. 500 miliárd v podobe pôžičiek je základom postkoronového plánu, ktorý Komisia predložila.

Okrem prísnejšieho dohľadu Michel čistým prispievateľom sľubuje aj možnosť zachovania rabatov pri financovaní klasického rozpočtu Únie. Rabaty sú sumy peňazí, ktoré sa odpočítajú od ich národných príspevkov.

Predseda Európskej rady sa snaží získať aj súhlas Európskeho parlamentu a to tým, že konkretizuje návrhy na nové európske dane. Tie by mali slúžiť aj ako zdroj pre splácanie pôžičky, z ktorej sa tvorí plán záchrany.

Podľa Michela by sa dať z plastov zaviedla od 1. januára 2021 s očakávaným výnosom 3 miliardy ročne. Uhlíková a digitálna daň by sa mala zaviesť o dva roky neskôr. Zdroj na báze ETS a ďalšie vlastné zdroje ako daň z finančných transakcií by sa zrealizovali do konca roku 2027.

Modrá vlna | Hamiltonovský moment: Spoločný dlh nestačí, treba aj dane

Dnes budem hovoriť o nástroji na obnovu európskych ekonomík a o tom, či prijatie tohto nástroja bude pre Európsku úniu takým významným krokom smerom k federalizácii, ako bolo znárodnenie dlhov vtedy ešte len trinástich amerických štátov centrálnou americkou vládou. Prajem vám príjemné počúvanie.

Novinkou v Michelovom návrhu je 5 miliardová brexitová rezerva (Brexit Adjustment reserve). Tento mechanizmus by mal pomôcť tým regiónom v EÚ, ktorých najviac zasiahne odchod Veľkej Británie z EÚ. Detaily by pripravila Európska komisia.

Právny štát

Kontroverzným momentom Michelovho plánu je, že oslabuje návrh Európskej komisie, ktorý podmieňuje vyplácanie európskych peňazí dodržiavaním princípov právneho štátu.

Podľa Michelovej predstavy, by návrh Európskej komisie na zastavenie penňazí museli ešte potvrdiť hlasovaním členské štáty v Rade – inými slovami, musela by sa nájsť kvalifikovaná väčšina, ktorá by ho potvrdila. V pôvodnom návrhu mala viac kontroly Európska komisia. Štáty mali mať len možnosť zvrátiť jej rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou (reverzná kvalifikovaná väčšina).

Ako kompenzáciu sľubuje Michel viac peňazí na projekty, ktoré sa sústreďujú na právny štát, dezinformácie, pluralitu médií a väčšiu úlohu pre európskych audítorov.

„Nie je našim zámerom zatvárať oči alebo skloniť hlavu“, povedal Michel. „Právny štát je kľúčom k budúcnosti európskeho projektu.“

Michelov návrh okamžite kritizovala skupina Zelených v Európskom parlamente s tým, že je „sklamaním“.

„Jeho návrh uľahčuje Viktorovi Orbánovi a ďalším zablokovať zastavenie fondov v Rade,“ komentuje nemecký europoslanec Rasmus Andresen.

Podmienkou pre vyplácanie európskych peňazí musí byť právny štát, tvrdí česká eurokomisárka

Krajiny Európskej únie by mali dostať peniaze z fondu obnovy na oživenie hospodárstva po pandémii COVID-19 iba za predpokladu, že majú spoľahlivé súdy a poistky proti korupcii, uviedla v pondelok (6. júla) česká eurokomisárka pre spravodlivosť Věra Jourová.

Európsky parlament by mohol mať s takto nastaveným mechanizmom problém. „Toto nie je proces, ktorý končí v Rade“, povedal na margo v rozhovore pre taliansky EURACTIV predseda europarlamentu David Sassoli.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorej krajina v júli prebrala rotujúce predsedníctvo v Rade minulý týždeň povedala, že na to, aby sa mohli fondy prepojiť s právny štátom „najprv potrebujete fondy“.

Narážala tak na to, ako pevne je táto otázka spojená s celkovou dohodu o záchrannom balíku. Právny štát je stále podľa nej pre Berlín „absolútnou prioritou“, no potrebná je aj „ochota ku kompromisu“.